Mestská radnica (Žilina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Žilinská mestská radnica
Žilina P6062161.jpg
Poloha
Štát Slovensko Slovensko
Mesto Žilina
Ulica Radničná
Súradnice 49°13′23.99″S 18°44′24.53″V / 49,2233306°S 18,7401472°V / 49.2233306; 18.7401472
Technické parametre
Cena 3 000 zlatých (rok 1509)
Základné informácie
Stav zachovalá
Výstavba pred rokom 1509

Mestská radnica je radnica na Radničnej ulici v meste Žilina.

História radnice[upraviť | upraviť zdroj]

Žilinská radnica sa po prvý raz spomína v roku 1508 v Žilinskej knihe pod názvom radhuus či radhaws (z nemeckého Rathaus). Pravdepodobne existovala i staršia radnica uprostred námestia, no archeologický výskum v roku 1966 - 1995 - ktorý však nebol na celej ploche námestia - stopy po nej našiel. Predpokladá sa, že pravdepodobne po zničení tohto objektu si Žilinčania ako náhradu kúpili dom, na mieste ktorého stojí i dnešná radnica. Dlhé roky prebiehali o tento dom vlastnícke spory (1471 - 1509) medzi mesto, strečnianskym panstvom a dedičnými richtármi. Až v roku 1509 majiteľ Strečna Juraj Kereky vrátil murovaný dom mestu a odvtedy slúži pre potreby mesta nepretržite až do dnes. Žilinských mešťanov stálo vyplatenie dedičného richtárstva a budovy radnice takmer 3 000 zlatých. Žilinčania si tak ako jediní na Slovensku dokázali kúpiť dedičné richtárstvo a radnicu z vlastných zdrojov.

Sídlo orgánov mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Radnica slúžila od počiatku ako stredisko správnych orgánov mesta - mestskej rady, zastupiteľstva, mestského súdu, notára, administratívy a hospodárstva. V dome sídlili volení richtári z radov žilinských mešťanov, ktorý existovali popri dedičných richtároch. Richtári boli volení na obdobie jedného roka. Voľby sa konali vždy 24. apríla na sviatok sv. Juraja, od roku 1771 sa termín volieb presunul na 1. novembra. Prvým známym žilinským voleným richtárom je Jokl Smyt, ktorý stál na čele mesta v rokoch 1419 - 1420. Prvým známym dedičným richtárom bol Ján Pezold z roku 1325. Celkovo poznáme mená 11 dedičných richtárov a mená 188 volených predstaviteľov mesta, z nich viacerí boli na miesto richtára zvolení opakovane. Medzi najvyššími predstaviteľmi mesta boli zemania - Straňavský, Košeľovci, Skalovci a ďalší, v roku 1900 dokonca barón - Karol Kloch, ktorý zomrel vo výkone funkcie. V 20. storočí, keď mesto postavilo budovu tzv. Finančného paláca - dnes Dexia banka (1931), sa mestský úrad aj najvyšší predstaviteľ mesta premiestnili do týchto nových priestorov. Aj preto radnica dostala pomenovanie stará radnica. Mestský úrad neskôr ešte niekoľkokrát zmenil svoje sídlo (budova Drevoúnie na rohu ulíc 1. mája a Moyzesovej, dom č. 5 na Mariánskom námestí, Dom odborov na Štúrovom námestí a od roku 1995 budova bývalého OV KSS na dnešnom Námestí obetí komunizmu 1, kde je dodnes). Primátori mesta sídlia opäť v starej radnici od konca roka 1992, teda presne po šesťdesiatich rokoch.

