Maliar C

Maliar C je konvenčné meno gréckeho maliara čiernofigúrových váz, činného približne v rokoch 575 až 560 pred Kr.^[1]

Skutočné meno Maliara C, jedného z najvýznamnejších raných atických maliarov čiernofigúrových váz, nie je známe. Britský historik umenia John Beazley ho nazval Maliar C (C = skratka Corinthianising – názov je odvodený od štýlu jeho maľby, výrazne ovplyvneného korintskou vázovou maľbou,^[2] a to najmä vo výbere námetov a použití pridaných farieb^[3])^[1]

Maliar C bol vo svojej dobe popredným maliarom Siana čaší (kylikes).^[4] S obľubou zobrazoval bojové scény, bol prvým maliarom v Aténach, o ktorom je známe, že zobrazil narodenie bohyne Atény (zrodenej z hlavy Dia) a plienenie Tróje. Štýl Maliara C je charakteristický pre raný atický čiernofigúrový štýl, ktorý bol ešte stále výrazne ovplyvnený korintským miniaturizmom a pridanými farbami (najmä bielej na detaily), no oživený postavami zachytenými v pohybe.^[1] Podľa štýlu maľby mu bolo celkovo pripísaných 128 váz (z toho až 117 čaší, zdobených najmä väčšími postavami, ktoré zaberajú telo a vnútro nádoby, asi 25 z nich má zdobený len priestor medzi rúčkami^[5]).^[6]

Medzi jeho najznámejšie diela patrí čiernofigúrový exaleiptron (prepracovanej verzie korintského trojnohého exaleiptronu) vystavený v parížskom Louvre (Louvre CA 616^[6]) Túto vázu zdobia tri nezávislé scény. Prvá scéna zobrazuje Paridov súd, na ktorom sa rozhoduje o prvenstve v kráse medzi bohyňami, Hérou, Aténou a Afroditou. V druhej scéne stoja nevesta a ženích na voze. Ku vozu pristupujú tri ženy s vencami v rukách. Toto trio sa väčšinou interpretuje ako Charitky alebo Hóry, nevesta a ženích ako Zeus a Héra. Najprepracovanejšou z nich je tretia scéna, ktorá predstavuje narodenie Atény, ktorá vyskakuje v plnej zbroji z hlavy najvyššieho boha Dia, sediaceho uprostred iných božstiev. Sú tu Eileithyie (Eileithyia bohyňa pôrodu, občas oslovovaná v množnom čísle – Eileithyai, čo boli bohyne pôrodu^[7]), bohyne, ktoré uprednostňovali pôrod, Poseidón, Héfaistos s dvojitou sekerou, ktorou presekol lebku svojho brata a dve ďalšie ženské postavy, z ktorých jedna drží korunu. Ide o prvé známe zobrazenie tohto mytologického príbehu.^[8]

Referencie

↑ ^a ^b ^c Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 36.
↑ Erika Simon. Minoische und griechische Antiken. Mainz am Rhein : Ph. von Zabern, 1989. ISBN 978-38-0531-049-9. S. 59.
↑ Arthur Dale Trendall. Greek Vases in the Logie Collection. Christchurch : University of Canterbury, 1971. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 26.
↑ Mario Luni. Cirene "Atene d'Africa". Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 2006. ISBN 978-88-8265-384-2. S. 87.
↑ Antonio Giuliano. Arte greca dalle origini all'età arcaica. Milano : Il Saggiatore, 1986. ISBN 978-88-4280-015-6. S. 453.
↑ ^a ^b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, CORINTIZZANTE, Pittore [1]
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 316.
↑ Musée du Louvre. Département des antiquités grecques, étrusques et romaines, Martine Denoyelle, Musée du Louvre. Chefs-d'oeuvre de la céramique grecque dans les collections du Louvre. Paris : Réunion des musées nationaux, 1994. ISBN 978-27-1182-916-3. S. 66.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maliar C

Umelecký portál

[:36-1] Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 36.

[:59-2] Erika Simon. Minoische und griechische Antiken. Mainz am Rhein : Ph. von Zabern, 1989. ISBN 978-38-0531-049-9. S. 59.

[:26-3] Arthur Dale Trendall. Greek Vases in the Logie Collection. Christchurch : University of Canterbury, 1971. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 26.

[:87-4] Mario Luni. Cirene "Atene d'Africa". Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 2006. ISBN 978-88-8265-384-2. S. 87.

[:453-5] Antonio Giuliano. Arte greca dalle origini all'età arcaica. Milano : Il Saggiatore, 1986. ISBN 978-88-4280-015-6. S. 453.

[:1-6] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, CORINTIZZANTE, Pittore [1]

[:316-7] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 316.

[:66-8] Musée du Louvre. Département des antiquités grecques, étrusques et romaines, Martine Denoyelle, Musée du Louvre. Chefs-d'oeuvre de la céramique grecque dans les collections du Louvre. Paris : Réunion des musées nationaux, 1994. ISBN 978-27-1182-916-3. S. 66.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]