Preskočiť na obsah

Moldavská sovietska socialistická republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Moldavská sovietska socialistická republika
Молдавская Советская Социалистическая Республика
Република Советикэ Сочиалистэ Молдовеняскэ
1940 – 1991
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Молдова ку доинэ стрэбунэ пэ плаюр (1945-1980)
Молдова Советикэ (1980-1991)
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
33 843 km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
4 337 600 (1989)
Štátny útvar
Materský štát
Vznik
28. júna3. júla 1940 (sovietska okupácia)
2. augusta 1940 (vytvorenie Moldavskej SSR)
Zánik
23. mája 1991 (premenovanie na Moldavskú republiku)
27. augusta 1991 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR)
26. decembra 1991 (oficiálny vznik nezávislého Moldavska)
Predchádzajúce štáty:
Rumunské kráľovstvo Rumunské kráľovstvo
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Nástupnícke štáty:
Moldavsko Moldavsko
Pridnestrovská moldavská sovietska socialistická republika Pridnestrovská moldavská sovietska socialistická republika
Gagauzská republika Gagauzská republika

Moldavská sovietska socialistická republika (skrátene Moldavská SSR, Moldavsko, Moldava; po moldavsky: Република Советикэ Сочиалистэ Молдовеняскэ) bola jedna z republík Sovietskeho zväzu v období od 2. augusta 1940 - 27. augusta 1991. Nachádzala sa juhozápade európskej časti ZSSR a hraničila s Rumunskom (na západe) a s Ukrajinskou SSR (na východe). Rozloha krajiny činila 33,7 tisíc km² a s počtom obyvateľov 4 337 000 obyvateľov bola 9. najpočetnejšou krajinou Sovietskeho zväzu. Hlavným mestom Moldavskej SSR bolo mesto Kišiňov.

Pripojenie Besarábie k Sovietskemu zväzu

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v článkoch: Besarábia a Budžak

Dňa 23. augusta 1939 bola medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom podpísaná zmluva o neútočení, v ktorej sa Adolf Hitler a Josif Vissarionovič Stalin v tajnej klauzule dohodli na podelení sfér vplyvu vo východnej Európe a načrtli záujem Sovietskeho zväzu získať od Rumunska územie Besarábie. V júni o rok neskôr (26. a 27. jún 1940) Stalin poslal rumunskej vláde požiadavku vrátiť Besarábiu Sovietskemu zväzu, s čím muselo Rumunsko bezpodmienečne súhlasiť. Na druhý deň (28. jún 1940) rumunské vojská na tomto území vystriedala Červená armáda a Rumunsko stratilo kontrolu nad situáciou v Besarábii.

Vznik Moldavskej SSR

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Moldavská autonómna sovietska socialistická republika

Začiatkom augusta 1940 (2. august) bol na siedmom zasadaní Najvyššieho sovietu ZSSR prijatý zákon o vytvorení Moldavskej SSR. Jej súčasťou sa stalo mesto Kišiňov a 6 z 9 oblastí Besarábie a Tiraspol so 6 oblasťami Modavskej ASSR so 14. Ostatné oblasti tejto republiky sa stali súčasťou Ukrajinskej SSR. Neskôr v novembri roku 1940 sa hranica medzi susednými socialistickými štátmi štátmi zmenila. Tieto zmeny sa dotkli pohraničného obyvateľstva oboch krajín a menšín Moldavcov, Ukrajincov, Bulharov a Rusov.

Vyhlásenie nezávislosti Moldavska

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 23. júna 1990 Moldavsko vyhlásilo svoju suverenitu a 27. augusta 1991 po rozpade svojho predchodcu - Moldavskej SSR - nezávislosť. Prvý prezidentom Moldavska sa stal Mircea Snegur, ktorý s pomocou parlamentu v roku 1991 vyhlásil rumunský jazyk za úradný jazyk v krajine. Toto bola jedna z dvoch príčin zorganizovania všeľudového hlasovania v Podnesterskej republike[1]. Dňa 17. marca 1991 sa konalo celozväzové referendum o otázke zachovania Zväzu sovietskych socialistických republík[2], ale mocenské orgány Moldavska zabraňovali uskutočneniu tohto referenda na území republiky.

  1. ^  Druhá sa týkala celozväzového referenda o zachovaní ZSSR.
  2. ^  Preto ústredné republikánske výbory referenda nevznikli a hlasovalo sa len vo vojenských častiach - na ľavom brehu Dnestra a v Benderách. Zo 700 893 právoplatných hlasov voličov sa až 98,3 % vyjadrilo za zotrvanie krajiny v Sovietskom zväze.
  • История Республики Молдова. С древнейших времён до наших дней = Istoria Republicii Moldova: din cele mai vechi timpuri pină în zilele noastre / Асоциация учёных Молдовы им. Н. Милеску-Спэтару. — изд. 2-е, переработанное и дополненное. — Кишинёв: Elan Poligraf, 2002. — С. 219—332. — 360 с. — ISBN 9975-9719-5-4
  • Стати В.: История Молдовы. — Кишинёв: Tipografia Centrală, 2002. — С. 356—385. — 480 с. — ISBN 9975-9504-1-8
  • Молдавская Советская Социалистическая Республика. — Кишинёв: Главная редакция Молдавской Советской Энциклопедии, 1979.
  • История Молдавской ССР. С древнейших времён до наших дней. — Кишинёв: Штиинца, 1982. — С. 347—527.