Bayraktar Taktik İHA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bayraktar
Bayraktar TB2 Runway.jpg
Bayraktar TB2
TypBezpilotné prieskumné lietadlo
VýrobcaBaykar Makina
Prvý let2009
Zavedený2014
Charakterv prevádzke
Hlavný používateľTurecké ozbrojené sily
Výroba2014 - súčasnosť
Vyrobenýchviac ako 257 (k novembru 2021)[1]
Cena za kuscca 22 mil. USD (1 pozemná riadiaca stanica a 2 lietadlá)

Bayraktar Taktik İHA (angl. Bayraktar Tactical UAS / Bayraktar Tactical unmanned aircraft system, doslova Bayraktar taktický bezpilotný letecký systém) alebo Bayraktar TB2 je vojenské bezpilotné lietadlo spoločnosti Baykar Makina, ktoré dokáže operovať v stredných výškach a disponuje veľkou letovou vytrvalosťou. Je ideálnou platformou pre prieskumné a spravodajské misie, zároveň je však uspôsobené aj na nesenie zbraní typu vzduch-zem.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Bezpilotné lietadlá Bayraktar

Turecko sa po mnoho rokov snažilo získať bezpilotné lietadlá od USA alebo iných zahraničných dodávateľov. Keďže táto snaha nebola korunovaná úspechom, turecká vláda sa obrátila na domáci priemysel s požiadavkou, aby prišiel s vlastným riešením. O vývoj bezpilotného lietadla sa vo veľkej miere zaslúžil Selçuk Bayraktar, bývalý študent MIT.[2]

Prvá fáza vývoja prototypu Bayraktar Block A sa začala v roku 2007 a o dva roky neskôr už nasledovali letové skúšky (v júni 2009). Zmluva o spustení druhej fázy vývoja a sériovej výrobe bola podpísaná v decembri 2011. Výsledkom druhej fázy bol Bayraktar Block B (TB2), ktorý absolvoval svoj prvý let v apríli 2014.

Akceptačné skúšky nového bezposádkového lietadla prebehli v novembri 2014 a následne získali turecké ozbrojené sily prvých šesť dronov. V júni 2015 bola dodaná druhá šestica bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Dron pozostáva z krátkej trupovej gondoly a z nej sa tiahnu dva nosníky chvostových plôch, ktoré majú tvar obráteného "V". Trup je vyrobený z karbónových vlákien, Kevlaru a kompozitov, zatiaľ čo časti spojov tvoria precízne opracované hliníkové časti. Bayraktar má dĺžku dĺžku 6,5 ma rozpätie krídel 12 m.

Piestový motor Rotax 912 s výkonom 100 koní je umiestnený v zadnej časti trupu a poháňa dvojlistú vrtuľu. Pohonný systém umožňuje dronu dosiahnuť maximálnu rýchlosť 130 km/h a výšku 7 315 m. Vďaka 300 litrovej palivovej nádrži dokáže Bayraktar vydržať vo vzduchu 24 hodín. V dôsledku toho, že nedisponuje satelitným spojením, je však jeho rádius len 150 km.

Maximálna vzletová hmotnosť dronu je 650 kg, pričom užitočné zaťaženie je 55 kg. V štandardnej konfigurácii nesie Bayraktar elektro-optickú kameru, infračervený senzor, laserový diaľkomer a značkovač. Dron môže byť vyzbrojený dvomi laserom navádzanými strelami vzduch-zem MAM-L, ktoré majú dosah 8 km.

Každý bezposádkový vzdušný systém Bayraktar TB2 pozostáva zo šiestich lietadiel, dvoch pozemných riadiacich staníc, troch pozemných dátových terminálov, dvoch vzdialených video terminálov a pozemného podporného vybavenia.[3]

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Protipovstalecké operácie Turecka[upraviť | upraviť zdroj]

Turecká armáda využíva Bayraktar TB2 hlavne na boj proti kurdským povstalcom na svojom území, ale aj v pohraničných oblastiach s Irakom a Sýriou. K prvému zabitiu príslušníka Strany kurdských pracujúcich pomocou tohto dronu došlo 8. septembra 2016.[4]

Dňa 15. augusta 2018 použila turecká armáda Bayraktar TB2 na zabitie vodcu Strany kurdských pracujúcich İsmaila Özdena. K útoku došlo na severozápade Iraku v oblasti Sindžár. Raketa, vystrelená z dronu, zasiahla auto idúce rýchlosťou 90 km/h, v ktorom sedel Özden aj so svojimi strážcami.[5]

