Modrý pondelok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Modrý pondelok je:

  • historicky: v remeselníckom prostredí pondelok, kedy sa nepracovalo alebo sa s prácou začínalo popoludní.[1][2]
  • v súčasnosti (metaforicky[2]): v užšom zmysle deň, keď niekto málo pracuje alebo deň nechute k práci (obyčajne po zábave alebo v pondelok), príp. všeobecne zlá pracovná morálka v pondelok; v širšom zmysle aj deň, keď niekto vôbec nepracuje alebo vôbec nejde do práce (po zábave, dni voľna alebo v pondelok)[3][4][5][6][7][1]

Frazeologizmus modrý pondelok veľmi pravdepodobne vznikol doslovným prekladom z nemčiny („blauer Montag“ – blau je modrý, Montag je pondelok). Od konca stredoveku v Nemecku tovariši nemuseli v pondelok (resp. v niektoré pondelky) pracovať u svojho majstra, a takýto pondelok sa volal najprv „guter Montag“ (dobrý pondelok), ale od prelomu stredoveku a novoveku sa postupne začal nazývať „blauer Montag“ (modrý pondelok)[7]. Spojenie blauer Montag je v nemčine prvýkrát bezpečne doložené z roku 1550 v texte z Viedne (v podobe „plaber montag“), sporné doklady sú ale už z rokov 1452 (Viedeň) a 1515 (Brandenbursko). V 16. a 17. storočí sa tento výraz ešte vyskytuje len zriedkavo, a to najmä v textoch z Viedne. Častejšie sa vyskytuje až od polovice 18. storočia, kedy aj úplne nahradil starší výraz „guter Montag“ (posledný doklad výrazu „guter Montag“ v nemčine je z roku 1766)[8]:180, 181, 187.

Voľné pondelky pre tovarišov vznikli nasledovne: V dôsledku moru v 14. stor. vznikol nedostatok pracovných síl, ktorý sa týkal aj remesiel. Tovariši preto boli schopní požadovať vyššiu mzdu, ale tá im bola zvýšená len nepriamo, a to skrátením pracovného času o jeden deň (pondelok; spočiatku len časť pondelka) pri nezmenenej mzde . Stalo sa tak najprv v severnom Nemecku, Prusku a Krakove a Vroclavi (14. stor.), neskôr v Prahe, Viedni a Porýní (15. stor.) a následne aj inde.[8]:169-171[9]

Pôvod nemeckého výrazu blauer Montag (modrý pondelok) je sporný. V literatúre sa uvádzajú napríklad tieto vysvetlenia:

  • Výraz vznikol podľa modrej (alebo fialovej) farby ako liturgickej farby predpísanej na fašiangový pondelok (teda posledný pondelok pred Popolcovou stredou) a/alebo pondelok Veľkonočného týždňa; v tieto dni sa nepracovalo a konali sa zábavy.[1][10][11][8]:207-210
  • Výraz vznikol podľa pondelkov (4 × do roka počas kvatemberov), keď remeselníci mali voľno a museli sa zúčastniť zádušných omší pre zosnulých remeselníkov (tzv. blaue Messe = modrá omša), pričom liturgické rúcho na týchto omšiach bolo modrej farby (modrá ako farba smútku)[12][13][8]:201-206
  • Počas svojich voľných pondelkov sa tovariši často nadmerne opíjali a nemecké slovo blau má aj význam opitý.[8]:191[1] (Pravdepodobnejšie je však, že výraz blau = opitý vznikol z výrazu „blauer Montag“ a nie naopak[10])
  • Pri zábavách tovarišov počas voľných pondelkov dochádzalo k bitkám, ktoré sa často končili modrinami.[7]
  • Pri farbení vlny na modro sa kedysi postupovalo tak, že v nedeľu museli vlnu 24 hodín namočiť a potom v pondelok musela celý deň visieť na vzduchu, čiže farbiarski tovariši mohli potom v pondelok zaháľať a tak vzniklo spojenie modrý pondelok.[8]:191[7]
  • Výraz vznikol z toho, že tovariši celkovo mávali (vraj) prevažne modré oblečenie[8]:191
  • Modrá farba bola sviatočná a nedeľná farba oblečenia roľníkov a remeselníkov, t.j. keď remeselníci v pondelok nepracovali, mali modré oblečenie, vznikol „modrý pondelok“.[7][14]:194
  • Z jidišského slova belo (=bez) resp. zo slova b’lo/ b’lau (čiže z jidišského zvýrazňovacieho „b-“ + slova lo/lau (=zlý, ne-) z nemeckého argotu; alternatívne sa uvádza, že celé slovo b’lo/ b’lau je jidišské a znamená „bez, s ničím“) vzniklo v nemeckom argote slovo blau (= veľmi zlý, vôbec nie, vôbec nič, s ničím), ktoré sa do spisovnej nemčiny dostalo v niektorých ustálených spojeniach, napr. v spojení blauer Montag, ktoré teda znamenalo vlastne niečo ako deň bez práce, neužitočne strávený pondelok, prípadne deň bez remeselníkov.[14]:193, 194[8]:193, 194[9][15][16]
  • Nemecké slovo blau má aj význam prázdny, bezobsažný, ktorý sa vyskytuje len v niektorých spojeniach (napríklad das Blaue vom Himmel = modré z neba), čiže blauer Montag by bol deň, keď sa ide na vzduch (do prázdneho priestoru) alebo prázdny, besobsažný deň (Porovnaj ale vyššie uvedené vysvetlenie prostredníctvom jidišu/nemeckého argotu, ktoré je rozhodne presnejšie)[8]:193
  • Výraz vznikol z flámskeho výrazu „blauwen maandag“ znamenajúceho deň, keď sa oslavuje kacírskym spôsobom (podľa farby protestantských armád v ranom novoveku, ktorá bola modrá, kým katolícka farba bola biela)[8]:194
  • Výraz vznikol skreslením/ľudovou etymológiou z:
    • anglického ploughmonday (=pondelok po sviatku Troch kráľov): Z anglického ploughmonday vraj vzniklo nemecké Plomondä a z toho blauer Montag (ľudu vraj pripadalo použitie pluhu na konci fašiangov v Nemecku podobné použitiu pluhu po Troch kráľoch v Anglicku)[8]:193
    • anglického play Monday = „hrací pondelok“[14]:193
    • nemeckého Palm-Montag (analógiou k Palm-Sonntag = Kvetná nedeľa, keďže sa tu modrým pondelkom myslí pondelok Veľkonočného týždňa)[8]:166[14]:193
  • Nemecké slovo blau (blaw) malo aj zriedkavý význam svätý, čiže blauer Montag by bol svätený/oslavovaný pondelok[8]:193

