Maslenički most (diaľničný)
O starom Maslenickom moste pozri Maslenički most (cestný).| Maslenički most | |
| oblúkový most | |
 Maslenický most
| |
| Prezývka: Novi Maslenički most | |
| Štát |  Chorvátsko
|
|---|---|
| Fed. štát | Zadarská župa |
| Obec | Maslenica |
| Cesta |  Maslenica-Posedarje
|
| Ponad more | Novská úžina |
| Súradnice | 44°14′11″S 15°31′20″V / 44,23639°S 15,52222°V |
| Dĺžka | 377,60 m |
| Šírka | 20,40 m |
| Počet prúdov | 4 |
| Staviteľ | Konstruktor-Split |
| Typ | oblúkový most |
| Materiál | železobetón |
| Postavený | 1993 – 1997 |
| - otvorený | 8. apríla 1997 |
| Správca | Hrvatske autoceste |
  Poloha mosta v rámci Chorvátska
| |
| Wikimedia Commons: New Maslenica Bridge | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Maslenički most (doslova Maslenický most), nazývaný aj Novi Maslenički most (doslova Nový Maslenický most), je diaľničný most na diaľnici A1 v Chorvátsku v Zadarskej župe. Most je dlhý 377,60 metra, široký 20,40 m a jeho rozpon dosahuje 350 metrov. Jeho opornú konštrukciu tvorí železobetónový oblúk s rozponom 200 m, čím sa zaraďuje medzi mosty s najväčším oblúkom na svete.[1]
Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]
Myšlienka výstavby tohto diaľničného mosta sa zrodila ešte v roku 1986 v Inštitúte výstavby Chorvátska (IGH), v súvislosti s projektovaním novej diaľnice spájajúcej Záhreb s dalmatínskym pobrežím.[2] Nový most bol naprojektovaný asi 1,5 kilometra severnejšie od staršieho, ktorý leží na Jadranskej magistrále. Ten bol zničený srbskými jednotkami 21. novembra 1991. Výstavba mosta začala v januári 1993, len necelé dva mesiace pred začatím operácie Maslenica. Išlo o snahu spojiť Dalmáciu s ostatným územím Chorvátska, pretože blízke horské oblasti v blízkosti hraníc so zvyškom Juhoslávie (dnes Bosna a Hercegovina) boli obsadené takzvanou Republikou Srbská Krajina a teda Dalmácia bola od zvyšku krajiny odrezaná. Celé stavenisko sa nachádzalo takmer celý rok v dosahu srbského delostrelectva.[2] Stavebné práce vykonávala splitská spoločnosť Konstruktor podľa projektov tímu projektantov Stavebnej fakulty v Záhrebe pod vedením Zlatka Šavora.[3]
Most uviedol do prevádzky dňa 8. apríla 1997 vtedajší prezident Chorvátska Franjo Tuđman.[4]
Problémy s vetrom[upraviť | upraviť zdroj]
Most sa krátko po dostavaní stal terčom kritiky verejnosti i médií, pretože bol a dodnes je často uzatváraný pre veľmi silné nárazy severovýchodného vetra bóra. 21. decembra 1998 tu namerali náraz vetra s rýchlosťou až 248 km/h.[5] Vietor robí najväčšie problémy, ak smerom na most fúka pod uhlom 10 až 15 stupňov. Most však nemohol byť vystavaný na inom mieste z dôvodu polohy srbských jednotiek počas vojny, s ktorou výstavba mosta súvisela.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Maslenički most iznad novskoga Ždrila (chorvátsky)' [online]. [Cit. 2010-08-08]. Dostupné online. Archivované 2011-07-21 z originálu.
- ↑ a b 'Autocestovni most kod Maslenice, gradimo.hr (chorvátsky)' [online]. [Cit. 2010-08-08]. Dostupné online. Archivované 2010-09-14 z originálu.
- ↑ a b 'Tvorac najvećih hrvatskih mostova, Nacional, br. 533/2006. (chorvátsky)' [online]. [Cit. 2010-08-08]. Dostupné online. Archivované 2012-07-18 z originálu.
- ↑ Maslenički most, Slobodna Dalmacija, 11.12.1999. (chorvátsky)
- ↑ Bura − vjetar koji utječe na ljude i prirodu (chorvátsky)' [online]. [Cit. 2010-08-08]. Dostupné online. Archivované 2010-12-28 z originálu.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maslenički most (diaľničný)
|
Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |