Lamantín amazonský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Lamantín amazonský
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Trichechus inunguis
Natterer, 1883

Rozšírenie lamantína amazonského (modrá farba)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lamantín amazonský alebo lamantín juhoamerický (Trichechus inunguis) je druh lamantína, ktorý žije v v povodí rieky Amazonka v Brazílii, Peru, Bolívii, Kolumbii, Ekvádore a Venezuele.[2] Má tenkú, vráskavitú kožu, nahnedlej až sivej farby, s malými chĺpkami po celom tele a s bielou škvrnou na hrudi.[3][4] Je to najmenší z troch žijúcich druhov lamantínov.[5]

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Druhové meno, inunguis, v latinčine znamená „bez nechtov“. Rodové meno, Trichechus, pochádza z latinčiny a znamená „s chlpmi“, čo odkazuje na štetiny okolo úst lamantína.[6]

Telesné vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Lamantín amazonský (Trichechus inunguis)

Lamantín amazonský je najmenší člen čeľade lamantínovitých a dá sa rozlíšiť podľa hladšej kože a chýbajúcich rudimentných nechtov na plutvách.[7] Zaznamenaná hmotnosť a dĺžka tela sa pohybujú do 346,5 kg, a 255,5 cm pre samcov v zajatí, 379,5 kg, a 266,5 cm pre samice v zajatí, 270,0 kg a 230,0 cm pre divo žijúce lamantíny.[8] Najväčšia zaznamenaná hmotnosť u lamantína amazonského bola 379,5 kg.[8] Mláďatá sa rodia s hmotnosťou 10 až 15 kg a dĺžkou 85 až 105 cm.[8] Lamantíny amazonské rastú približne 1,6 až 2 mm za deň. Dĺžka je meraná po zakrivenom obryse tela, takže absolútna dĺžka môže byť medzi jedincami rôzna. Mláďatá naberajú každý týždeň na hmotnosti priemerne 1 kg.[9]

Lamantíny amazonské sú veľké cicavce s valcovitým tvarom tela, s prednými končatinami zmenenými na plutvy, so zvyškami zadných končatín zarastenými hlboko v tele, a s plochým, veslovitým zakončením tela.[10] Ohybné plutvy sú používané na pohyb, škrabanie, dotýkanie a dokonca objímanie ostatných lamantínov, posúvanie potravy do úst, a ich čistenie.[10] Horná pera lamantína je upravená na veľký, štetinatý povrch. Obe strany pier sa môžu pri jedení nezávisle na sebe pohybovať.[10] Celkové zafarbenie je sivé, a väčšina lamantínov amazonských má zreteľnú bielu, alebo svetloružovú škvrnu na hrudi.[10]

Lamantíny amazonské, podobne ako všetky žijúce druhy lamantínov z čeľade lamantínovité, majú polyfyodontný chrup. Ich zuby sú teda nepretržite vymieňané zo zadnej časti chrupu smerom k prednej časti počas celého života lamantína. Táto vlastnosť je medzi cicavcami jedinečná. Jedine najbližší žijúci príbuzní radu sirény, slony, vykazujú podobné znaky, s tým rozdielom, že slony majú obmedzený počet takýchto nahradení chrupu. Ako lamantínom zuby migrujú smerom dopredu, korene sú vstrebávané a tenká sklovina sa postupne opotrebúva, až pokým zub neodpadne. U lamantínov zuby nie sú rozlíšené na stoličky a črenové zuby, a lamantíny tiež nemajú rezáky a očné zuby. Podľa hodnôt rýchlosti opotrebovania zubov a množstva žutia zuby lamantína migrujú každý mesiac okolo 1 až 2 mm.[11]

