Manet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Manet (Tatran) S 125 Typ 03/A

Manet je značka jednostopých mopedov a skútrov, vyrábaných v Považských strojárňach v povojnovom a neskôr aj socialistickom Česko-Slovensku medzi rokmi 19471970.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Koncepcia prvých motocyklov Manet vznikla na podnet konštruktérov Ing. Josefa Ullmana, pána Žnivu a Nagya. Projektant Zdeno Nagy popísal začiatok motocyklov Manet takto: „Ullman zohnal starý rám z Ogara, ja som zohnal starý dvojpiestový motor PUCH, to boli pomôcky pri vzniku prvého Maneta.“ Názov Manet je odvodený od blízkeho vrchu Manín, ktorý je na dohľad z výrobných závodov. Vedenie podniku povolilo vytvoriť konštrukčný tím pod Ulmanovým vedením na spracovanie dokumentácie pre prípravu výroby až keď projekt začal nadobúdať reálnu podobu. Na projekte spolupracovali aj konštruktéri Sedlák, Sklenář a Lota.

Ako prvý vznikol koncept motocyklu Manet M 90. Neskôr na základe koncepcie populárneho Jawa 50 (Pionier) vznikol iný kapotovaný motocykel Manet S 125. Výrobu niektorých typov Manetov neskôr prevzala aj česká Jawa.

Motocykle Manet a Tatran sa vyvážali prakticky do celého sveta, najmä do NDR, Maďarska, Bulharska, Rumunska, ale aj severských štátov či Anglicka a Kanady.

Manet M 90[upraviť | upraviť zdroj]

Manet M 90

Výroba začal v roku 1947. Charakteristickým konštrukčným prvkom bol uzol rámu pod sedlom. Konštruktéri použili pri návrhu to najlepšie z tých čias: teleskopickú prednú vidlicu, čisté uloženie sedla, decentne umiestnený akumulátor, výkonný motor s nízkou spotrebou a váhou. Napokon bolo bolo vyrobených spolu 37 630 kusov. Ku koncu produkcie sa údajne vyrábali aj so zadným perovaním a sedadlom spolujazdca, avšak dosiaľ sa tento model nepodarilo objaviť. Výrobu motocyklu ukončil kórejský konflikt okolo roku 1951 a Považské strojárne sa vrátili k zbrojnej výrobe.

Základné technické parametre: Jednovalcový dvojdobý motor s objemom 90 cm³ a trojrýchlostnou prevodovkou. Výkon motora 2,6 kW (3,5 HP), maximálna rýchlosť 65 km/h. Predné koleso je odpružené pomocou teleskopickej vidlice so zdvihom 90 mm, zadné koleso je pevne pripevnené k trubkovému rámu. Výroba ukončená v roku 1951.

Manet S 100[upraviť | upraviť zdroj]

Už po II. svetovej vojne sa v českej Jawe uvažovalo o výrobe malého motocykla do 50 cm³. Koncept rozpracoval pražský konštruktér Ing. Jozef Jozíf spolu s Janom Křivkom. Prototypy boli vyrobené v roku 1954 v Prahe, ale výroba bola na príkaz vtedajšieho Ministerstva automobilového priemyslu zadaná Považským strojárňam. Vyrábalo sa niekoľko typov motocyklu Jawa 50 Pionier – typ 550, 555 a typ 20. Práve z posledne menovaného vzišiel nový Manet S 100.

Manet S 100 bol prvýkrát predstavený v roku 1958. V porovnaní s 90-tkou bol motocykel kompletne prepracovaný. Najviditeľnejšou zmenou bola plná kapotáž, čelné ochranné plexisklo, smerovky a predĺžené sedadlo pre dve osoby. Veľkým pokrokom bol dynamospúšťač, teda elektrický štartér a dynamo v jednom. Ako štartér mal výkon 300 W, pri chode motora mal ako dynamo výkon 60 W. Na tú dobu to táto maloobjemová kategória motocyklov nemala takmer nikde na svete. O napájanie štartéra sa starali dve 6 V olovené akumulátorové batérie s kapacitou 12 Ah.

