Mariánske námestie (Žilina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°13′24″S 18°44′21″V / 49,223456°S 18,739264°V / 49.223456; 18.739264
Mariánske námestie
ulica/námestie
Mariánske námestie.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Mesto Žilina
Mestská časť Staré mesto
Súradnice 49°13′24″S 18°44′21″V / 49,223456°S 18,739264°V / 49.223456; 18.739264
PSČ 01001
Poloha v rámci štátu
Red pog.svg
Poloha v rámci štátu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Mariánske námestie alebo ľudovo zaužívane Štvorcové námestie námestie v historickom centre Žiliny.

Stred mesta bol v roku 1987 zákonom Slovenskej národnej rady vyhlásený za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorú tvorí Mariánske námestie štvorcového tvaru rozmerov približne 100 x 100 metrov, deväť uličiek, ktoré z neho vychádzajú, a ďalších dvanásť ulíc ktoré tvoria kruh okolo námestia.

Mariánske námestie je typické svojimi domami, ktoré majú poschodie vysunuté na arkádach a pod nimi vznikli priestory podlubia, ľudovo nazývané „laubne“[1]. V nich boli obchody a pracovali tam remeselníci. Domy majú dodnes zachované pôvodné, gotické pivnice. Vznik námestia sa datuje pred rok 1300. Všetky domy mali do požiaru v roku 1886 štítové strechy. Tieto sa dnes za pomoci Mesta Žilina obnovujú. V súčasnosti je námestie súčasťou pešej zóny v meste a konajú sa tu rozličné podujatia. Cez leto je celé námestie lemované terasami.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V strede námestia je socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata), ktorá bola postavená na počesť rekatolizácie v roku 1738. Socha je umiestnená na podstavci s reliéfom svätého Floriána, patróna hasičov. Za sochou sa nachádza malý park. V rámci rekonštrukcie námestia boli obnovené aj dve historické studne, v ktorých sa voda nachádza v hĺbke asi 12 metrov.

Domom číslo 1 na námestí je Radnica mesta Žilina na jeho východnej strane, hoci vchod do budovy je z Radničnej ulice.

Radnica prešla viacerými stavebnými úpravami. Dnešná podoba radnice je z roku 1890. Posledná prestavba sa uskutočnila v roku 1992 a 1993. Aj v budove radnice sú pôvodné gotické pivnice. Na radnici dnes sídli primátor mesta a sú tu reprezentačné priestory, v ktorých zasadá Mestské zastupiteľstvo a konajú sa sobášne obrady. Na prízemí radnice je busta Andreja Hlinku (1864-1938), rímskokatolíckeho kňaza a významného slovenského dejateľa, s citáciou básne Andreja Žarnova. Zaujímavosťou je zvonkohra na priečelí budovy, ktorá od roku 1994 hrá melódie po odbití každej celej hodiny.

Na západnej strane námestia vyniká rímskokatolícky Kostol Obrátenia sv. Pavla a kláštor jezuitov. Kostol bol dokončený v roku 1754. Dvojvežová baroková stavba je jednoloďová. Veže sú vysoké 32 metrov. Hlavný oltár je barokový, autorom obrazu sv. Pavla je známy slovenský maliar Jozef Božetech Klemens (1817-1883). Na kláštore je pamätná tabuľa venovaná nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi (1763-1838) a pamätná tabuľa venovaná Rádu sestier sv. Vincenta za záchranu deviatich židovských detí počas vojny.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KRUŠINSKÝ, Gustáv. Žilinské „laubne“ [online]. . Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]