Lamantíny amazonské nemajú na plutvách nechty. čo ich odlišuje od ostatných lamantínov.[6] Lamantíny amazonské majú veľmi malý stupeň zakrivenia prednej časti lebky (30.4°), táto hodnota sa môže použiť k zisteniu, kde vo vodnom stĺpci sa živočích živí. Malý stupeň zakrivenia znamená, že lebka s rypákom má rovnejší tvar, a nie je zahnutá takmer úplne smerom dole, ako to môže byť pozorované napr. u dugonga morského (Dugong dugon) s vychýlením 70°, ktorý je skôr bentický druh, živiaci sa na dne mora. Jedine lamantín africký (Trichechus senegalensis), má menší stupeň vychýlenia, okolo 25.8°. Je predpokladané, že toto prispieva k čo najväčšej efektívnosti konzumácie. Menší stupeň vychýlenia umožňuje lamantínom amazonským efektívnejšiu konzumáciu pri hladine vody, kde sa nachádza veľká časť ich potravy.[12]

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Lamantín amazonský je jediný druh sirény, ktorý žije len v sladkovodnom prostredí.[13] Termoregulácia tohto druhu závisí v zmenách v cirkulácii krvi, používaním zvieračov k odkloňovaniu krvi z oblastí, v ktorých je telo v úzkom kontakte s vodou. Tiež závisia na podkožnom tuku, ktorý im pomáha s udržaním tepla.[14]

Lamantíny majú na rozdiel od veľrýb nozdry, nie vzduchové dierky, ktoré sa pod vodou zatvárajú a otvárajú sa nad vodou pri dýchaní.[15] Aj keď lamantíny môžu zostať pod vodou relatívne dlhý čas, bežné je vynáranie sa na hladinu približne každých 5 minút.[16][17] Najdlhšia zaznamenaná doba ponoru u lamantína amazonského v zajatí bola 14 minút.

Lamantíny počas sezón menia prostredie, súvisí to s vodným režimom v Amazónii. Počas obdobia záplav sa nachádzajú v zaplavených lesoch a lúkach, kde je hojnosť potravy. Lamantíny amazonské majú malý stupeň zakrivenia prednej časti lebky (25° až 41°), čo im umožňuje konzumovať potravu bližšie k vodnej hladine.[18] Sú to ako nočné, tak aj denné živočíchy a žijú celý život takmer výlučne pod vodou.[19] Ich nozdry vyčnievajú nad hladinu vody.

Lamantíny amazonské spolu s lamantínmi karibskými sú jediné lamantíny, pri ktorých je známy zvukový prejav. Boli spozorované pri vokalizácii ako sami, tak aj s ostatnými lamantínmi, najmä medzi samicami a ich mláďatami.[20]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Lamantíny sa živia širokou škálou vodných rastlín, napr. z čeľade áronovitých (Araceae), hlavne pistiou (Pistia), prezývanou „vodný šalát“[19], trávami, bublinatkami, rožtekmi, leknami a obzvlášť vodnými hyacintami.[21] Je tiež známe, že sa živia plodmi paliem spadnutými do vody.[19] Ako bylinožravce, lamantíny majú podobný tráviaci proces ako kone.[18] Lamantíny konzumujú každý deň potravu o hmotnosti približne 8% vlastnej telesnej váhy.[18]

Počas obdobia sucha v júli a auguste, keď začína klesať hladina vôd, niektoré populácie zostanú uviaznuté v hlbokých častiach veľkých jazier, kde zostávajú až do konca obdobia sucha v marci. Predpokladá sa, že počas tohto obdobia majú pôst, pričom ich veľké tukové rezervy a pomalý metabolizmus – len 36 % obvyklej hodnoty u placentálnych cicavcov – im umožňujú prežiť až sedem mesiacov s malým až žiadnym množstvom potravy.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Lamantíny amazonské sa rozmnožuje len počas sezóny. Dĺžka gravidity je v rozmedzí 12 až 14 mesiacov, pričom ďalšie rozmnožovanie nasleduje až po vychovaní predošlého mláďatá. Väčšina pôrodov býva v období medzi decembrom a júlom, pričom asi 63 % pôrodov prebieha medzi februárom a májom, počas zvyšovania hladín riek.[22] Po pôrode mláďa ostáva pri matke 12 až 18 mesiacov.[23]

Dvaja jedinci žili v zajatí 12,5 roka.[10] Vo voľnej prírode sa dožívajú okolo 30 rokov.[19]

Rozšírenie a početnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1977 bola populácia lamantína amazonského odhadnutá na 10,000 jedincov. V posledných rokoch nie je veľkosť populácie známa, ale sú náznaky, že sa ich počet znižuje. Ich rozšírenie je naprieč povodím Amazonky na severe Južnej Ameriky, od ostrovov Marajó v Brazílii, po Kolumbiu, Peru a Ekvádor.[24] Niekedy sa však nachádzajú aj pozdĺž pobrežia Brazílie, kde je výskyt lamantínov karibských.

