Mauzóleum Chatama Sofera
| Mauzóleum Chatama Sofera | |
| mauzóleum | |
 Pohľad na sklenené stély prenikajúce do interiéru mauzólea
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°08′31″S 17°05′30″V / 48,14185°S 17,091618°V |
  Poloha v rámci Bratislavy
| |
 Poloha v rámci Starého Mesta
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mauzóleum Chatama Sofera je hrobka Chatama Sofera (1762–1839), rabína bratislavskej židovskej obce a predstaviteľa tradičného židovského učenia v Bratislave na nábreží L. Svobodu. Predstavuje pútnické miesto Židov. Otvorené bolo v roku 2002 na 240. výročie jeho narodenia. Objekt je v nominácii na zápis do svetového dedičstva UNESCO.
Nachádza sa na mieste najstaršieho židovského cintorína v Bratislave, ktorý bol založený v 17. storočí, keď rodina Pálfiovcov povolila Židom pochovávať ich zosnulých blízko hradného opevnenia. Bol využívaný až do roku 1847. V roku 1942, po veľkej povodni bola väčšina hrobov zatopená. Zachovalo sa len 23 hrobov a 41 náhrobných kameňov, vrátane hrobu rabína Chatama Sofera.
Cez druhú svetovú vojnu sa po úpravách komunikácie a výstavbe tunela ocitol hlboko pod úrovňou terénu, až ho napokon zakryli betónovým stropom. Zmena politického zriadenia na Slovensku po roku 1989 a finančné príspevky od Židov z celého sveta umožnili rekonštrukciu objektu. Posunutie električkovej trate poskytlo priestor pre výstavbu pietneho miesta. Vytvorili sa priestory pre návštevníkov a hroby sa zrekonštruovali.
Nové architektonické riešenie Ing. Arch. Martina Kvasnicu (* 1958) pôsobivo využilo fakt, že hroby sú už v podzemí, a nad nimi vznikol pahorok so sklenými stélami. Do hrobky sa vstupuje lávkou cez územie pôvodného cintorína pokrytého vrstvou jemného štrku. Lávka vstupuje do zhora otvoreného čierneho hranola z pohľadového betónu, stvárňujúceho hrobku. Hranol je symbolom prepojenia súčasnosti a minulosti, či profánnej a sakrálnej architektúry.
Vnútri je priestor so sklenou stenou s výhľadom na hrobový areál pre tých, ktorým náboženské predpisy nedovoľujú vstúpiť na pôdu cintorína. Z neho vedie oceľové schodisko až k hrobom, kde púť končí.
Stropom nad hrobmi symbolicky prestupujú sklenené platne vonkajších stél, ktoré prenikajú na povrch a zároveň presvetľujú priestor.
Architektúra vyzdvihuje osobitosť miesta, ktoré je pre Soferov celosvetový význam miestom návštev z celého sveta.
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- Cena ABF Slovakia 2003
- Cena časopisu pamiatky a múzeá 2003
- Cena Mies van der Rohe 2003 - (nominácia)
- Cena časopisu ARCH 2002 - (nominácia)
- Cena Dušana Jurkoviča 2002 - (nominácia)
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Bočný pohľad na Mauzóleum Chatama Sofera -
Zhora otvorený čierny hranol z pohľadového betónu -
Pôsobivý vstup do objektu
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mauzóleum Chatama Sofera
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Bratislava: Perfekt, 2007.
- Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava: Slovart, 2002.
- www.for.sk
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- SALNER, Peter; KVASNICA, Martin. Chatam Sofer Memoriál 1762 – 2002. 1. vyd. Bratislava : Zing Print, 2002. 223 s. ISBN 80-88997-15-1. (²2012. ISBN 978-80-8114-126-3)