Kveta Stražanová
| Kveta Stražanová | |
|---|---|
| Celé meno | Kvetoslava Stražanová |
| Narodenie | 10. máj 1942 (82 rokov) Zemianske Kostoľany, Slovensko |
| Rodné meno | Kveta Michalcová |
| Povolanie | divadelná, televízna a rozhlasová herečka |
| Roky pôsobenia | 1959 – 2020 |
| Manžel | Jozef Stražan (1979 – 2021) |
| Deti | Dagmar (* 1964), Barbara (* 1979) |
Kveta Stražanová, tiež Lukošíková, rod. Michalcová (* 10. máj 1942, Zemianske Kostoľany) je slovenská herečka, manželka herca Jozefa Stražana.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v Novákoch, ale pokrstená bola v Zemianských Kostoľanoch, kde aj bývala so svojimi rodičmi. Otec bol dôstojník, matka žena v domácnosti.
Kveta Stražanová sa postavila na dosky Divadla Jonáša Záborského (DJZ) v Prešove ako 17-ročná. Aby sa mohla stať herečkou, presťahovala sa s ňou do Prešova celá rodina. Po ukončení 11 ročnej školy s maturitou sa v roku 1959 stala členkou spevohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde pôsobila do roku 1961, kedy sa stala členkou činohry DJZ v Prešove.
Je predstaviteľkou moderného psychologicko-realistického herectva. V prešovskom divadle postupne rástla na protagonistku súboru. Hereckú kreativitu osvedčila už v spevoherných rolách Zuzany (Nech spieva Zuzana, 1960), Dolores (Bozk Juanity, 1961) a Frufru (Limonádový Joe, 1961). Vekom i nevšedne pôvabným javiskovým zjavom bola ideálnou predstaviteľkou lyrických i temperamentných dievčat - Zuzi (Až čo povie Barcelona, 1961), Želmíra (Šibal Geľo, 1961), Jasanka (Medveď a víla, 1961), Ona (Príbeh jednej dievčiny, 1961), Jana (Mária Tudorová, 1962), Katka (Don Juan, 1962), Helena (Sen noci svätojánskej, 1963). Kľúčový význam pre jej ďalší herecký vývin mali dve postavy - Júlia (Rómeo a Júlia, 1964) a Katarína (Skrotenie zlej ženy, 1965). Svoje dramatické umenie potvrdila stvárnením množstva zložitých ženských hrdiniek: Hana Čajková (Hájnikova žena, 1965), Mathilde de la Mole (Červený a čierny, 1966), Roxana (Cyrano z Bergeracu, 1977), Anna Kareninova (Anna Kareninová, 1978) a mnohé iné. Komediálny talent preukázala na košickej scéne v komédii Harold a Maude, v Prešove zase ako Rosemary Mortinorová v hre Raya Cooneyho Lekárske tajomstvo. Prešovskí diváci ju mohli vidieť aj ako Goldu v muzikáli režiséra Jozefa Bednárika Fidlikant na streche. Medzi jej výrazne úlohy patrí aj postava Mag Folanová v hre súčasného írskeho dramatika Martina McDonagha na Malej scéne Štátneho divadla v Košiciach, ktorú inscenoval Michal Vajdička. Posledná výrazná úloha ktorú si zahrala bola postava z rovnomenného filmu Rozália Lautmanová v hre Ladislava Grossmana Obchod na korze, ktorú režíroval Marián Pecko v roku 2014 v jej domovskom divadle (DJZ)
Už v roku 1963 debutovala aj vo filme Tvár v okne, neskôr hrala aj v desiatkach inscenácií.
Kveta Stražanová oslovila divákov aj vo viacerých televíznych projektoch. Medzi najúspešnejšie patria určite Sebechlebskí hudci aj päťdielny televízny film o lazníkovi Janovi Daňovi - Nepokojná láska, kde sa objavila po boku Júliusa Pántika. Hrala jeho chápavú a oddanú ženu.
V roku 1989 dostala titul zaslúžilá umelkyňa. Prezident Slovenskej republiky jej udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby.
V divadelnej sezóne 2018/2019 spolu so svojím hereckým a životným partnerom Jozefom Stražanom ukončili trvalý pracovný pomer v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, dokopy tam odohrali 120 rokov. Ako sami povedali je to dosť rokov a páčilo sa im to takto zaokrúhliť.
Z prvého manželstva s prešovským hádzanárom Karolom Lukošíkom (* 1937 – † 2017) má dcéru Dagmar (* 1964).
S druhým manželom tiež hercom Jozefom Stražanom (* 1943 – † 2021) sa vzali 25. januára 1979. Majú spolu dcéru Barbaru (* 1979).
V novembri 2013 dcéra Barbara porodila vnučku Margot. V októbri 2021 sa narodila druhá vnučka Marlen. Dcéra teraz žije spolu so svojím priateľom a dcérami v Španielsku.
Divadlo (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- Romeo a Júlia … po 30-tich rokoch (Dojka) - Staromestské divadlo, Košice
Rozhlas (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- Jón Druc: Katarína Veľká - rozhlasová hra, réžia Róbert Horňák
Filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1963: Tvár v okne (Barborka Vernerová)
- 1972: Ďaleko je do neba (Katarína Klenčová)
- 1974: Deň, ktorý neumrie (lesníkova žena)
- 1974: Do zbrane, kuruci! (Havranová)
- 1974: Skrytý prameň (Tereza)
- 1975: Sebechlebskí hudci (Dóciova)
- 1975: Stretnutie (Lenka štyridsaťpäťročná)
- 1976: Desať percent nádeje (Katka Kuníková)
- 1976: Krátky život (žena s košíkom)
- 1978: Krutá ľúbosť (susedka)
- 1975: Poéma o svedomí (pani Klárika)
- 1980: Hodiny (Repčiaková)
- 1981: Fénix (Kveta)
- 2016: Zoo (Magda Žitavská)
- 2019: Loli paradička (Milanova matka)
Dabing
[upraviť | upraviť zdroj]- 2011: Svätý Jozef Cottolengo - (postava: Perpetua, herečka: Francesca Draghetti)[1]