Lamantíny amazonské žijú vo väčšine povodia Amazonky, od horných tokov v Kolumbii, Ekvádore a Peru, po deltu Amazonky v Brazílii. Ich celkový areál výskytu sa odhaduje na sedem miliónov kilometrov štvorcových.[25] Avšak ich výskyt je neucelený, koncentrujúci sa v oblastiach so zaplavenými lesmi bohatými na živiny, ktoré zaberajú približne 300 000 kilometrov štvorcových.[25] Ďalej obývajú nížinné tropické oblasti do 300 m n. m., ktoré sú bohaté na vodné rastliny. Tiež obývajú pokojné, plytké vody, ďaleko od ľudských usadlostí.[25]

Lamantíny amazonské sú úplne vodné živočíchy, ktoré nikdy neopúšťajú toto prostredie. Je to jediný druh lamantína, ktorý obýva len sladkovodné prostredie.[26] Lamantíny amazonské preferuje stojaté vody, mŕtve ramená a lagúny s prepojeniami na veľké rieky, bohaté na vodné rastlinstvo.[26] Sú to väčšinou samotári, ale niekedy sa spájajú do malých skupín o veľkosti do ôsmich jedincov.[27] Počas obdobia dažďov sa zdržiavajú v zaplavených oblastiach, pričom v období sucha sa presúvajú do hlbokých vodných plôch.[25]

Medzi ich prirodzených predátorov patria jaguáre, žraloky a krokodíly.[19]

Nelegálny lov[upraviť | upraviť zdroj]

Lamantíny amazonské sú ohrozené najmä kvôli nelegálnemu lovu. Nie sú lovené komerčne, ale len pre potreby miestnych obyvateľov. Lov viedol k veľkému poklesu populácie. Odhaduje sa, že medzi rokmi 1935 a 1954 bolo zabitých vyše 140 000 lamantínov. Aj napriek zákonom proti loveniu, lov stále pokračuje aj v chránených oblastiach. Tradičné harpúny sú najbežnejší spôsob lovu lamantínov, ale v Ekvádore sú tiež chytajné do pascí na arapaimy.[2]

Sú lovené najmä kvôli svojmu cennému mäsu, ale ich tuk a koža sa tiež používa do varenia, ale aj na medicínu. Mäso je predávané lokálne, napr. medzi susedmi alebo na trhoch. V Brazílii a Ekvádore je tiež mäso lamantína nelegálne predávané vo forme klobás a tzv. mixira. Mixira je mäso naložené vo vlastnom tuku, ktoré býva vysoko cenené, čo poháňa lovcov.[2]

Medzi rokmi 2011 a 2015 bolo kvôli mäsu v jedinej oblasti Brazílie zabitých 195 lamantínov. V ďalšej, chránenej oblasti bolo medzi rokmi 2004 a 2014 zabitých 460 lamantínov.[2]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Rehabilitácia mláďaťa v brazílskom inštitúte IBAMA na ostrove Marajó

Červený zoznam IUCN hodnotí lamantína amazonského ako zraniteľný druh. Poklesy populácie sú spôsobené hlavne lovom, ale aj úhynom mláďat, klimatickou zmenou a stratou prirodzeného prostredia.[2] Kvôli mútnym prostrediam, ktoré obýva, je však ťažké presne odhadnúť veľkosť populácie.[2]

Štáty s výskytom tohto druhu lamantína, okrem Kolumbie, nemajú žiadne národne programy na jeho záchranu.[2] Národný ústav rybárstva a akvakultúry (INPA), sa v roku 2008 staral o 34 lamantínov, zatiaľ čo v CPPMA sa starali o 31 lamantínov.[2] V Peru je lamantín zákonom chránený od roku 1973 dekrétom 934-73-AG, ktorý zakazuje ich lov a komerčný predaj.

