Bayraktar Taktik İHA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bayraktar
Bayraktar TB2 Runway.jpg
Bayraktar TB2
TypBezpilotné prieskumné lietadlo
VýrobcaBaykar Makina
Prvý let2009
Zavedený2014
Charakterv prevádzke
Hlavný používateľTurecké ozbrojené sily
Výroba2014 - súčasnosť
Vyrobených87 (k októbru 2019)

Bayraktar Taktik İHA (angl. Bayraktar Tactical UAS / Bayraktar Tactical unmanned aircraft system, doslova Bayraktar taktický bezpilotný letecký systém) alebo Bayraktar TB2 je bezposádkové lietadlo spoločnosti Baykar Makina, ktoré dokáže operovať stredných výškach a disponuje veľkou letovou vytrvalosťou. Je ideálnou platformou pre prieskumné a spravodajské misie, zároveň je však uspôsobené aj na nesenie zbraní typu vzduch-zem.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Bezpilotné lietadlá Bayraktar

Turecko sa po mnoho rokov snažilo získať bezpilotné lietadlá od USA alebo iných zahraničných dodávateľov. Keďže táto snaha nebola korunovaná úspechom, turecká vláda sa obrátila na domáci priemysel s požiadavkou, aby prišiel s vlastným riešením.

Prvá fáza vývoja prototypu Bayraktar Block A sa začala v roku 2007 a o dva roky neskôr už nasledovali letové skúšky (v júni 2009). Zmluva o spustení druhej fázy vývoja a sériovej výrobe bola podpísaná v decembri 2011. Výsledkom druhej fázy bol Bayraktar Block B (TB2), ktorý absolvoval svoj prvý let v apríli 2014.

Akceptačné skúšky nového bezposádkového lietadla prebehli v novembri 2014 a následne získali turecké ozbrojené sily prvých šesť dronov. V júni 2015 bola dodaná druhá šestica bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Dron pozostáva z krátkej trupovej gondoly a z nej sa tiahnu dva nosníky chvostových plôch, ktoré majú tvar obráteného "V". Trup je vyrobený z karbónových vlákien, Kevlaru a kompozitov, zatiaľ čo časti spojov tvoria precízne opracované hliníkové časti. Bayraktar má dĺžku dĺžku 6,5 ma rozpätie krídel 12 m.

Piestový motor Rotax 912 s výkonom 100 koní je umiestnený v zadnej časti trupu a poháňa dvojlistú vrtuľu. Pohonný systém umožňuje dronu dosiahnuť maximálnu rýchlosť 130 km/h a výšku 7 315 m. Vďaka 300 litrovej palivovej nádrži dokáže Bayraktar vydržať vo vzduchu 24 hodín. V dôsledku toho, že nedisponuje satelitným spojením, je však jeho rádius len 150 km.

Maximálna vzletová hmotnosť dronu je 650 kg, pričom užitočné zaťaženie je 55 kg. V štandardnej konfigurácii nesie Bayraktar elektro-optickú kameru, infračervený senzor, laserový diaľkomer a značkovač. Dron môže byť vyzbrojený dvomi laserom navádzanými strelami vzduch-zem MAM-L, ktoré majú dosah 8 km.

Každý bezposádkový vzdušný systém Bayraktar TB2 pozostáva zo šiestich lietadiel, dvoch pozemných riadiacich staníc, troch pozemných dátových terminálov, dvoch vzdialených video terminálov a pozemného podporného vybavenia.[1]

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Turecká armáda využíva Bayraktar TB2 hlavne na boj proti kurdským povstalcom na svojom území, ale aj v pohraničných oblastiach s Irakom a Sýriou. K prvému zabitiu príslušníka Strany kurdských pracujúcich pomocou tohto dronu došlo 8. septembra 2016. Odvtedy absolvovali mnoho ďalších bojových misií.[2]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Prierez pozemnej riadiacej stanice

Súčasní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Katar Katar

Katarské vzdušné sily - k februáru 2019 mal šesť dronov Bayraktar s 3 pozemnými riadiacimi stanicami[3]

Turecko Turecko

Turecké ozbrojené sily - k januáru 2019 mali 75 dronov tohto typu.

Ukrajina Ukrajina: k októbru 2019 mala šesť bezpilotných lietadiel Bayraktar a 2-3 pozemné riadiace stanice.[4]

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozemná riadiaca stanica systému Bayraktar

Hlavné charakteristiky[upraviť | upraviť zdroj]

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 130 km/h
  • Akčný rádius: 150 km
  • Dostup: 7 315 m
  • Výdrž: 24 hodín s užitočným zaťažením 55 kg

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]