La Boca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
La Boca
mestská časť Buenos Aires
Buenos Aires - La Boca - Caminito - 200807i.jpg
Ulica Caminito v La Boca
La Boca emblem.png
Štát Argentína Argentína
Autonómne mesto Buenos Aires
Komúna Komúna č. 4
Rozloha 3,38 km² (338 ha)
Obyvateľstvo 46 494 (2011)
Hustota 13 756 obyv./km²
Časové pásmo ART (UTC-3)
Poloha v rámci Buenos Aires
Poloha v rámci Buenos Aires
Wikimedia Commons: La Boca, Buenos Aires
Webová stránka: La Boca

La Boca je mestská časť ("barrio") Autonómneho mesta Buenos Aires. Nachádza sa v juhovýchodnej časti mesta pri pobreží Río de la Plata.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov tejto mestskej časti je často spájaný s mestskou časťou talianskeho mesta Janov Boccadasse, pričom aj v súčasnosti verí veľa ľudí, že La Boca dostala svoje meno práve po tejto časti talianskeho Janova. Avšak uznávané vysvetlenie pôvodu názvu La Boca sa viaže na polohu samotnej časti, ktorá sa nachádza pri ústí (po španielsky "boca") miestnej rieky Matanza (nazývanej tiež Riachuelo, teda riečka).

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

La Boca je jednou zo 48. mestských častí ("barrios") tzv. Autonómneho mesta Buenos Aires. Nachádza sa v juhovýchodnej časti mesta pri pobreží Río de la Plata, kde sa nachádza starý mestský prístav, čo je východná hranica štvrte. Na západe sa nachádza barrio Barracas, na severe sú štvrte Puerto Madero a San Telmo.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky osídlenia[upraviť | upraviť zdroj]

História štvrte siaha až k počiatkom samotného Buenos Aires, kedy španielski kolonizátori hľadali vhodné miesto pre prístav na Río de la Plata. Už v roku 1536 tak vstúpila na územie súčasného Buenos Aires prvá veľká expedícia na čele s Pedrom de Mendozom a vytvorila z trupu jednej zo svojich lodí prvú pevnosť, ktorá dostala názov Fuerte de Santa María del Buen Ayre, čo je považované za prvé založenie mesta[1]. Podľa súčasných poznatkov sa predpokladá, že táto pevnosť stála v parku Lazama, ktorý sa nachádza hneď pri súčasnej hranici štvrte La Boca. Avšak spoľahlivý dôkaz o tejto skutočnosti neexistuje a teda niektorí historici sa domnievajú, že táto pevnosť sa mohla nachádzať aj o niečo severnejšie. Pevnosť však od začiatku čelila viacerým existenčným problémom spojeným jednak s útokmi domorodcov, hladomorom či nedostatkom hospodárskych zvierať. Konflikty s domorodcami vyvrcholili ozbrojeným stretom, pri ktorom zahynulo až 1 000 pôvodných obyvateľov a 27 osadníkov vrátane Mendozu. V priebehu rokov 1541 až 1542 tak osadníci pevnosť celkom opustili.

K druhému založeniu mesta sa Španieli odhodlali v roku 1580. Nová osada sa nachádzala o niečo severnejšie než stará, avšak tiež iba kúsok od súčasnej štvrte La Boca[2]. No už za krátko sa začala osada rozširovať a začali sa postupne prideľovať pozemky pre nové farmy. To sa týkalo aj pôdy v La Boca. Postupne sa mesto samotné rozšírilo do susednej štvrte San Telmo. Až do začiatku 19. storočia zostala štvrť a aj väčšina jej susedstva prakticky neobývaná. Prvé rodiny sa tu začali usádzať medzi rokmi 1830 až 1852. Vďaka výhodnej polohe a dobrému prístupu z Río de la Plata sa tu vybudoval prístav. V roku 1863 začala stavba prvej železnice cez La Boca. V roku 1866 bola otvorená prvá stanica.

Príchod Talianov[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na prístav La Boca (1936), práve tadiaľto prichádzali imigranti do Buenos Aires a Argentíny.

Vďaka prístavu sa tu na konci 19. storočia začali vyloďovať a následne usádzať veľké množstvá talianskych prisťahovalcov, predovšetkým z Janova. Tí postupne pretvorili súčasnú štvrť na svoj obraz. Obyvatelia časti La Boca dostali prezývku "Xeneizes", teda Janovčania v ich dialekte[3] [4].

