Krížniky triedy Atlant (Projekt 1164)
| Krížniky triedy Atlant | |
 Krížnik projektu 1164 – Moskva | |
| Základná charakteristika | |
|---|---|
| Štát | Rusko  |
| Druh | krížnik |
| Dĺžka | 186,4 m |
| Šírka | 20,8 m |
| Ponor | 8,4 m |
| Štandardný výtlak | 9 800 – 10 000 ton |
| Bojový výtlak | 11 200 – 12 500 ton |
| Posádka | 510 |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Hlavná výzbroj | 16× P-1000 Vulkan 2×5 533 mm torpédomety DTA-53-956 2× RBU-6000 |
| Pomocná výzbroj | 1× AK-130 |
| Protilietadlová výzbroj | 8×8 S-300F 2× Osa-M 6× 30 mm AK-630M |
| Lietadlá | x 1× Kamov Ka-27 |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | systém plynových turbín typu COGOG 105 000 – 110 000 hp |
| Maximálna rýchlosť | 32,5 uzlov |
| Maximálny dosah | 8 070 námorných míľ |
Atlant (Projekt 1164) je trieda ruských (v minulosti sovietskych) raketových krížnikov, určených primárne na ničenie hladinových plavidiel a na plnenie úloh kolektívnej protivzdušnej obrany námorných zväzov. Ich sekundárnou úlohou je ničenie ponoriek, poskytovanie palebnej podpory a ostreľovanie pobrežia, obsadeného nepriateľom.
Pôvodné plány počítali s výstavbou 10 krížnikov tejto triedy, avšak do rozpadu Sovietskeho zväzu boli dokončené len 3 plavidlá. Štvrtá loď projektu 1164 bola spustená na vodu v roku 1990 a dodnes sa nachádza na Ukrajine v rozostavanom stave. Projekt bol z dôvodu nedostatku financií zrušený a vo výstavbe ďalších lodí sa už nepokračovalo.[1]
Krížnik Moskva prešiel v roku 2015 opravou a modernizáciou, čo by malo predĺžiť jeho životnosť v ruských námorných silách až do roku 2020.[2]
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Trup[upraviť | upraviť zdroj]
Pri výstavbe krížnikov Atlant sa použili niektoré technické riešenia ako pri konštrukcii krížnikov triedy Berkut (Projekt 1134). Krížniky Atlant sú dlhé 186,4 m a široké 20,8 m. Ich ponor je 8,4 m a bojový výtlak až 12 500 ton. Pri konštrukcii lode boli okrem ocele použité hliníkové zliatiny kvôli odľahčeniu celého plavidla. V zadnej časti paluby sa nachádza hangár a pristávacia plocha pre helikoptéry.
Elektronika[upraviť | upraviť zdroj]
Palubný rádiolokačný komplex МR-800 „Flag“ pozostáva z dvoch radarov – МR-600 „Voschod“ a MR-710 „Fregat-MA“. МR-600 „Voschod“ je určený na detekciu vzdušných a hladinových cieľov. Je schopný detegovať vzdušné ciele letiace do výšky 40 km, pričom jeho maximálny diaľkový dosah je 500 km. 3D pátrací radar MR-710 „Fregat-MA“ je taktiež určený na detekciu vzdušných i hladinových cieľov. Vzdušný cieľ vo veľkosti stíhačky dokáže detegovať na vzdialenosť 130 km, raketu na vzdialenosť 30 km a krížnik projektu 956 na vzdialenosť 42 km.
Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavnou výzbrojou krížnikov je raketový komplex P-1000 Vulkan, určený na ničenie významných hladinových cieľov protivníka. Na pravoboku i ľavoboku lodí sa nachádza po osem odpaľovacích zariadení, ktoré sú naklonené pod uhlom 30 stupňov. Rakety majú dosah 700 km a môžu byť vybavené konvenčnými alebo nukleárnymi hlavicami. Dáta o presnej polohe cieľa poskytuje rakete zariadenie Korvet-5, ktoré spracováva v reálnom čase informácie z vojenského satelitu. Ten dokáže identifikovať ciele na ploche so šírkou 800 km a dĺžkou 2 000 km. Navádzanie rakety môže zabezpečovať taktiež lietadlo Tu-95RC alebo palubná helikoptéra prostredníctvom palubného prijímacieho zariadenia Uspech. Tu-95RC dokáže z výšky 10 – 11 km zamerať krížnik na vzdialenosť 350 – 400 km a odoslať informácie o cieli na vzdialenosť 350 – 400 km. Loď tak príjme súradnice v reálnom čase, keď je od cieľa vzdialená 700 – 800 km. Helikoptéra Ka-25C dokáže z výšky 3 – 3,5 km zamerať cieľ na vzdialenosť 250 km a odoslať tieto dáta na 200 km, t. j. loď príjme súradnice v reálnom čase, keď je od cieľa vzdialená 450 km. V terminálnej fáze letu je raketa navádzaná pomocou aktívneho radarového navádzania, pričom dokáže zasiahnuť lode plávajúce rýchlosťou až 40 uzlov.
