Kyselina škoricová
Kyselina škoricová | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | C6H5CH=CHCOOH | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Synonymá | kyselina trans-škoricová kyselina (E)-škoricová kyselina fenylakrylová kyselina (E)-3-fenylprop-2-énová | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | biela kryštalická látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 148,2 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 148,17 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 134 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 300 °C (1013 hPa) | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 1,25 g/cm³ (4 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: 0,04 g/100 ml (20 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota vzplanutia | > 100 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 140-10-3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 205-398-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | GD7850000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||
Kyselina škoricová je organická zlúčenina s chemickým vzorcom C6H5CH=CHCOOH. Ide o biele kryštáliky mierne rozpustné vo vode.
Kyselina škoricová sa získava z oleja škorice alebo z balzamov, napríklad storaxu. Nachádza sa tiež v bambuckom tuku a je najlepšou indikáciou histórie prostredia a post-extrakčných podmienok. Možno ju vyrobiť aj synteticky.
Kyselina škoricová sa používa ako dochucovadlo, v syntetickom indigu a v niektorých liečivách, jej primárnym použitím je však výroba metyl- a etylbenzylesteru pre parfumový priemysel. Kyselina škoricová má „medovú, kvetinovú vôňu“ (Merck index). Kyselina sama a jej prchavejší etylester (etylcinnamát) sú vonné a chuťové zložky esenciálneho oleja škorice, kde je podstatnou zložkou príbuzná látka cinnamaldehyd. Kyselina škoricová je tiež súčasťou biosyntetických ciest pri výrobe šikimátu a fenylpropanoidu. Biosyntéza kyseliny z fenylalanínu prebieha za prítomnosti enzýmu fenylalanínamoniaklyázy (PAL).
Kyselina škoricová je rozpustná v dietyléteri, nerozpustná v hexáne.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Flavornet.org
- Chemfinder Archivované 2014-11-09 na Wayback Machine
- Katzer, G. Gernot Katzer 's Spice Pages Archivované 2009-01-17 na Wayback Machine, prístup 17. august 2006.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina skořicová na českej Wikipédii.