Žilinská mestská kniha
Privilégium pre žilinských Slovákov

Mestský archív[upraviť | upraviť zdroj]

Písomnosti mesta, ktoré sa zhromažďovali v priestoroch radnice, po prvý raz spracoval Ľudovít Stárek (1843) a neskôr i známy slovenský historik Richard Marsina. Archív bol pôvodne tajný - listiny ukladali do truhlice, po Stárkovom spracovaní boli uložené v druhom sklade. Pôvodne bola v archíve i strieborná mestská pečať (stratila sa v 19. storočí), päť katovských mečov a misa, v ktorej si kat umýval ruky po výkone trestu. V archíve boli i mestské zástavy. Mestský archív ako organizácia zanikla v roku 1960, posledným mestským archívom bol v rokoch 1958-1960 PhDr. Marián Klapita. Písomnosti prešli do okresného archívu a dnes sú v budove Štátneho archívu v Žiline na Framborskej ulici. Je medzi nimi i známe Privilégium pre žilinských Slovákov - Privilegium pro Slavis z roku 1381, čo je prvý dokument o našej národnej identite, či Žilinská kniha z rokov 1378-1524 v nemeckom, latinskom a slovenskom jazyku. V tejto knihe sa nachádza aj prvý knižný zápis v slovenčine na Slovensku vôbec (1451). Žilinská mestská kniha je najstaršia a najvýznamnejšia jazyková a právna pamiatka Slovenska. Je pozoruhodné, že mesto si dokázalo napriek požiarom, zemetraseniam a vojnovým časom zachovať svoj archív a mestské zápisnice. V archíve sú uložené písomnosti z rokov 1378-1995.

Zoznam najvyšších predstaviteľov Žiliny[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1520 až do roku 1848 mala Žilina len volených richtárov. Vo funkcii pôsobili od apríla uvedeného roku až do voľby nového richtára v apríli nasledujúceho roku. Od roku 1771 pôsobili richtári vo funkcii od 1. novembra predchádzajúceho roku do 1. novembra uvedeného roku.

V rokoch 1325 – 1520[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Predstaviteľ Status Rok Predstaviteľ Status
1325 – ?  Ján Pezold DR 1479 – 1481  Matej Kotrša VR
    ?  - 1352  Dominik Pezold DR 1479 – ?  Blažej Podmanický DR
1352 – ?  Mikuláš Pezold DR 1480 – 1483  Dorota Podmanická DR
    ?  - 1418  Ján Pezold, syn Mikuláša DR 1481 – 1482 Mikuláš Masar VR
1419 – 1420  Jokl Smyt VR 1485 – ? Matej Kotrša VR
1420 – 1422  Jeroným DR 1488 – 1489 Štefan Kokot VR
1423 – 1424  Jokl Smyt VR 1492 – 1493 Jeroným Švec VR
1426 – ?  Ondrej, magister VR 1493 Michal Mako VR
1428  Jokl Smyt VR 1494 – ? Gašpar Vrtiak VR
1429 – ?  Juraj Altdorff VR 1497 Melchior Hrabovský VR
1439 – ?  Martin Polakovič (Polak) VR 1498 – ? Matej VR
1444 – ?  Ladislav Uhrinovič VR 1501 – ? Štefan Gardoš VR
1450 – 1451  Gallus VR 1508 – 1509 Ondrej Babčanský VR
1453 – 1454  Martin Polakovič VR 1507 Matej Kropač VR
1455 – ?  Juraj z Oblahova VR 1507 Abraham VR
1457 – ?  Mikuš (Mikuláš) VR 1508 – 1509 Ondrej Babčanský VR
1459 – 1468  Peter Polak VR 1511 – ? Martin Banovsky VR
1468 – 1469  Matúš Manko DR 1513 – ? Ondrej Babčanský VR
1469 – 1472  Martin Manko (Medveď) DR 1515 – ? Juraj Krok VR
1472 – 1474  Václav Pongrác DR 1517 Abraham VR
1475 – ?  Matej Kotrša VR 1518 – ? Martin Miška VR
1477 – 1478  Mikuláš Masar VR 1519 – 1520 Michal Podmanický DR