Pod palubou lodí sa nachádza 8 vertikálnych odpaľovacích šácht protilietadlového raketového systému S-300F „Fort“. V každej šachte je rotujúci zásobník na 8 rakiet V-500RM. Rakety dokážu zasahovať vzdušné ciele letiace vo výške od 25 m do 25 km a na vzdialenosť 5 – 90 km.
V zadnej časti trupu lodí sa nachádzajú dva raketové systémy protivzdušnej obrany Osa-MA. Každé z odpaľovacích zariadení je vybavené 24 strelami 9М-33М2. Rakety dokážu zasahovať vzdušné ciele letiace vo výške od 25 m do 4 km a na maximálnu vzdialenosť 15 km.
Ochranu pred podzvukovými riadenými protilodnými strelami poskytuje šesť 6-hlavňových rotačných guľometov AK-630 kalibru 30 mm s kadenciou 5 000 rán za minútu. Odmer zbrane je 180° a námer −12° až +88°. Kanóny majú v kruhových zásobníkoch 2 000 nábojov a ich efektívny dostrel je 8,1 km.[3]
Na ničenie nepriateľských ponoriek a ochranu pred torpédami sú určené dva vrhače raketových hlbinných bômb RBU-6000 „Smerč-2“. Každý z vrhačov môže v rýchlom slede odpáliť 12 bômb RGB-60 na vzdialenosť 100 – 6 000 m, ktoré dokážu ničiť ciele v hĺbke 15 – 450 m. Rýchlosť paľby RBU-6000 je 2,4 bômb/sekundu, a rýchlosť ponoru je 11,6 m/s. Reakčná doba od okamihu detekcie ponoriek až po začiatok streľby je 1 – 2 minúty.
Ničenie lodí, ale i ponoriek zabezpečujú torpédomety PTA-53-1134. Tie vystreľujú protilodné torpéda 53-65 s dosahom 19 km a protiponorkové torpéda SET-65 s dosahom 15 km.
Pre zvýšenie vlastnej obranyschopnosti sú lode vybavené odpaľovacími zariadeniami klamných cieľov PK-2.
Doba, potrebná na privedenie krížniku do bojovej pohotovosti, je 12 minút. Podľa odhadov západných expertov by na zničenie alebo ťažké poškodenie lode bolo potrebných 4 – 6 zásahov protilodnými raketami Harpoon, resp. 2 – 3 strelami Tomahawk.
Pohonný systém[upraviť | upraviť zdroj]
Pohon lodí zabezpečuje systém plynových turbín typu COGOG s maximálnym výkonom 110 000 konských síl. Krížniky dokážu vyvinúť maximálnu rýchlosť 32,5 uzla (60 km/h). Pri rýchlosti 18 uzlov (33 km/h) sú schopné preplávať 8 070 námorných míľ (14 945 km).
Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Ruská invázia do Gruzínska[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2008 viedol krížnik Moskva námorný útok ruského námorníctva na Gruzínsko, pričom v tomto zoskupení sa nachádzal aj torpédoborec Smetlivyj (Projekt 61), korvety projektu 1124 a 1241 a mínolovka projektu 266M. Toto zoskupenie chránilo trojicu výsadkových lodí, ktoré vylodili jednotky námornej pechoty v Očamčire - išlo o lode Saratov (Projekt 1171), Cezar Kunikov a Jamal (Projekt 775).
Počas tejto operácie sa gruzínskej armáde podarilo krížnik zasiahnuť jednou raketou.[4] Moskva síce zásahu odolala, kvôli následným opravám však loď musela stráviť v doku jeden rok.
Anexia Krymu Ruskou federáciou[upraviť | upraviť zdroj]
Koncom februára 2014 uskutočnili ruské jednotky inváziu na ukrajinský poloostrov Krym, ktorý následne Ruská federácia anektovala. Počas tejto operácie ovládal krížnik Moskva vstup do Donuzlavského zálivu a blokoval východ ukrajinským vojnovým lodiam.[5]
Ruská vojenská intervencia v Sýrii[upraviť | upraviť zdroj]
Dňa 30. septembra 2015 vstúpili ruské jednotky do Sýrie, ktorá bola zmietaná občianskou vojnou a spustili operáciu na podporu režimu Baššára al-Asada. V úvode tejto operácie bol na sýrsko-tureckej hranici zostrelený tureckou stíhačkou F-16 ruský taktický bombardér Su-24. Preto bol k sýrskemu pobrežiu presunutý krížnik Moskva, ktorý mal chrániť ruské jednotky pred možnými vzdušnými útokmi.[6] Začiatkom roku 2016 Moskvu pri pobreží Sýrie vystriedala jej sesterská loď Varjag.[7]
Následne krížnik Moskva odplával do Sevastopola na trojročnú generálnu opravu, počas ktorej získal nové protilodné rakety P-1000 Vulkan ( namiesto pôvodných P-500). Táto generálna oprava mala predĺžiť životnosť lode o ďalších 10 rokov.[8]
Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]
Dňa 24. februára 2022 zaútočila Ruská federácia na Ukrajinu s cieľom zvrhnúť vládu a dostať celú krajinu pod svoju kontrolu. Tejto operácie sa zúčastnil aj krížnik Moskva, ktorý poskytoval ochranu iným bojovým lodiam odpaľujúcim rakety na pozemné ciele na Ukrajine.