Keďže obyvatelia La Boca boli chudobní, svoje domy stavali z toho čo našli a natierali ich farbami, ktoré zostali námorníkom pri ich činnosti. Keďže však takejto farby, ktorú dostali prisťahovalci zadarmo bolo málo, nikdy nevyšla jedna farba na celý dom. Používali sa preto rôzne farby, čím domy dostali svoj typický viacfarebný vzhľad. Domy v La Boca sa stavali z vlnitých plechov, pričom tieto boli často stavané na vyvýšených konštrukciách, aby odolali častým záplavám. Vo vnútri týchto domov bolo veľa malých miestností, pričom v každej často bývala celá rodina. Kuchyňa a kúpeľňa boli zdielané všetkými obyvateľmi domu. Vďaka tomu došlo k veľkému miešaniu rôznych kultúr, čo dalo časti La Boca jej súčasný charakter.

Medzi rokmi 1870 až 1781 zasiahla južnú časť mesta epidémia žltej zimnice, ktorá si vyžiadala veľa obetí. Z dôvodu chorôb a iných nedostatkov sa bohatí obyvatelia susednej štvrte San Telmo rozhodli presťahovať na sever mesta, čím vzniklo v San Telme veľa voľných domov, do ktorých sa presunula časť obyvateľov La Boca. Toto iba prehĺbilo sociálne rozdelenie mesta, kedy bohatší boli na severe mesta, kým chudobní žili na juhu. V roku 1870 žilo v La Boca približne 38 000 obyvateľov. Z toho 17 000 bolo Argentínčanov, 14 000 bolo Talianov a 2 500 Španielov. V roku 1876 začala revitalizácia prístavu a rozšírenie rieky Matanza (Riachuelo). Vďaka tomu sa do prístavu mohli dostať aj väčšie lode, čo zlepšilo možnosti prístavu. V roku 1880 došlo k federalizácii mesta a rieka Matanza (Riachuelo) bola zvolená za hranicu mesta[5]. V roku 1882 bol predstavený projekt úplne nového prístavu v súčasnej štvrti Puerto Madero. Tento projekt bol následne schválený parlamentom, čím sa postupne skončilo strategické postavenie štvrte La Boca pre Buenos Aires. V roku 1882 po dlhom generálnom štrajku sa obyvatelia štvrte La Boca rozhodli na protest formálne odčleniť od Argentíny a nad Bocou vyvesili zástavu Janova. Túto prišiel do štvrte čoskoro odstrániť osobne prezident republiky Julio Argentino Roca[6].

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Významnou udalosťou mestskej časti je založenie futbalového klubu Boca Juniors v roku 1905, ktorý založili miestni talianski prisťahovalci. Avšak v roku 1914 hrozilo, že klub zo štvrte odíde, keď získal pozemky v inej časti mesta. Toto rozhodnutie však zvrátil nesúhlas väčšiny členov klubu a tak klub zostal v La Boca. V roku 1940 bol otvorený aj známy štadión tohto klubu La Bombonera[7].

Z politického hľadiska sa La Boca stala známou ako miesto, kde bol zvolený Alfredo Palacios, prvý socialistický politik v Argentíne a celej Amerike, ktorý bol zvolený do jednej dvoch komôr národného parlamentu[8].

Postupom času sa však La Boca stala známou nie ako chudobná robotnícka štvrť (čo v podstate zostala), no ako vyhľadávaný turistický cieľ. Turistov lákajú hlavne farebné domy, predovšetkým v ulici Caminito, ktoré vznikli práve z dôvodu chudoby obyvateľov štvrte, ktorí nemali peniaze na rovnakú farbu na celý dom. Na uliciach vystupuje množstvo pouličných umelcov, tancuje sa tango, je tu veľa reštaurácii a kaviarní. La Boca získala postupne umelecký ráz[9]. Avšak nie celá štvrť je turistami vyhľadávaná, okrem hlavnej turistickej časti štvrte, sú ostatné v podstate v pôvodnom stave, s množstvom chudobných obydlí, kde je pomerne vysoký výskyt kriminality. V súčasnosti obyvateľov štvrte veľmi trápi aj znečistenie rieky Matanza (Riachuelo), ktorá obsahuje veľa arzénu a olova v dôsledku storočia jej nekontrolovaného znečisťovania.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. History [online]. britannica.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  2. History [online]. britannica.com, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  3. Argentina - Overview of the history of international migration in Argentina [online]. migracionoea.org, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  4. Colectividad Italiana [online]. oni.escuelas.edu.ar, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  5. Federalización de Buenos Aires (Ley 1029) [online]. historiaguerrasyarmas, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  6. 147 años de historia de la República de La Boca [online]. diariopopular.com.ar, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  7. historia [online]. informexeneize.com.ar, [cit. 2017-08-03]. Dostupné online.
  8. Alfredo Palacios [online]. elhistoriador.com.ar, [cit. 2017-08-23]. Dostupné online.
  9. La Boca [online]. tripadvisor, [cit. 2017-09-03]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]