Ich lov zostáva najväčším problémom, ktorý je prítomný dokonca aj v chránených oblastiach.[2] V roku 1986 sa odhadovalo, že množstvo, akým boli lovené v Ekvádore, je neudržateľné, a že v tomto štáte do 10 až 15 rokov vyhynie.[28] Aj keď tam ich lov doteraz pokračuje, za najväčšie ohrozenie ich prežitia v Ekvádore je v súčasnosti považované riziko ropných škvŕn.[2] Prieskum ložísk ropy tiež znamená zvýšenú frekvenciu lodnej dopravy na riekach.[2]

Lamantíny amazonské v Peru zaznamenali úbytok z veľkej časti kvôli lovu pre mäso, tuk, kožu a iné materiály, ktoré sa dajú z lamantínov získať. Takýto lov je vykonávaný pomocou harpún, žiabrových sietí a nástražných pascí. Veľká časť tohto lovu sa deje vo vodách v blízkosti rezervácie Pacaya-Samiria v severovýchodnom Peru. Tento druh sa pohybuje pomaly, má poddajnú povahu, a často sa kŕmi pri hladine jazier a riek, ktoré obýva. Pre lamantíny predstavujú hrozbu tiež znečistenie prostredia, komerčné rybárske siete, v ktorých niekedy hynú, a degradácia vegetácie kvôli erózii pôdy spôsobenej odlesňovaním. Nebezpečenstvom sú tiež úniky ortute z ťažobných oblastí, ktoré ohrozujú celý vodný ekosystém Amazónie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Trichechus inunguis na červenej listine IUCN.
  2. ↑ a b c d e f g h i j k Trichechus inunguis: Marmontel, M., de Souza, D. & Kendall, S. [online]. IUCN Red List of Threatened Species, 2016-02-28, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online.
  3. ↑ manatees [online]. web.archive.org, 2010-06-29, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. Archivované 2010-06-29 z originálu.
  4. ↑ HUSAR, Sandra L.. Trichechus inunguis. Mammalian Species, 1977-06-15, čís. 72, s. 1. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0076-3519. DOI: 10.2307/3503928.
  5. ↑ Arquivo.pt [online]. arquivo.pt, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. Archivované 2009-10-14 z originálu.
  6. ↑ a b manatees [online]. www.conservenature.org, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. Archivované 2019-10-22 z originálu.
  7. ↑ Amazonian Manatee [online]. EDGE of Existence, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. Archivované 2022-02-07 z originálu. (po anglicky)
  8. ↑ a b c AMARAL, Rodrigo S.; SILVA, Vera M.F. da; ROSAS, Fernando C.W.. Body weight/length relationship and mass estimation using morphometric measurements in Amazonian manatees Trichechus inunguis (Mammalia: Sirenia). Marine Biodiversity Records, 2010-10, roč. 3. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 1755-2672. DOI: 10.1017/s1755267210000886.
  9. ↑ ROSAS, FERNANDO CÉSAR WEBER. Biology, conservation and status of the Amazonian Manatee Trichechus inunguis. Mammal Review, 1994-06, roč. 24, čís. 2, s. 49–59. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0305-1838. DOI: 10.1111/j.1365-2907.1994.tb00134.x.
  10. ↑ a b c d e Animal Info - Amazonian Manatee [online]. www.animalinfo.org, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online.
  11. ↑ DOMNING, D. P.; HAYEK, L.-A. C.. Horizontal tooth replacement in the Amazonian manatee (Trichechus inunguis). Mammalia, 1984, roč. 48, čís. 1. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0025-1461. DOI: 10.1515/mamm.1984.48.1.105.
  12. ↑ DOMNING, Daryl P.; MORGAN, Gary S.; RAY, Clayton E.. North American Eocene Sea Cows (Mammalia: Sirenia). Smithsonian Contributions to Paleobiology, 1982, čís. 52, s. 1–69. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0081-0266. DOI: 10.5479/si.00810266.52.1.