V rokoch 1524 - 1646[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Predstaviteľ Status Rok Predstaviteľ Status
1524 - ?  Ondrej Hartunek VR 1589  Ján Bánovsky VR
1527  Mikuláš Melicher VR 1590  Ján Košian VR
1528  Juraj Babčanský VR 1591  Gašpar Košela VR
1529  Martin Miška VR 1592 Ján Oparel VR
1530 - 1531  Mikuláš Melicher VR 1593 Ján Košian VR
1532  Ondrej Hartunek VR 1594 Gašpar Kapist VR
1533 - 1534  Mikuláš Melicher VR 1595 Michal Košian VR
1535  Michal Zapara VR 1596 Gašpar Košela VR
1536  Abraham VR 1597 - 1598 Apollon Militius-Mlynský VR
1537 - 1538  Juraj Andreaš VR 1599 Ján Oparel VR
1539  Ondrej Bohdal VR 1600 Mikuláš Cingel VR
1540  Burian Hodul VR 1601 Juraj Hrabovský VR
1541  Ján Haško VR 1602 Mikuláš Mastihlávka VR
1542  Ziseta VR 1603 Ján Dlabač VR
1543  Kriško VR 1604 Ján Košian VR
1544  Michal Zapara VR 1605 Mikuláš Bohdal VR
1546  Juraj Ondruško VR 1606 Ján Mlynárik VR
1547  Michal Zapara VR 1607 Ján Dias VR
1548  Ján Bohdal VR 1608 Mikuláš Bohdal VR
1549  Juraj Ondruško VR 1609 Juraj Lipovský VR
1550  Juraj Bánovský VR 1610 Ján Dias VR
1551  Ján Haško VR 1611 Baltazár Košela VR
1552  Martin Sedlý VR 1612  Matej Pokorný VR
1553  Juraj Bánovský VR 1613  Ján Košian VR
1554  Michal Sladký VR 1614  Juraj Lipovský VR
1554  Ján Bohdal VR 1615 Baltazár Košela VR
1555  Michal Sonučka VR 1616 Ján Dias VR
1556  Matúš Rozgoň VR 1617 Apollon Militius-Mlynský VR
1557 Ján Bohdal VR 1618 Daniel Skalka VR
1558  Matej Ballo VR 1619 Štefan Stráňavský VR
1559  Matúš Rozgoň VR 1620 Juraj Brezanský VR
1560  Juraj Ondrušku VR 1621 Ján Strániavský VR
1561  Ján Nemec VR 1622 Daniel Skalka VR
1562  Ján Bohdal VR 1623 Apollon Militius-Mlynský VR
1563  Juraj Mako VR 1624 Ján Kohut VR
1564  Martin Vestrč VR 1625 Juraj Lipovský VR
1565 - 1567  Jeroným Bohdal VR 1626 Jeremiáš Fabricius VR
1568  Burian Hodul VR 1627 Jan Kohut VR
1568  Ján Bohdal VR 1628 Gašpar Mattušek VR
1571  Lukáč Dias VR 1629 Juraj Brezanský VR
1572  Ján Fratryk VR 1630 Mikuláš Mlynárik VR
1573  Ján Bohdal VR 1631 Juraj Lipovský VR
1574  Burian Hodul VR 1632 Martin Povrazník VR
1575  Melichar Mikunda VR 1633 Baltazár Košela VR
1576  Gašpar Košela VR 1634 Gašpar Kosian VR
1577  Ján Schvab VR 1635 Martin Povrazník VR
1578  Melichar Mikunda VR 1636 Jakub Nosko VR
1579  Martin Gallo VR 1637 Gašpar Chreno VR
1580  Burian Hodul VR 1638 Ján Košela VR
1581  Michal Cigány VR 1639 Jeremiáš Fabricius VR
1582  Melichar Mikunda VR 1640 Michal Oškerdský VR
1583  Ján Bánovsky VR 1641 Ján Stráňovský VR
1584  Gašpar Košela VR 1642 Gašpar Chreno VR
1585  Melichar Mikunda VR 1643 Ján Janáč VR
1586  Matej Sogil VR 1644 Ondrej Madidus VR
1587  Apollon Militius-Mlynský VR 1645 Ján Košela VR
1588  Melichar Mikunda VR 1646 Martin Skalka VR
Znak Vysvetlivka
?  presný dátum nie je možné zistiť
DR  dedičný richtár
VR  volený richtár
MM  menovaný mešťanosta
VM  volený mešťanosta
VP  volený predseda
MP  menovaný predseda
VS volený starosta

