Michal Guhr
| MUDr. Michal Guhr | |
 lekár,priekopník lyžovania, sánkovania turistiky vo Vysokých Tatrách | |
| Narodenie | 17. marec 1873 Veľký Slavkov, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 23. august 1933 (60 rokov) Spišská Sobota , Slovensko |
| Národnosť | slovenská |
| Profesia | lekár |
| Aktívne roky | 1898 – 1933 |
| Odkazy | |
| Commons |  Michal Guhr |
MUDr. Michal Guhr (* 17. marec 1873)(† 23. august 1933) lekár, priekopník lyžovania sánkovania a turistiky vo Vysokých Tatrách.
Život
Michal Guhr (mladší) bol synom veľkoslavkovského roľníka Michala Guhra, majiteľa pozemkov vo Vysokých Tatrách a pod nimi. Promoval v roku 1897, ako lekár na vnútorné choroby. V roku 1898 stáva vedúcim vodoliečebného ústavu a od roku 1899 aj vedúcim lekárom Tatranskej Polianky. Tatranskú Polianku premenil z neprosperujúcej turistickej osady na moderné liečebné stredisko TBC.[1]
Lekárska činnosť
Michal Guhr využíval medzisezónu na študijné cesty. Navštívil Davos, kde študoval metódy a indikácie klimatickej liečby a absolvoval lyžiarsky výcvik. Po príchode to Vysokých Tatier zaviedol celoročnú liečbu pacientov. V kúpeľnom dome, prvom vyhrievanom teplovodným ústredným kúrením vo Vysokých Tatrách, poskytoval vodné kúry. Tatranskú Polianku využívali na liečebný pobyt pacienti s chorobami štítnej žľazy, neurózami, málokrvnosťou, neinfekčnými chorobami pľúc a Basedowou chorobou. Dňa 2.decembra 1907 bol daný do prevádzky prvý trakt Guhrovho sanatória, dvojposchodová budova, v ktorej bolo 55 izieb, kúpeľne, hala, jedáleň, hudobný salón, laboratória a ordinácia. Od roku 1907 bola v liečebni celoročná prevádzka. V roku 1914 uhorské ministerstvo vojny vyčlenilo sanatórium pre potreby vojenského lazaretu. Po prvej svetovej vojne sa M. Guhr orientoval na liečbu TBC. V roku 1925 rozšíril lôžkovú časť a od roku 1929 sa venoval prpepdovšetkým liečbe Basedowej choroby.[2]
Športová činnosť
Michal Guhr veľkú časť svojho života venoval športovej činnosti, najmä lyžovaniu. Zo Švajčiarska si priniesol bohaté skúsenosti, ktoré uplatňoval počas svojho pôsobenia v Tatranskej Polianke. Organizoval lyžiarske kurzy nielen pre pacientov a návštevníkov liečebných kúpeľov, ale sa venoval, počas prvej svetovej vojny, aj horským oddielom uhorskej armády. Prvý verejný lyžiarsky kurz usporiadal v roku 1910. Zorganizoval prvé verejné skokanské preteky na malom mostíku nad Tatranskou Poliankou. Víťaz Bruno Weiss skočil na lyžiach deväť a pol metra. Neskôr nad osadou v ústí Velickej doliny postavil veľký skokanský mostík, na ktorom lyžiari skákali až 60 metrov. Guhr bol veľkým propagátorom lyžiarskej turistiky, bol delegátom Zväzu lyžiarov Československa na Olympijských hrách v rokoch 1924, 1928, 1932. V roku 1907 nechal cestu k Sliezskemu domu upraviť na 3 200 m dlhú rekreačnú sánkarsku dráhu. O 55 rokov ju prestavali na 4 km dlhú sánkársku a bobovú dráhu, kde sa konali i medzinárodné súťaže. V zime 1932-33 vyrástlo v Tatranskej Polianke 2 000 m2 klzisko. Venoval sa turistike, horolezectvu a záchrannej službe. V roku 1913 vytvoril Tatranské dobrovoľné záchranné združenie, ktoré až do jeho úradného rozpustenia roku 1919 aj sám viedol. Zaslúžil sa o stavbu terajšej Bilíkovej chaty na Hrebienku. Chatu sprístupnili v roku 1934 po smrti Dr. Guhra a do roku 1948 niesla jeho meno.[1]
Referencie
- ↑ Kollárová Zuzana a kol: Biografický slovník mesta Poprad, vydal Mestský úrad Poprad, 2004
- ↑ Bohuš Ivan: Od ohnísk a kolíb po tatranské osady, vydal IaB Ivan Bohuš, Tatranská Lomnica 2004
Externé odkazy
Michal Guhr- história História Tatranskej Polianky Tatranská Polianka Biliková chata