Levočské vrchy
| Levočské vrchy | |
| pohorie | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Košický |
| Okresy | Kežmarok, Levoča, Sabinov, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa |
| Nadradená jednotka |
Podhôľno-magurská oblasť |
| Susedné jednotky |
Spišská Magura Podtatranská kotlina Hornádska kotlina Branisko Bachureň Spišsko-šarišské medzihorie |
| Podradené jednotky |
Levočská vysočina Levočská vrchovina Levočské planiny |
| Mesto | Kežmarok |
| Súradnice | 49°11′35″S 20°37′23″V / 49,193°S 20,623°V |
| Najvyšší bod | Čierna hora |
| - výška | 1 289,4 m n. m. |
  Poloha Levočských vrchov
| |
| Wikimedia Commons: Levočské vrchy | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
.jpg)
Levočské vrchy sú pohorie na severe Slovenska. Je to celok Podhôľno-magurskej oblasti.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Na severe susedí Spišská Magura, západným smerom sa rozkladá Podtatranská a južným smerom Hornádska kotlina. Na juhovýchode nadväzuje Branisko a Bachureň a východným smerom leží Spišsko-šarišské medzihorie.[1]
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Levočské vrchy sa delia na 3 podcelky, ktoré zahŕňajú 4 časti:[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Je to flyšové pohorie pozostávajúce z masívneho chrbta s najvyššími vrcholmi dosahujúcimi vyše 1 200 m. Z neho vybiehajú na všetky strany rázsochy oddelené hlbokými dolinami. Budujú ich mocné vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, čo spôsobuje menej zrážok.
Vybrané vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]- Čierna hora 1 289,4 m - najvyšší vrch[2]
- Siminy 1 287,2 m
- Ihla 1 282,6 m
- Repisko 1 250,8 m
- Kuligura 1 250 m
- Hrča 1 239,7 m
- Zámčisko 1 236,4 m
- Škapová 1 231,9 m
- Kopa 1 230,7 m
- Javorina 1 224,9 m
- Čiernohuzec 1 216,3 m
- Derežová 1 213,6 m
- Rybovičov vrch 1 189,5 m[3]
Vegetácia
[upraviť | upraviť zdroj]Masívne a ťažšie prístupné chrbty Levočského pohoria pokrývajú kompaktné smrekové lesy s hojnou prímesou jedle, najmä vo vlhkých dolinách. Na juhozápadnom a južnom okraji pohoria sa v miernejších polohách zachovali plochy bukovo-dubových lesov s prímesou jedle.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Oblasť Levočských vrchov bola osídlená od 7. storočia slovanským obyvateľstvom avšak výraznejšie bola osídľovaná až od 13. storočia. Po pustošivých tatárskych vpádoch umožnili uhorskí panovníci v 13. až 14. storočí usadiť sa vo vyplienenej krajine nemeckým kolonistom, ktorí dostali osobitné hospodárske výhody. Pod vplyvom baníctva a remesiel sa v blízkosti pohoria vyvinuli mestské sídla Levoča, Kežmarok a Ľubica. Neskôr v 13. až 15. storočí boli odlesnené doliny dosídlené valašským obyvateľstvom (Torysky, Repaše, Oľšavica, Ihľany).
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Levočské vrchy
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Levočské vrchy, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec