Milón z Krotónu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Umierajúci Milón, autor: Joseph-Benoît Suvée (1743 – 1807)

Milón (starogr. Μίλων – Milón), syn Diotima z Krotónu, bol najslávnejší zápasník starovekého Grécka. V Olympii dosiahol v 6. storočí pred Kr. až šesť víťazstiev.[1][2][3]

Milón zaujíma medzi legendárnymi športovcami starovekého Grécka prvé miesto.[4] Tento obor, ktorého súčasníci zrovnávali s mýtickým Heraklom, zvíťazil v zápasení už ako dorastenec na 60. olympijských hrách v roku 540 pred Kr., ako dospelý muž si ďalšie olivové ratolesti odniesol z Olympie na 62. až 66. hrách v rokoch 532, 528, 524, 520 a 516 pred Kr., na pýtických hrách vyhral sedemkrát, deväťkrát na nemejských hrách, desaťkrát na isthmiských hrách.[2][3] Svojho premožiteľa si našiel už ako takmer štyridsaťpäťročný muž na olympijských hrách v roku 512 pred Kr., kde ho porazil jeho mladší rodák Timasitheos.[1] Zápasnícke súboje (palé) trvali v starovekom Grécku tak dlho, pokým bol súper trikrát zvalený na zem, alebo dovtedy, kým sa jeden z účastníkov súboja nevzdal.[5]

Antický autor Pausanias sa v druhom storočí zastavil v olympijskej Altide pri jeho kolosálnej soche, ktorú zhotovil Dameas z Krotónu, a zaznamenal, čo sa o ňom hovorilo. O Milónovi kolovalo mnoho historiek, nevedno do akej miery pravdivých. Údajne si vraj Milón do Altidy sám dopravil svoju sochu, granátové jablko držal v ruke tak pevne, že mu ho nevedeli vytrhnúť a pritom ho stiskom nepoškodil. Keď sa postavil na naolejovaný železný disk, tým čo ho chceli sácaním z neho zhodiť, sa iba smial. Strunu, uviazanú okolo čela, zadržaním dychu, navretím žíl roztrhol. Do rámca týchto historiek patrí aj správa o jeho smrti, zaznamenaná Pausaniom. Keď sa Milón prechádzal po krotónskej krajine, zazrel v poli dub rozštiepený klinmi a spoliehajúc sa na svoju silu strčil do škáry ruky a chcel ho roztrhnúť. Uvolnené kliny ale vypadli a kmeň mu ruky uväznil. Milón bol tak vydaný napospas vlkom, ktorí sa v krotónskej krajine zdržiavali vo veľkom množstve.[1][6]

Takýchto a podobných historiek sa o Milónovi popísalo v staroveku mnoho, ale Milóna si nesmieme predstaviť len ako horu mäsa, je hodnoverne doložené, že bol žiakom a prívržencom slávneho matematika Pytagora zo Samu,[7] ktorý na svoju školu upevnil nápis „Neznalý matematiky sem nevstupuj". Milón sa teda vyznal v matematike, ba čo viac, napísal vraj aj knihu O fyzike, ktorá sa stratila.[2] Podľa Diogena Laertského a iných antických autorov, Milón umrel potom, ako jeho dom zapálili politickí odporcovia Pytagora, vo chvíli, keď Pytagoras a jeho žiaci u neho večerali. Pytagorovi sa podarilo ujsť, ale Milón a väčšina prítomných padla za obeť ohňu a ozbrojencom.[6][7]

V olympijskom parku soche Milóna náleží pravdepodobne zvyšok guľatého podstavca východne od buleotéria, objavený archeológmi počas vykopávok.[8]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 77-043-86. S. 459.
  2. a b c Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 178 – 179.
  3. a b Eusebios, Kronika 2,193.[1]
  4. Jan Kvíčala, Herodotovy dějiny, poznámky, str. 353.[2]
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 438.
  6. a b Strabón, Geographica 6,12.
  7. a b Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 307.
  8. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 77-043-86. S. 572 vysvětlivky.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]