Preskočiť na obsah

Ladislav Bielik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ladislav Bielik
slovenský fotograf
Narodenie28. máj 1939
Levice, Slovenská republika
Úmrtie24. marec 1984 (44 rokov)
Vyšehradské vrchy, Maďarsko
ManželkaAlica Bieliková
DetiPeter (* 1974)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ladislav Bielik

Ladislav Bielik (* 28. máj 1939, Levice – † 24. marec 1984, Vyšehradské vrchy[1]) bol slovenský fotograf.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval chemickú priemyslovku. S fotografovaním začal počas práce vo Virologickom ústave SAV. V roku 1965 nastúpil do športového týždenníka Štart a o rok neskôr sa stal fotoreportérom denníka Smena. V roku 1968 sa oženil s novinárkou Alicou Malou.

Vrcholom jeho tvorby sú fotografie z ulíc Bratislavy, ktoré urobil počas prvých dní vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, v auguste 1968. Fotografia muža s odhalenou hruďou pred okupačným tankom[2] bola v roku 1968 zaradená do výstavnej kolekcie World Press Photo a často je prirovnávaná k fotografii Tank man. Neskôr túto snímku opakovane vyberali do renomovaných súborov najlepších fotografií 20. storočia. V roku 1971 odišiel zo Smeny do Štartu. Po roku 1975 musel, ako jedna z obetí normalizácie, aj z tejto redakcie odísť. Dôvodom boli práve fotografie z intervencie.[3] Živil sa ako fotograf na voľnej nohe. Jeho fotografie sa sporadicky objavovali v časopisoch Štart, Život, Slovenka a denníku Smena. Zahynul v marci 1984 vo Vyšehradskych vrchoch medzi mestom Vyšehrad a obcou Svätý Václav počas 2. pretekov horských automobilov Duna-Kanyar[4] pri výkone svojho povolania.[1]

Výstava o auguste 1968 na Šafárikovom námestí v Bratislave (v roku 2008) s prezentáciou fotografií Ladislava Bielika

Fotografie Ladislava Bielika objavil jeho mladší syn Peter: "Všetky tieto fotografie, respektíve ich negatívy, som našiel v roku 1989, ako šestnásťročný, v starom ošúchanom kufri v pivnici v paneláku, v ktorom bývame. Domnievam sa, že ich tam ukryl otec, ktorý zrejme nechcel, aby ich niekto zničil alebo ich našli policajti. Stačilo naozaj len veľmi málo a celý tento vzácny dokument mohol byť navždy stratený. Kufor bol totiž značne napadnutý plesňou a negatívy samotné už tiež niesli stopy času. Dnes sú našťastie v dobrej opatere a na bezpečnejšom mieste."

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b http://www.oslovma.hu/XXX/Kurt8Okt.pdf
  2. LAB.SNG. Web umenia [online]. Web umenia, [cit. 2024-08-28]. Dostupné online.
  3. Oběti okupace 1968 [online]. obetiokupace.dejepis21.cz, [cit. 2019-08-22]. Dostupné online.
  4. NÉPSZAVA. Tragikus autóverseny a Pilisben [online]. nepszava.hu, [cit. 2022-11-24]. Dostupné online. (po maďarsky)
  5. Rad Ľudovíta Štúra, II. trieda [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2022-11-25]. Dostupné online. Archivované 2022-01-18 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]