Dňa 13. apríla 2022 predstavitelia ukrajinského vedenia uviedli, že krížnik Moskva zasiahli dve protilodné rakety R-360 Neptun z batérie ukrytej v Odese alebo jej okolí. Ruské ministerstvo obrany túto informáciu poprelo a tvrdilo, že plavidlo bolo poškodené z dôvodu výbuchu munície, ku ktorému došlo z neznámych príčin. Následne však ukrajinskú verziu potvrdil moskovský think-tank Centrum pre analýzu stratégií a technológií (CAST), ktorý informoval, že na krížnik Moskva skutočne zaútočili protilodné rakety Neptun z pobrežia medzi Odesou a Nikolajevom. CAST uviedlo, že pre útokom bola obrana lode bola rozptýlená pôsobením bezposádkového lietadla Bayraktar TB-2. Po útoku bol vážne poškodený ľavobok Moskvy, ale krížnik sa nepotopil. Preto sa nasledujúci deň ruské námorníctvo pokúsilo loď odtiahnuť do prístavu, ale v dôsledku zlého počasia sa Moskva prevrátila a potopila.[9] Hneď po zásahu lode raketou Neptun zahynul samotný kapitán lode Anton Kuprin. Na lodi malo byť v čase plavby približne 510 námorníkov, ktorých osud je neznámy. Bývalý ruský poslanec a opozičný aktivista Iľja Ponomarjov uviedol, že z 510 členov posádky sa zachránilo len 58 ľudí.[10]
Krížniky[upraviť | upraviť zdroj]
| Meno | Palubné číslo | Výrobné číslo | Začiatok výstavby | Spustenie na vodu | V službe | Flotila | Stav |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Moskva | 121 | 2008 | 5. 11. 1976 | 27. 07. 1979 | 30. 12. 1982 | Čiernomorská flotila | po požiari a vlečení do prístavu sa 14.04.2022 potopila v Čiernom mori pri Kryme |
| Maršal Ustinov | 055 | 2009 | 5. 10. 1978 | 25. 02. 1982 | 15. 09. 1986 | Severná flotila | v službe |
| Varjag | 011[11] | 2010 | 31. 07. 1979 | 28. 08. 1983 | 25. 12. 1989[12] | Tichooceánska flotila | v službe |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Slava-class cruiser
- ↑ Comparison: Russian Navy Slava-class and US Navy Ticonderoga-class Cruisers in Combat
- ↑ Лёгкие ракетные крейсера проекта 1164 "Атлант"
- ↑ >Russian – Georgian War at Sea [online]. turkishnavy.net, 2008-09-21, [cit. 2022-04-17]. Dostupné online.
- ↑ Historic loss of flagship deals humiliating blow to Russia’s naval power [online]. kyivindependent.com, 2022-04-16, [cit. 2022-04-17]. Dostupné online.
- ↑ Turkey Takes Action Against Russia’s Syrian Air War [online]. ainonline.com, [cit. 2022-04-17]. Dostupné online.
- ↑ By Vladimir Isachenkov | AP. Russia displays naval might off Syria’s Mediterranean coast [online]. washingtonpost.com, January 21 at 5:08 AM, [cit. 2022-04-17]. Dostupné online. Archivované 2016-01-21 z originálu.
- ↑ Ремонт вместо модернизации: крейсер "Москва" поставят на ход в Крыму :: Флот - 21 век [online]. blackseafleet-21.com, [cit. 2022-04-17]. Dostupné online. Archivované 2019-12-28 z originálu.
- ↑ AXE, David. One Of Russia’s Biggest Cruisers Has Sunk Off Ukraine [online]. forbes.com, 2022-04-13, [cit. 2022-04-17]. Dostupné online.
- ↑ STEWART, Will; JEWERS, Chris; PLEASANCE, Chris. 'To the sailors': Relatives of doomed Moskva crew defy Russian censors with unofficial memorial [online]. dailymail.co.uk, [cit. 2022-04-17]. Dostupné online.
- ↑ РАКЕТНЫЙ КРЕЙСЕР ПРОЕКТА 1164 «АТЛАНТ» [online]. [Cit. 2016-10-25]. Dostupné online. Archivované 2016-10-15 z originálu.
- ↑ Проект 1164, шифр «Атлант»