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér radnice[upraviť | upraviť zdroj]

Až do asanovania domu a jeho výstavby do súčasnej podoby (1893 - 1894 za richtára Ignáca Balogha a Jozefa Hrabovca) boli v radnici tieto priestory: dve dodnes zachované gotické klenuté pivnice, na prízemí miestnosť pre nočnú stráž, sklad, kuchyňa, veľká miestnosť pre krčmu s uvedeným rokom 1528. Na poschodí bola na strane od námestia veľká sála pre úrady mesta, ďalej tu bola miestnosť pre strážnikov, väznica a miestnosti archívu. Vzadu za stavbou sa nachádzal aj prízemný dom pre strážnikov. Hlavná miestnosť na poschodí, kde zasadala mestská rada, magistrát a súd, bola bohato zdobená rôznými obrázkami a nápismi. Strop bol z drevených dosiek podelených na štvorhranné polia s obrazom, na ktorom bol znak mesta uprostred - dvojitý zlatý kríž v zelenom poli, okolo ktorého bol nápis

Vidit et indoluit restaurare dedit 1684. Judex Solnensis respublica tota senatus.

V preklade to znamená: „Uvidel a zaplakal - opraviť dal 1685. Richtár, celé mesto a senát.“

Okolo tohto nápisu bol verš v štvorhrane s číslami v každom uhle (1797):

Septima iam menssis refovebat tempora postqua
Arssiset turres, curia, temla, Domus
Curia, septennes vidit, flevitque ruinas
Nec potuit fieri, iurus apta suis

V preklade:
„Čoskoro dozrel však čas siedmej žatvy hrôz
Keď vzbĺkli v plameňoch veže, radnica, kostoly a dom
Radnice, slziac, siedme už ruiny zrel
Tak sa stalo, že nemohol svoje práva vykonávať.“

Na rube tohto obrazu je text napísaný maliarom Andrejom Jancom: „Pinxit Andreas Jenecz, civis Solnensis A 1797, Atavis vero suae A quinto, supra sexagesimus, adest 65“. V preklade: Namaľoval Andrej Janec občan Žiliny 1797. Bolo to môjho veku 5. roku nad 60, čiže 65. Obraz v roku 1994 reštauroval Jozef Dorica a v súčasnosti je na stene zasadačky mestského zastupiteľstva.

Latinské nápisy na stenách miestnosti sa týkali pravidiel spravodlivosti, v preklade: Sudca a prísediaci nech sú vnímaví, pozorní, ale nie prístupní a poddajní. Čo iné si môžu želať súdení. Ak sa vinník bude tváriť hluchý, nikdy sa jeho ucha nedotkne právo. Akú nádej dáva žalobcovi a poskytuje... (Ďalší text bol poškodený). Úradník nech má výzor tváre neprístupného človeka a nech nie sú jeho priateľmi honosné dary. Nech má v úcte spravodlivosť a nech ju vykonáva tak, ako mu to prikazuje zákon. A čo má rešpektovať prísediaci - nech neprijíma žiadne dary. Veď zneuctenia spravodlivosti vždy boli a jestvujú i teraz.


Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • M. Mrva, P. Štanský, M. Pfliegel, Potulky starou Žilinou, vydavateľstvo Artis Omnis s.r.o., Kysucká cesta 9, 010 01 Žilina, 2010