Kurt Zeitzler

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Kurt Zeitzler
Bundesarchiv Bild 101I-185-0118-14, Oberst Kurt Zeitzler.jpg

Narodenie 9. júl 1895
Heideblick, Nemecké cisárstvo
Úmrtie 25. september 1963 (68 rokov)
Aschau im Chiemgau, Nemecká spolková republika
Štátne občianstvo nemecké
Národnosť Nemec
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily Nemecké cisárstvo Nemecké cisárstvo
Weimarská republika Weimarská republika
Nacistické Nemecko Nacistické Nemecko
Zložka Wehrmacht
Hodnosť Generaloberst
V službe 1914  –  1944
Vyznamenania Rytiersky kríž Železného kríža
Účasť v bojoch
Vojny Prvá svetová vojna
Druhá svetová vojna

Kurz Zeitler (* 9. júl 1895, Heideblick – † 25. september 1963, Aschau im Chiemgau) bol nemecký vysoký dôstojník (generálporučík) počas druhej svetovej vojny. V roku 1942 bol poverený funkciou náčelníka štábu nemeckých pozemných síl (OKH), keď nahradil gen. Franza Haldera. Túto funkciu, v ktorej pôsobil ako Hitlerov hlavný vojenský poradca[1], zastával až do leta 1944, kedy bol po neúspechoch na fronte, hádkach s Hitlerom a Stauffenbergovom pokuse o prevrat odvolaný.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z Brandenburskej rodiny pastora. Vo veku 18 rokov v marci 1914 vstúpil do 4. durínskeho pechotného pluku nemeckej armády. V roku 1914 získal hodnosť poručíka. Počas prvej svetovej vojny v nižších veliteľských funkciách, velil rôznym jednotkám vrátane ženijného oddielu. Ku koncu vojny pôsobil ako veliteľ práporu.

Kariérny postup[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne zotrval v nemeckých ozbrojených silách. V medzivojnovom období pôsobil na rôznych štábnych funkciách a rýchlo kariérne postupoval. V lete roku 1938 bol Zeitzler náčelníkom plánovacieho oddelenia Vrchného veliteľstva Wehrmachtu v hodnosti podplukovníka. Podieľal sa na príprave útoku na Československo pod krycím názvom Fall Grün. Na začiatku druhej svetovej vojny bol v hodnosti plukovníka poverený velením pechotnému pluku. Onedlho však začal pôsobiť v štábnych funkciách, najprv v XXII. motorizovanom zbore gen. Siegmunda Lista. Od marca 1940 už pôsobil ako náčelník štábu von Kleistovej 1. tankovej skupiny. S touto jednotkou sa vyznamenal počas postupu Ardenami a výrazne prispel k nemeckému víťazstvu nad Francúzskom. Zúčastnil sa bojov v Juhoslávii a Grécku, za čo bol vyznamenaný Rytierskym krížom.

Na začiatku nemeckej invázie do Sovietskeho zväzu Zeitzler naďalej pôsobil v štábe tankovej skupiny von Kleista. Vynikal ako výborný plánovač, najmä vo veciach logistiky. Dokázal vždy obratne zabezpečiť zásobovanie rýchlo sa pohybujúcich tankových síl.[2]

V apríli 1942 bol prevelený na západ, ako náčelník štábu Skupiny armád D poľného maršala von Rundstedta, kde reorganizoval obranu Francúzska pred prípadným vylodením Spojencov. Zohral významnú úlohu pri odrazení britsko-kanadského vylodenia pri Dieppe.

Náčelník OKH[upraviť | upraviť zdroj]

24. septembra 1942 bol menovaný za náčelníka štábu Hlavného veliteľstva pozemných vojsk (Oberkommando des Heeres, OKH), po tom čo bol jeho predchodca gen. Franz Halder po roztržke s Hitlerom odvolaný. Zeitzlerove menovanie bolo pomerne neočakávané a bol preto povýšený z generálmajora rovno na generála. Zeitzler bol vybraný do funkcie pre menej konfliktnú povahu a väčší optimizmus, čo Hitlerovi vyhovovalo.[3]

Jeho jednanie bolo príznačné najmä počas bitky o Stalingrad, kde po sovietskej ofenzíve navrhoval Hitlerovi stiahnuť Paulusovu 6. armádu, ktorej hrozilo obkľúčenie. Hitler však jeho rady ignoroval a Zeitzler nijak výrazne neprotestoval. Zeitzler si v tomto období ako gesto solidarity s obkľúčenými a hladujúcimi nemeckými vojakmi v Stalingrade zmenil jedálniček podľa veľkosti ich porcií. V priebehu dvoch týždňov tak schudol 11 kíl. Po tom, čo sa o jeho stravovaní dozvedel Hitler od Bormanna, okamžite mu prikázal aby sa vrátil k normálnej strave.

Po porážke pri Stalingrade sa Zeitzler dostával čoraz častejšie do hádok s Hitlerom. Okrem iného navrhoval výraznú reorganizáciu štruktúry velenia nemeckých ozbrojených síl, pri ktorej by bolo OKW a OKH zlúčené a generáli Wilhelm Keitel a Alfred Jodl nahradení kompetentnejšími. Navrhoval tiež aby bolo SS začlenené pod OKH.[2]

Podieľal sa na príprave operácie Zitadel, ktorá sa nakoniec pre Nemcov neskončila úspešne. Nemecké vojská boli nútené na východnom fronte v priebehu rokov 1943 a 1944 ustupovať. V dôsledku Hitlerovej snahy čo najviac spomaľovať ústup a trvaní na statickej obrane sa s ním Zeitzler opakovane dostával do sporov. Päť krát v dôsledku Hitlerovho zákazu ustúpiť požiadal o odvolanie z funkcie, ktoré však Hitler neschválil. Po viacerých vzájomných ťažkých hádkach bol na konci svojich síl. Dňa 1. júla 1944 náhle opustil Hitlerovu rezidenciu v Berghofe. Tvrdil, že už ďalej nemohol vykonávať svoju funkciu pre zdravotné problémy. Hitler s ním už nikdy znovu neprehovoril, v januári 1945 ho nechal prepustiť z armády a zakázal mu právo nosiť uniformu. Vo funkcii náčelníka štábu ho nahradil Heinz Guderian.

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci vojny bol zatknutý britskými vojskami a bol v zajatí do februára 1947. Bol svedkom v priebehu Norimberského procesu s nacistickými vojnovými zločincami. Sám nebol nikdy obvinený z vojnových zločinov. Po vojne spolupracoval s americkými armádnymi zložkami dokumentujúcimi nemecké operačné skúsenosti v priebehu vojny.

Zeitzler zomrel v roku 1963 v hornobavorskom Aschau im Chiemgau.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Nolan, C. J. (Ed.), 2010, The Concise Encyclopedia of World War II. ABC-CLIO, Santa Barbara, s. 1206
  2. a b Mueller, G., Tucker, S.C., 2005, Zeitzler, Kurt von (1895–1963). in: Tucker, S.C. (Editor), World War II. A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, s. 1440 - 1441
  3. Knopp, G., 2010, Stalingrad Peklo na Volze. Ikar, Bratislava, s. 173 - 174

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]