Mesrop z Chizanu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mesrop z Chizanu
iluminátor, pisár, viazač kníh, teológ a úradník
Štát pôsob.Osmanská ríša, Safíjovská ríša
Narodenieasi 1560
Chizan
Úmrtieasi 1652
Isfahán
Národnosťarménska
RodičiaMartiros a Chondkar
DetiMartiros a Minas
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mesrop z Chizanu
Miniatúra zobrazujúca svätého Jána Evanjelistu v evanjeliári z roku 1615 (manuskript Ludwig II.7), fol. 193v, dnes J. Paul Getty Museum, Los Angeles

Mesrop z Chizanu[1] (armén. Մեսրոպ Խիզանցի – Mesrop Chizanči; * asi 1560, Chizan – † asi 1652, Isfahán) bol arménsky iluminátor, pisár, viazač kníh, teológ a úradník, ktorý pôsobil v Osmanskej a Safíjovskej ríši, najmä v okolí Isfahánu. Popredný predstaviteľ vaspurakanskej školy, ktorého tvorba bola postavená na základoch tzv. chizanskej maliarskej školy. Radí sa k posledným významným arménskym miniaturistom 16. a 17. storočia v Novej Džulfe, ktorých práca sa vyznačuje nahradením naratívnych motívov za ich konvenčno-symbolickú povahu.[2]

Mesrop sa vo svojej tvorbe snažil zachovať ikonografické a štylistické tradície svojej vlasti podobne ako mnohí umelci z prvej generácie, ktorí sa usadili v Novej Džulfe. Hoci súčasne nové vplyvy v jeho tvorbe sú viditeľné v štylizovaných detailoch, ako sú rôzne ornamentálne rámy oddeľujúce jednotlivé časti miniatúr. Ikonografické prvky sú niekedy usporiadané jedinečne, ale pri tom sledujú tradíciu vaspurakanskej školy.[3]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mesrop sa narodil okolo roku 1560 v oblasti Chizan. Pravdepodobne pochádzal z niektorého sídla pri Vanskom jazere. Umelecké vzdelanie získal od Sargisa Mazmana Mokatsiho a jeho syna Grigoriho.[3] V roku 1604/1605 počas osmansko-safíjovskej vojny dobyl územie okolo Vanského jazera safíjovský šáh Abbás I. Veľký, ktorý násilne presťahoval Arménov do Isfahánu. Mesrop sa po presťahovaní ešte učil od svojho otca Martirosa, ktorý bol talentovaný iluminátor. Neskôr sa osamostatnil a naďalej pôsobil v arménskej štvrti Nová Džulfa v Isfaháne, kde vytvoril viac ako tridsať rukopisov.[4][5] Pravdepodobne si založil dielňu, kde na miniatúrach a ilumináciách pracovali aj jeho žiaci ako Ter Gašpar, Atam, Barsegha, úradník/pisár (dpir) Vahram alebo Grigor či jeho dvaja synovia Martiros a Minas. Na rukopisoch pracoval aj s inými pisármi, napríklad evanjeliár z roku 1615 (manuskript Ludwig II.7; dnes J. Paul Getty Museum, Los Angeles), na ktorom spolupracoval s kňazom (erets) a pisárom Hajrapetom. Jeho posledný rukopis vznikol v roku 1651.[3] Zomrel pravdepodobne niekedy v roku 1652.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Miniatúra zobrazujúca Kristov krst v evanjeliári z roku 1615 (manuskript Ludwig II.7), fol. 193v, dnes J. Paul Getty Museum, Los Angeles

Mesrop z Chizanu spolu s katolikom a miniaturistom Hakobom IV. z Džulfy patrí k prvej generácií umelcov z Novej Džulfy, ktorí po násilnom presťahovaní udržiavali pravidelný kontakt s arménskymi umelcami v Istanbule. Vďaka obchodným cestám sa ich diela navzájom ovplyvňovali, čo viedlo k oživeniu arménskej rukopisnej tradície. Pričom umelci z Novej Džulfy vytvorili aj rôzne variácie západoeurópskych iluminácii, ktoré získali na obchodných cestách v Európe od katolíckych misionárov. Naopak ďalší arménski umelci, najmä v Istanbule oživili tradíciu kilikijskej maliarskej školy. Tvorba Mestropa z Chizanu v sebe spája nové prvky s dramatickými vzormi, ktoré vychádzali zo staršej tradície vaspurakanskej a tzv. chizanskej maliarskej školy.[6]

