Miroslav Sýkora (1964)
| Miroslav Sýkora | |
| slovenský podnikateľ a zakladateľ zločineckej skupiny | |
| Narodenie | 1. január 1964 |
|---|---|
| Úmrtie | 6. február 1997 (33 rokov) Bratislava, Slovensko |
Miroslav Sýkora (* 1. január 1964 – † 6. február 1997) bol slovenský podnikateľ a zakladateľ zločineckej skupiny Sýkorovci[1], ktorá je po ňom pomenovaná.
Príprava na povolanie[upraviť | upraviť zdroj]
Študoval na prestížnom moskovskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti (MGIMO). Štúdium však nedokončil. Po návrate na Slovensko začal študovať žurnalistiku, ktorú taktiež nedokončil. Bol ženatý a mal dve deti. V čase smrti už s manželkou nežil v jednej domácnosti. Chcel sa presadiť pri privatizovaní finančných inštitúcií. Sýkora mal kontakty na vtedajšiu politickú špičku a Slovenskú informačnú službu, bol podozrivý zo zorganizovania zavlečenia Michala Kováča ml.[2] do Rakúska, zorganizovania vraždy Róberta Remiáša a ďalších trestných činov. Je považovaný za zakladateľa organizovaného zločinu - mafie - na Slovensku.
Sýkorovci[upraviť | upraviť zdroj]
Organizovanú skupinu, ktorá je po ňom pomenovaná, založil Miroslav Sýkora v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Jeho skupina pôsobila v Bratislave, na Záhorí a v Senci. Skupina sa podľa prokuratúry zaoberala vyberaním výpalného, vydieraním, obchodom s drogami, krádežami, vraždami na objednávku, vraždami konkurentov a ďalšou rozsiahlou trestnou činnosťou. Sýkora spolupracoval s ruskými, ukrajinskými a inými zločineckými skupinami na Slovensku.[3] Spolupracoval taktiež s Tiborom Pápayom a jeho organizovanou skupinou, a inými skupinami v rámci organizovaného zločinu. Veľká časť organizovanej skupiny Sýkorovci je toho času (r. 2017) za mrežami, alebo po smrti.
Smrť[upraviť | upraviť zdroj]
Dôvodom popravy bol oficiálne spor s Petrom Križanovičom, zvaným „Duran“, kvôli deleniu koristi z lúpeže v nitrianskej pobočke VÚB banky z januára 1996[4]. Neoficiálnym dôvodom bolo to, že Sýkora mal za svoje služby požadovať od vtedajšej politickej moci lukratívny podiel na privatizácii finančných inštitúcií a zároveň neprimerane veľkými požiadavkami na vtedajšieho námestníka Slovenskej informačnej služby (SIS) Jaroslava Svěchotu. Konflikt medzi Sýkorom a Duranom vyvrcholil streľbou na Durana v decembri 1996 na Sliačskej ulici, po ktorej Duranovi museli amputovať časť dolnej končatiny. Z tohto útoku podozrieval Duran práve Sýkoru. Odvtedy sa obklopil početnou ochrankou. Sýkoru sa pokúsili zastreliť aj pred jeho domom v Senci, avšak vtedy si ho pomýlili so susedom. Sýkoru zastrelili na parkovisku bratislavského hotela Holiday Inn dňa 6. februára 1997 spolu s jeho ochrankárom[5]. Z nepochopiteľných príčin neprišiel na stretnutie v hoteli aj so svojou početnou ochrankou, ale iba s jedným ochrankárom, ktorý bol zároveň šoférom. Po vystúpení z auta na nich spustili streľbu maskovaní útočníci. Sýkora sa ešte pokúsil brániť streľbou z vlastnej zbrane. Po zasiahnutí viacerých častí tela, najmä hlavy a hrudníka, zraneniam na mieste podľahol. Z jeho vraždy sú obvinení Ľuboš Ferus, Marek Ľupták, Richard Benčič a Milan Majtán.
Po Sýkorovej smrti zaujal jeho miesto ako šéfa sýkorovcov Róbert Lališ, zatiaľ neprávoplatne odsúdený na doživotie (február 2017).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Gorily v podsvetí – prvý veľký boss - Gustáv Murín [online]. Blog.Pravda.sk, [cit. 2017-02-08]. Dostupné online.
- ↑ Chronológia: Únos Michala Kováča ml. 20 rokov po. Kauza, ktorá sa skončila absurdne. tvnoviny.sk. Dostupné online [cit. 2017-02-08].
- ↑ Sýkorovcov konečne poslali za mreže: Tu sú ich tváre, mená a výšky trestov. tvnoviny.sk. Dostupné online [cit. 2017-02-08]. Archivované 2017-02-11 z originálu.
- ↑ padli rozsudky. teraz.sk. Dostupné online [cit. 2017-02-08].
- ↑ Vražda M. Sýkoru. tvnoviny.sk. Dostupné online [cit. 2017-02-08].