Uvádza sa viacero vysvetlení, prečo bol z pracovných dní v týždni ako voľný zvolený práve pondelok:

  • Zvyk voľného pondelka vznikol z povinnosti kresťanov, aby sa zúčastňovali pondelkových nešpor (tieto bohoslužby boli v 14. stor. presunuté na dopoludnie)[1]
  • Dôvodom bol rímsky zvyk pokračovať v oslavovaní aj v deň, ktorý nasledoval po sviatku (teda po nedeli)[2]
  • Zvyklosť nepracovať a zabávať sa bola rozšírená z fašiangového pondelka aj na ostatné pondelky[1]
  • V stredoveku viacero miestnych nariadení stanovilo, že veľké oslavy (veľké hostiny, svadby, krsty) sa majú konať v pondelok (najmä preto, aby sa nimi neznesvätila nedeľa). Okrem toho v prípade remeselníkov platí aj: iný voľný deň (okrem nedele) by narušil prevádzku; pondelok býval deň cechových a pod. zhromaždení, po ktorých nasledovali pivné hody s potulnými tovarišmi; a pondelok býval takisto deň na kúpanie tovarišov.[8]:172-173

V slovenskom, moravskom a českom prostredí existovala povera, že pondelok je nešťastný deň pre začiatok určitých pracovných činností.[2] Medzi tovarišmi bol zvyk v pondelok nepracovať veľmi rozšírený, ako dokazujú cechové stanovy z Ostrihomu (1675), Kremnice (1697) a Šaštína (1791).[7] V Česku bol modrý pondelok zakazovaný už v 16. storočí, ale napríklad medzi krajčírmi pretrval až do 20. storočia.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g modrý pondělek. In: Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. Ed. Stanislav Brouček, Richard Jeřábek. Vyd. 1. Zväzok 2 A – N. Praha : Mladá fronta, 2007. 634 s. ISBN 978-80-204-1712-1. S. 577 – 578.
  2. ↑ a b c d modrý pondelok. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 370.
  3. ↑ modrý. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová. 1. vyd. Zväzok M – N. Bratislava : Veda, 2015. 1100 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1485-2.
  4. ↑ modrý. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok II l – o. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 171. ; pondelok. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p – r. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 253.
  5. ↑ modrý. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 337.
  6. ↑ pondelok. In: ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8. S. 193.
  7. ↑ a b c d e f ĎURČO, Peter. O pôvode spojenia mať modrý pondelok. Slovenská reč, 1987, roč. 52, čís. 3, s. 190 – 192. Dostupné online [cit. 2017-05-25]. ISSN 1338-4279.
  8. ↑ a b c d e f g h i j k l m n WANZECK, Christiane. Zur Etymologie von lexikalisierter Farbwortverbindungen : Untersuchungen anhand der Farben Rot, Gelb, Grün und Blau. Amsterdam ; New York, NY : Rodopi, 2003. 428 s. Dostupné online. ISBN 90-420-1317-6.
  9. ↑ a b HUBER, Peter. "Blauer Montag": Kleine Geschichte des Nicht-Arbeitens [online]. Die Presse, 07.03.2013, [cit. 2017-05-26]. Dostupné online.
  10. ↑ a b Duden, Herkunftswörterbuch : Etymologie der deutschen Sprache. 3., völlig neu bearb. und erw. Aufl. Mannheim ; Leipzig ; Wien : Dudenverlag, 2001. 960 s. Dostupné online. ISBN 978-3-411-04073-5. S. 100.
  11. ↑ blau. In: DWDS [online]. Berlin: Berlin-Brandenburgische Akademie der Wissenschaften, [cit. 2017-05-26]. Dostupné online.
  12. ↑ blauer Montag. In: Brockhaus – die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim : Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.
  13. ↑ modrý. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 365.
  14. ↑ a b c d GUTKNECHT, Christoph. Lauter blühender Unsinn : erstaunliche Wortgeschichten von Aberwitz bis Wischiwaschi. München : Beck, 2001. 226 s. Dostupné online. ISBN 978-3-406-47557-3.
  15. ↑ GIRTLER, Roland. Rotwelsch : die alte Sprache der Gauner, Dirnen und Vagabunden. 2., erw. Aufl. Wien; Köln; Weimar : Böhlau, 2010. 278 s. Dostupné online. ISBN 978-3-205-78548-4. S. 187 – 188.
  16. ↑ MACHEK, Václav. Etymologický slovník jazyka českého. 2. opr. a dopl. vyd. Praha : Academia, 1968. 868 s. S. 372.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Modrý_pondelok&oldid=7204683“