Leonid Nikolajevič Andrejev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Leonid Nikolajevič Andrejev
ruský spisovateľ
Leonid Nikolajevič Andrejev
Osobné informácie
Narodenie 21. august 1871
  Oriol, Rusko
Úmrtie 12. september 1919 (48 rokov)
  Kuokkala, Fínsko
Národnosť ruská
Deti Daniil Leonidovič Andrejev
Dielo
Významné práce Balada o siedmich obesených
Podpis Leonid Nikolajevič Andrejev, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Leonid Nikolajevič Andrejev
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na Commons Leonid Nikolajevič Andrejev
(multimediálne súbory na commons)

Leonid Nikolajevič Andrejev, rus. Леонид Николаевич Андреев (* 21. august 1871, Oriol, Rusko – † 12. september 1919, Kuokkala, Fínsko) je jedným z najvýraznejších zjavov ruskej literatúry začiatku 20. storočia.

Na Moskovskej univerzite vyštudoval právo, no ako advokátsky koncipient pôsobil len krátkodobo. Jeho prvá kniha poviedok vyšla v roku 1901. V roku 1907 sa usadil vo fínskej dedinke Vammelsuu, 60km od Petrohradu. Tu podľa vlastného projektu postavil štrnásťmetrovú vežu, v ktorej sa konali literárne večierky.

Jeho tvorba bola blízka expresionizmu. Zaujímala ho psychika človeka, čo zobrazil v poviedkach a drámach.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Balada o siedmich obesených
  • Ten, kto dostáva zauchá
  • Katarína
  • Tak bolo
  • Múr
  • Prízraky
  • V hmle
  • Priepasť
  • Kresťania
  • Lazár
  • Život Vasilija Fivejského

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]