Miloslav Hruškovič
| Miloslav Hruškovič | |
| slovenský štátny činiteľ, komunistický funkcionár | |
.png) | |
| Narodenie | 25. január 1925 Pukanec, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. február 1992 (67 rokov) |
Miloslav Hruškovič (* 25. január 1925, Pukanec[1] – † 12. február 1992) bol dlhoročný vplyvný komunistický funkcionár a československý a slovenský štátny činiteľ.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v rodine dedinského kolára v Pukanci. Do roku 1947 pracoval v tlačiarňach v Bratislave a Leviciach. Zúčastnil sa SNP.[1] Bol členom strany KSČ od roku 1945. Pôvodne vyučený typograf, potom elektrotechnik. Do roku 1962 bol pracovníkom a vedúcim pracovníkom hlinikární v Žiari nad Hronom. V rokoch 1962 – 1968 bol riaditeľom Výskumného ústavu zváračského v Bratislave. Od polovice 50. rokov 20. storočia bol takmer nepretržite vo vysokých straníckych, neskôr aj vládnych funkciach. Od roku 1955 bol kandidátom, od roku 1957 členom Ústredného výboru KSS, od roku 1958 bol kandidátom ÚV KSČ. V priebehu tzv. demokratizačného procesu v roku 1968 (pozri Pražská jar), bol stúpencom konzervatívneho politického krídla okolo V. Biľaka, bol členom troch československých vlád O. Černíka, bol ministrom techniky, ministrom plánovania, okrem toho podpredsedom vlády, od mája 1968 bol súčasne tajomníkom ÚV KSS. Počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 bol aktívnym príslušníkom kolaborujúcich síl. V noci z 20. na 21. augusta 1968 na pokyn V. Biľaka rozšíril v prostredí najvyšších grémií SKK v Bratislave dezinformáciu, že vojenská okupačná akcia prebieha na žiadosť prezidenta republiky L. Svobodu a Predsedníctva ÚV KSČ. V období tzv. konsolidácie a "normalizácie" bol charakteristickou postavou príslušníka najvyššej nomenklatúrnej elity komunistického režimu v slovenskom politickom prostredí. Od roku 1970 do 1972 bol tajomníkom ÚV KSČ, od 1972 do roku 1989 členom Predsedníctva ÚV, Sekretariátu ÚV a tajomníkom ÚV KSS politicky riadiacim najmä tzv. hospodársku politiku a problematiku vedecko-technického výskumu a vývoja. Okrem toho bol členom ÚV KSČ a kandidátom predsedníctva ÚV KSČ a predsedom rozličných komisií. V rokoch 1964 až 1970 bol poslancom Slovenskej národnej rady, aj poslancom Federálneho zhromaždenia ČSSR.
V priebehu demokratickej revolúcie 1989/1990 rezignoval na poslanecký mandát a bol vylúčený z KSČ.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Šesťdesiatiny súdruha Miloslava Hruškoviča. Život strany (Praha: ÚV KSČ), 1985, čís. 2, s. 6. Dostupné online [cit. 2024-06-01]. ISSN 0231-5661.
- ↑ ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 237.