Lebes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Lebes, 7. stor. pred Kr., Archeologické múzeum, Izmir

Lebes (starogr. λέβης – lebes) je typ starogréckej nádoby.[1][2][3][4]

Lebes (mn. č. lebétes), hlboká okrúhla bezuchá misa s oblým dnom, umiestnená na stojane, sa často nesprávne nazýva dinos.[3][1][2] Ich priemerná výška je asi 20 cm a asi 70 cm so stojanom.[2] Hoci vedci často uprednostňujú termín dinos, staroveké literárne zdroje (napr. v Homérovej Odysei si hodovníci na hostine v nádobách lebétes umývali ruky,[5]) a nápisy na vázach naznačujú, že lebes bol starovekým názvom tejto nádoby.[6]

Atické dielne tento tvar v keramickej forme vyrábali od začiatku 6. stor. pred Kr. do konca 5. stor. pred Kr., nikdy však nebol taký bežný ako praktickejší kratér (lebes mal guľatý tvar a preto ho položili na stojan alebo tripus - trojnožku[7]). Zdá sa, že tvar keramických lebétes ovplyvnil tvar kovových (zväčša bronzových) foriem lebétes, tvar ktorých sa zrejme vyvinuli z tvaru starších kovových kotlov ozdobených protomami (protomé - druh ozdôb, ktoré majú podobu hlavy a hornej časti trupu človeka alebo zvieraťa, na gréckej pevnine známych od polovice 13. stor. pred Kr.[8]) Kovové kotly s protomami boli bežné od 8. stor. pred Kr. vo svätyniach (ako rituálne nádoby). Ich tvar a výzdoba sa inšpirovala nádobami severosýrskymi dovážanými najmä z územia novochetitských štátov.[6]

V druhej polovici 7. stor. pred Kr. sa výroba veľkých kotlov skončila a kotly sa začali nahrádzať bronzovými lebétes bez protomov. Táto zmena sa časovo pravdepodobne zhoduje s prvým používaním nádob na riedenie vína s vodou na symposiach. Existuje však i niekoľko keramických kotlov zo 7. stor. pred Kr. (niektoré s protomami na horných okrajoch) aj s podstavcami (veľké keramické alebo kovové lebétes sa mohli položiť nad oheň a uvarilo sa v nich väčšie množstvo vody alebo jedla[9]) Najstarší atický čiernofigúrový lebes, pripisovaný maliarovi Gorgony, bol zhotovený približne v roku 580 pred Kr.[10] Atický tvar lebétes sa inšpiroval starším korintským, ktorý sa vyrábal od druhej polovice 7. stor. pred Kr. Korintský pôvod atických lebétes sa často spochybňoval a podoby atických kovových lebétes alebo protoatickej keramiky boli považované za prototypy. Neprítomnosť aténskych kovových lebétes a chronologická priepasť medzi protoatickými a najstaršími čiernofigúrovými lebétes však vylučuje ich atický pôvod. Avšak objav korintských lebétes vo Vari (aténske predmestie) naznačuje, že aténski hrnčiari ich poznali. Zdá sa, že aténske pohrebné keramické lebétes boli považované za nevhodné na sympotické (týkajúce sa symposii) použitie a preto sa na tieto účely začal vyrábať lebes korintského typu (tvaru). Podľa ikonografických nálezov sa lebes najčastejšie používal ako umývadlo alebo slúžil ako cena pre víťazov v atletických súťažiach (často aj s podstavcom na vystavenie[11]). Objavuje sa aj v sympotických scénach, kde sa používa podobne ako kratér na riedenie vína s vodou. Lebes slúžil tiež ako votívny dar (pre svätyne, pohrebiská).[6]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 380.
  2. a b c Mixing Vessels, Dinos [1]
  3. a b Brian A. Sparkes. Greek Pottery. Manchester : Manchester University Press, 1991. ISBN 978-07-1902-936-3. S. 83.
  4. Oxford, Classical art research centre, Lebes or Dinos [2]
  5. Homér, Odysea, 1,137 [3]
  6. a b c Alexandra Alexandridou. The Early Black-Figured Pottery of Attika in Context (c. 630-570 BCE). Leiden : BRILL, 2010. ISBN 978-90-0418-604-0. S. 11-12.
  7. lebes. In: NOVOTNÝ, Bohuslav a kol. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 471.
  8. Alexandra Alexandridou. The Early Black-Figured Pottery of Attika in Context (c. 630-570 BCE). Leiden : BRILL, 2010. ISBN 978-90-0418-604-0. S. 75.
  9. Maurice Sartre. Histoires Grecques. Cambridge : Harvard University Press, 2009. ISBN 978-06-7403-212-5. S. 338.
  10. The J. Paul Getty Museum. Greek Vases in the J. Paul Getty Museum. Malibu : Getty Publications, 1983. ISBN 978-08-9236-058-1. S. 11-13.
  11. Alexander Loney, Stephen Scully. The Oxford Handbook of Hesiod. Oxford : Oxford University Press, 2018. ISBN 978-01-9020-904-9. S. 33.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lebes

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]