  13. ↑ AMARAL, Rodrigo S.; SILVA, Vera M.F. da; ROSAS, Fernando C.W.. Body weight/length relationship and mass estimation using morphometric measurements in Amazonian manatees Trichechus inunguis (Mammalia: Sirenia). Marine Biodiversity Records, 2010-10, roč. 3. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 1755-2672. DOI: 10.1017/s1755267210000886.
  14. ↑ GALLIVAN, G. J.; BEST, R. C.; KANWISHER, J. W.. Temperature Regulation in the Amazonian Manatee Trichechus inunguis. Physiological Zoology, 1983-04, roč. 56, čís. 2, s. 255–262. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0031-935X. DOI: 10.1086/physzool.56.2.30156057.
  15. ↑ MANATEE-WORLD. Facts about Manatees - Manatee Facts and Information [online]. [Cit. 2021-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Manatees | National Geographic [online]. Animals, 2010-11-11, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ GALLIVAN, G. J.; BEST, R. C.. Metabolism and Respiration of the Amazonian Manatee (Trichechus inunguis). Physiological Zoology, 1980-07, roč. 53, čís. 3, s. 245–253. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0031-935X. DOI: 10.1086/physzool.53.3.30155787.
  18. ↑ a b c GUTERRES-PAZIN, Michelle. Feeding Ecology of the Amazonian Manatee (Trichechus inunguis) in the Mamirauá and Amanã Sustainable Development Reserves, Brazil. Aquatic Mammals, 2014-06-01, roč. 40, čís. 2, s. 139–149. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0167-5427. DOI: 10.1578/am.40.2.2014.139.
  19. ↑ a b c d e GOROG, Antonia. Trichechus inunguis (Amazonian manatee) [online]. Animal Diversity Web, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ BULLOCK, T. H.; DOMNING, D. P.; BEST, R. C.. Evoked Brain Potentials Demonstrate Hearing in a Manatee (Trichechus inunguis). Journal of Mammalogy, 1980-02-20, roč. 61, čís. 1, s. 130–133. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 1545-1542. DOI: 10.2307/1379969.
  21. ↑ TIMM, Robert M.; V., Luis Albuja; CLAUSON, Barbara L.. Ecology, Distribution, Harvest, and Conservation of the Amazonian Manatee Trichechus inunguis in Ecuador. Biotropica, 1986-06, roč. 18, čís. 2, s. 150. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0006-3606. DOI: 10.2307/2388757.
  22. ↑ BEST, Robin C.. Seasonal Breeding in the Amazonian Manatee, Trichechus inunguis (Mammalia: Sirenia). Biotropica, 1982-03, roč. 14, čís. 1, s. 76. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0006-3606. DOI: 10.2307/2387764.
  23. ↑ Amazonian Manatee: The Animal Files [online]. www.theanimalfiles.com, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online.
  24. ↑ Amazonian Manatee [online]. EDGE of Existence, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. Archivované 2022-02-07 z originálu. (po anglicky)
  25. ↑ a b c d Trichechus inunguis: Marmontel, M. [online]. IUCN Red List of Threatened Species, 2008-06-30, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online.
  26. ↑ a b Amazonian manatee videos, photos and facts - Trichechus inunguis | ARKive [online]. web.archive.org, 2015-01-20, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. Archivované 2015-01-20 z originálu.
  27. ↑ Amazonian Manatee: The Animal Files [online]. www.theanimalfiles.com, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online.
  28. ↑ TIMM, Robert M.; V., Luis Albuja; CLAUSON, Barbara L.. Ecology, Distribution, Harvest, and Conservation of the Amazonian Manatee Trichechus inunguis in Ecuador. Biotropica, 1986-06, roč. 18, čís. 2, s. 150. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0006-3606. DOI: 10.2307/2388757.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amazonian manatee na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lamantín_amazonský&oldid=7739549“