Ménodóros (syn Fainandra)

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ménodóros (starogr. Μηνόδωρος) bol grécky sochár v 1. stor. pred Kr.[1][2]

Sochár Ménodóros, syn Fainandra z Mallosu, tvoril na ostrove Délos. Z jeho sochárskej tvorby sa nezachovalo nič, ale našli sa štyri jeho menom signované mramorové podstavce zo sôch.[2][3] Prvý podstavec (s dobre čitateľným nápisom), z modrastého mramoru (105 x 42 x 31 cm), bol základňou sochy bohyne Pistis (bohyne dobrej viery a dôvery[4]), venovanej kompetaliastai (tento výraz sa inde nenachádza, zdá sa, že tu ide zrejme o „prepustených otrokov, ktorí to organizovali alebo to oslávili“ [5]) všetkým bohom, keď bol Médeios, syn Média z Pirea, epimelétés (po grécky „ten, kto sa stará“, t. j. dozorca) na ostrove (v roku 97/96 pred Kr.).[6][3]

Druhý bol podľa nápisu základňou sochy boha Apolóna,[7] zasvätenej kňazom Athénogenom, synom Tisarcha, v roku 100/99 pred Kr., keď Diokles z atického dému Melitté slúžil ako kleidouchos („držiteľ chrámového kľúča“ [8]) a jeho otec Sarapión ako epimelétés na ostrove Délos.[9][10]

Na ďalšom podstavci je uvedené, že zhotovená socha bola venovaná ako votívny dar bohom Serapidovi, ... (text je na tomto mieste nečitateľný) a Hermanubidovi, ktorý prináša víťazstvo, od Rimana Sporia Stertinia, syna Sporia, ako prejav vďaky, počas pôsobenia kňaza Drakóna, kaneforom (kanéforos, grécky „nosič koša“, bol významný úrad, ktorý zastávali niektoré dievčatá z prominentných rodín po dosiahnutí puberty [11]) bola Kosmas, dcéra Drakóna, z dému Flyeis, zakorosom (zakoros pôsobil ako strážca chrámu a pravdepodobne sa staral aj o každodenné obete [12]) bol Isidoros.[13][14][15]

Nápis (datovaný do roku 101/100 pred Kr.) na poslednom podstavci uvádza, že Ménodórove sochárske dielo venovali ako votívny dar rímski občania Decimus a Sextus božstvám Serapidovi, Iside, Anubidovi a Harpokratovi, a to v roku keď bol kňazom Athénades z dému Kydathénaion (talianska archeologička M. Guarducci datuje pôsobenie tohto kňaza do roku 92/91 pred Kr.[16]).[17][18]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 610.
  2. ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Menodoros 1 [1]
  3. ↑ a b Harriet I. Flower. The Dancing Lares and the Serpent in the Garden. Princeton : Princeton University Press, 2017. ISBN 978-14-0088-801-6. S. 178.
  4. ↑ Alexandra Robinson. Jude on the Attack. London : Bloomsbury Publishing, 2017. ISBN 978-05-6767-879-9. S. 98.
  5. ↑ Harriet I. Flower. The Dancing Lares and the Serpent in the Garden. Princeton : Princeton University Press, 2017. ISBN 978-06-9117-500-3. S. 176.
  6. ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Aegean Islands, incl. Crete (IG XI-[XIII]): Delos (IG XI and ID) ID 1761 [2]
  7. ↑ Inga Schmidt. Hellenistische Statuenbasen. Frankfurt am Main : P. Lang, 1995. ISBN 978-36-3148-059-5. S. 358.
  8. ↑ David Edward Aune, Robin Darling Young. Reading Religions in the Ancient World. Leiden : BRILL, 2007. ISBN 978-90-0416-196-2. S. 105.
  9. ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Aegean Islands, incl. Crete (IG XI-[XIII]): Delos (IG XI and ID) ID 2364 [3]
  10. ↑ Jon D. Mikalson. Religion in Hellenistic Athens. Berkeley : University of California Press, 1998. ISBN 978-05-2091-967-9. S. 240.
  11. ↑ Joan Breton Connelly. Portrait of a Priestess. Princeton : Princeton University Press, 2009. ISBN 978-06-9114-384-2. S. 418.
  12. ↑ Sara B. Aleshire. The Athenian Asklepieion. Amsterdam : J.C. Gieben, 1989. ISBN 978-90-5063-025-2. S. 88.
  13. ↑ Inga Schmidt. Hellenistische Statuenbasen. Frankfurt am Main : P. Lang, 1995. ISBN 978-36-3148-059-5. S. 96.
  14. ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Aegean Islands, incl. Crete (IG XI-[XIII]): Delos (IG XI and ID) ID 2156 [4]
  15. ↑ Inga Schmidt. Hellenistische Statuenbasen. Frankfurt am Main : P. Lang, 1995. ISBN 978-36-3148-059-5. S. 340.
  16. ↑ Grenier. Anubis alexandrin et romain. Leiden : BRILL, 2015. ISBN 978-90-0430-167-2. S. 128.
  17. ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Aegean Islands, incl. Crete (IG XI-[XIII]): Delos (IG XI and ID) ID 2157 [5]
  18. ↑ Klio. Leipzig : Dieterich'sche Verlagsbuchhandlung, 1907. S. 232.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ménodóros_(syn_Fainandra)&oldid=7525014“