Objem nútene chladeného motora sa zdvihol na 100 cm³ a jeho výkon 3,7 kW (5 HP) bol prenášaný prostredníctvom 4-stupňovej prevodovky. Odpružená vidlica predného kolesa mala 120 mm zdvih a zadné kolesá boli upevnené na kyvnú vidlicu s pružinovým tlmením a 90 mm zdvihom. Tento typ sa vyrábal až do roku 1964. Celkovo bolo vyrobených 51 244 kusov.

Manet UR-50 (prototyp)[upraviť | upraviť zdroj]

Plánovala sa aj výroba motocyklov a skútrov v objemových triedach 50, 75, 125 a 175 cm³. Po vyrobení funkčných vzoriek motocyklov sa zistilo mnoho nedostatkov a prekážok, napríklad celková hmotnosť objemových koncepcií 50 a 75 cm³ sa vyšplhala nad 100 kg oproti plánovaným 56–63 kg. V rokoch 19631965 sa podarilo vyvinúť mini skúter Manet UR-50, ktorý konštrukčne vychádzal zo skútra Manet S 125. Aj keď sa jednalo o pomerne vydarený a sľubný prototyp maloobjemového skútra, neprešiel až do sériovej výroby. Niektoré jeho komponenty ako rýchlomer, zadné svetlo či predný reflektor sa použili pri iných motocykloch.

Manet/Tatran S 125[upraviť | upraviť zdroj]

Tatran S125

Po úspechu koncepcie Manetu S 100 žiadali zákazníci zväčšiť výkon, najmä kvôli jazde v trochu náročnejších terénoch. Problémom však bola dohoda, ktorá Považským strojárňam neumožňovala vyrábať motocykle s objemom motora väčším ako 100 cm³. Napokon sa podarilo vyjednať výnimku a mohlo sa začať s vývojom 125–ky. Výrobca v prvej fáze zväčšil zdvihový objem na 123,15 cm³ tým, že vŕtanie piestu valca zväčšil z 50 mm na 56 mm. Výkon motora sa zvýšil na 5,5 kW (7 HP) pri 5300 ot/min, čo si zároveň vyžiadalo aj nútené chladenie. Maximálna rýchlosť stúpla na 85 km/h. Vzhľad skútra sa nezmenil, ale na vzhľadovo identickom motocykli (Manet 100) sa objavil nápis Manet S 125. Po menšej zmene krytovania pribudol aj nápis Tatran 125. V celom priebehu výroby 125–ky sa objavilo niekoľko vývojových verzií, všetky boli ale vo výrobe súhrnne označované ako Tatran S 125. Celkovo bolo vyrobených 95 207 kusov.[1]

  • Manet S 125 Typ 03

Tento typ bol vyrábaný iba na krátku dobu v roku 1964. Kapotovanie je podobné z Manetu S 100, výfuk sa premiestnil na pravú stranu.

  • Typ 03 - A (Tatran)

Výroba modelu Tatran S 125 sa začala prakticky v rovnakom čase ako u Manetu S 125. Viditeľnou zmenou boli hranatejšie tvary predného blatníka a zadného krytu. Okrem toho sa vylepšil svetlomet, zadné smerovky a zadné svetlo. Výroba bola ukončená v roku 1969, keď Považské Strojárne ukončili výrobu skútrov a prešli na výrobu maloobjemových mopedov (do 50 ccm, populárne Babetty).

Prehľad typov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Manet M-90
  • Manet S 100
    • typ 01 (1958)
    • typ 01/A (1962)
    • typ 01/B (1963)
  • Manet S 125
    • typ 02
    • typ 03 (1964) 59
  • Tatran S 125
    • typ 03 (1964)
    • typ 03/A (1966)
    • typ 03/B


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ULICKÝ, Gustav. mesačník MOT'or Nová technika. Bratislava : Elektro-energo s.r.o., 2013. 82 s. S. 5-6.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jednostopové motorové vozidlá z Považských strojární, Vybrané motocykle v zbierkach Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ISBN 978-80-970311-6-9, Vydavateľ: Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, PDF
  • mesačník MOT'or Nová technika, január 2013, ISSN 1336-4200
  • Skútry Manet a Tatran, Marcel Malypetr a Ludvík Opletal, Grada Publishing a.s, ISBN 978-80-247-4724-8