K masívnemu využitiu dronov Bayraktar došlo počas operácie Olivová ratolesť, čo bola v podstate turecká invázia do mesta Afrín v severnej Sýrii. Turecká armáda vtrhla do tohto mesta 20. januára 2018 a napadla kurdské obyvateľstvo. V priebehu prvých troch mesiacov operácie vykonali drony Bayraktar 382 bojových a prieskumných letov, pričom strávili vo vzduchu 4916 hodín. Pomohli pri neutralizácii 1129 Kurdov - 449 ich bolo zabitých priamo s použitím vyzbrojených dronov Bayraktar a zvyšných 680 bolo zneškodnených nepriamo v tzv. protiteroristických operáciách s pomocou leteckej podpory týchto dronov.[6]

Občianska vojna v Líbyi (2014 - súčasnosť)[upraviť | upraviť zdroj]

Od mája 2019 začala tieto drony využívať vláda národnej jednoty (GNU) proti jednotkám Líbyjskej národnej armády (LNA). Počas bojov zničili Bayraktary množstvo rôznych typov vojenskej techniky patriacej Líbyjskej národnej armáde: 1 tank (T-55), 2 obrnené vozidlá, 6 raketometov (BM-21 Grad), 44 nákladných a cisternových vozidiel ako aj 11 protilietadlových systémov (dva 2K12 Kub, deväť Pancir-S1). Okrem toho sa pomocou dronov podarilo zlikvidovať aj niekoľko lietadiel odstavených na letiskách (tri Su-22, dve Il-76TD, jedno An-32).[7]

Podľa údajov, ktoré poskytla arabská tlačová agentúra Al-Masdar News, systémy protivzdušnej obrany Pancir-S1, ktoré dodalo Rusko Líbyjskej národnej armáde, zničili v Líbyi najmenej 47 bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2.[8]

Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]

K prvému nasadeniu Bayraktaru na Ukrajine došlo 9. apríla 2021, kedy tento dron vykonal prieskumnú misiu nad územím Donbasu.[9]

V októbri 2021 bol Bayraktar TB2 prvýkrát bojovo nasadený, keď zaútočil na delostrelecké pozície ruských separatistov. Pri nálete sa podarilo zničiť húfnicu D-30 a zastaviť ostreľovanie ukrajinských jednotiek pri Hranitnom.[10]

Dňa 27. februára 2022 potvrdilo ukrajinské letectvo dva údery Bayraktaru na ruské konvoje v Chersonskej a Žytomyrskej oblasti. Pri jednom z týchto náletov sa Ukrajincom podarilo zničiť protilietadlový systém Buk.[11]

Podľa videozáznamu, ktorý zverejnili ukrajinské ozbrojené sily, drony Bayraktar TB2 úspešne zničili niekoľko ruských vojenských vozidiel vrátane raketových systémov zem-vzduch.[12]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Prierez pozemnej riadiacej stanice

Súčasní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Azerbajdžan Azerbajdžan - objednal asi 12 lietadiel

Etiópia Etiópia - k novembru 2021 mali 4 lietadlá

Kirgizsko Kirgizsko - k decembru 2021 mali 3 lietadlá[13]

Katar Katar

Katarské vzdušné sily - k februáru 2019 mal šesť dronov Bayraktar s 3 pozemnými riadiacimi stanicami[14]

Líbya Líbya - získala približne 36 lietadiel

Maroko Maroko - marocká armáda objednala 13 lietadiel, pričom prvé z nich získala v septembri 2021[15]

Pakistan Pakistan[16]

Turecko Turecko

Turecké ozbrojené sily - k januáru 2019 mali 75 dronov tohto typu.

Turkmenistan Turkmenistan[17]

Ukrajina Ukrajina: objednala viac ako 60 lietadiel, ale do marca 2022 bolo Ukrajinským vzdušným silám a Ukrajinskému námorníctvu dodaných približne 20 kusov.[18]

Budúci používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Poľsko Poľsko - objednalo 24 lietadiel a 12 pozemných riadiacich staníc[19]

Irak Irak - v novembri 2021 objednal 8 lietadiel[20]

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozemná riadiaca stanica systému Bayraktar

Hlavné charakteristiky[upraviť | upraviť zdroj]

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 130 km/h
  • Akčný rádius: 150 km
  • Dostup: 7 315 m
  • Výdrž: 24 hodín s užitočným zaťažením 55 kg

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]