Kunsthistorička Alice Taylorová opisuje jeho prácu s postavami ako málo živú v porovnaní s ostatnými chizanskými maliarmi.[7] Príkladom je miniatúra Kristovho krstu, kde je Ježiš Kristus zobrazený ako stojí na hlave draka (riečneho tvora) plávajúceho v rieke Jordán. Nad Kristom je zobrazená obloha, ktorá pripomína skôr topiaci ľad. Zvláštnosťou je holubica, symbol Ducha Svätého, ktorá vstupuje zhora smerom k uchu Krista.[7] Ďalšia miniatúra zobrazuje svätého Jána Evanjelistu, ktorý príma Božie slovo lúčom modrého svetla.[3]

Medzi rokmi 1608 – 1652 vytvoril niekoľko desiatok rukopisov, pričom vo väčšine z nich je uvedené miesto a dátum vzniku. Objednávateľmi boli rôzni bohatí Arméni. V rukopise tzv. evanjeliár z roku 1609 (inv. č. Arm. d. 13; dnes Bodleian Library, Oxford) sa nachádzajú aj náreky nad pádom Arménska.[5] Ďalším významným dielom je tzv. evanjeliár z toku 1615 (manuskript Ludwig II.7; dnes J. Paul Getty Museum, Los Angeles), ktorý obsahuje podpis Mesropa z Chizanu. Podpis je umiestený na iluminácii, kde sú na šiestich častiach rozdelené eusebiánske kánony (č. 8 a 9), ktoré majú symbolizovať Mojžišov oltár alebo Šalamúnov chrám. Litery sú prevedené v stredovekom arménskom písme (erkatagir), ktoré pripomína písmo latinských kódexov z 3. – 9. storočia.[3] Jeho tvorba je v súčasnosti zastúpená vo viac ako tridsiatich dielach, ktoré boli vystavené v múzeách po celom svete a nachádzajú sa v mnohých prestížnych knižniciach.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Parrésia: Revue pro východní křesťanství (Praha: Pavel Mervart, Ústav východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a spolek AXIOS), 2018, roč. 12. ISSN 1802-8209. (po česky)
  2. ↑ H. Hakobjan. MARTIROS CHIZANČI. In: Hajkakan sovetakan hanragitaran. Tom. 7. Jovlovm – Monopchonk. Erevan : Hajkakan SSH gitoitjoinneri akademia, 1981. S. 347.
  3. ↑ a b c d e Armenia: Art, Religion, and Trade in the Middle Ages. Ed. Helen C. Evans. New York : The Metropolitan Museum of Art, 2018. ISBN 978-1-58839-660-0. S. 274.
  4. ↑ a b DER NERSESSIAN, Sirarpie; MEKHITARIAN, Arpag. Armenian Miniatures from Isfahan. Brussels : Les Editeurs d'Art Associés, Armenian Catholicosate of Cilicia, 1986. ISBN 978-2-87103-026-3. S. 156. (po anglicky)
  5. ↑ a b NERSESSIAN, Vrej. Treasures from the Ark: 1700 years of Armenian Christian art. Los Angeles : J. Paul Getty Museum, 2001. ISBN 0-89236-639-7. S. 216 – 217. (po anglicky)
  6. ↑ Armenia: Art, Religion, and Trade in the Middle Ages, s 38.
  7. ↑ a b TAYLOR, Alice. Book Arts of Isfahan: Diversity and Identity in Seventeenth-Century Persia. Ed. Mark Greenberg, John Harris. Malibu : J. Paul Getty Museum, 1995. ISBN 0-89236-362-2. S. 51 – 53. (po anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ARAKELIAN, Mikael. The Armenian Manuscripts Illuminated By Mesrop Xizanc'i from the Matenadaran Collection. Iran and the Caucasus (Leiden: Brill), 2003, roč. 7, čís. 1, s. 147 – 182. ISSN 1573-384X.
  • ARAKELYAN, Mikayel. Mesrop of Xizan: an Armenian master of the seventeenth century. London : Sam Fogg, 2012. 176 s. ISBN 978-0-955339-33-2.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mesrop_z_Chizanu&oldid=7753373“