Diaľnica A1 (Chorvátsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Diaľnica A1 (Chorvátsko)
Diaľnica A1 (Chorvátsko)
E65-HR.svg
E71-HR.svg


Mapa
Diaľnica A1 (Chorvátsko)
 v prevádzke       v pláne
Základné údaje
Správca: Hrvatske autoceste, d.o.o. 
Ďalší správcovia: Autocesta Rijeka-Zagreb d.d. 
Výstavba: 1970 – 2015 
Celková dĺžka: 569,3 km 
  z toho v prevádzke: 480,7 km 
  z toho v pláne: 88,6 km

Župa:

Záhreb, Záhrebská župa
Karlovecká župa
Licko-senjská župa
Zadarská župa
Šibenicko-kninská župa
Splitsko-dalmatínska župa
Dubrovnícko-neretvianska župa 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 30 (v prevádzke) 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 2 (v prevádzke) 
Tunely: 21 (v prevádzke) 
A1 neďaleko Posedarje
A1 neďaleko Posedarje 

Diaľnica A1 (chorv. Autocesta A1, hovor. Dalmatina[1], Croatica, Jadranska autocesta[2], Autocesta Zagreb – Split – Dubrovnik[2], pôvodne aj Autocesta Kralja Tomislava[3]) je najdlhšia, najvýznamnejšia a počas letnej sezóny i najvyťaženejšia chorvátska diaľnica. Spája hlavné mesto Záhreb s druhým najväčším mestom krajiny Split, ktoré je zároveň metropolou Dalmácie a jedným z najvyhľadávanejších letných turistických lokalít.

Diaľnica predstavuje dôležitý severojužný dopravný koridor Chorvátska a je významnou súčasťou Jadransko-iónskej diaľnice, ktorá v budúcnosti prepojí letoviská na pobreží Jadranského a Iónskeho mora od Terstu až po juh Peloponézskeho polostrova[4]. Diaľnica spája mnohé významné chorvátske mestá a takisto zabezpečuje prístup do viacerých národných i prírodných parkov, pamiatok svetového kultúrneho dedičstva a do podstatnej časti prímorských letovísk. Po jej trase vedú dve európske cesty: E65 na úseku ZáhrebBosiljevo a Žuta LokvaVrgorac a E71 na úseku Záhreb – Dugopolje (Split).

Z celkovej plánovanej dĺžky 569,3 km je v súčasnosti v prevádzke 480,7 km medzi Záhrebom a Ploče, pričom diaľnica spája mestá Karlovac, Gospić, Zadar, Šibenik, Split a Makarska. Najnovším otvoreným je úsek Vrgorac – Ploče dlhý 10,3 km, ktorý bol sprejazdnený koncom roka 2013[5][6]. V máji 2009 sa začala výstavba na úseku DoliDubrovnik[7][8], avšak len formálne, tesne pred miestnymi komunálnymi voľbami[9]. Stavebné náklady na výstavbu diaľnice sa doteraz vyšplhali na hodnotu troch miliárd eur[10].

Na úseku diaľnice medzi Záhrebom a Vrgoracom bolo vybudovaných spolu 361 objektov – mostov, tunelov, nadjazdov, podjazdov, a pod. – ktoré predstavujú okolo 20 percent dĺžky tohto úseku diaľnice[11][12][13].

Diaľnica A1 je na celej svojej dĺžke spoplatnená, pričom mýtne sa vyberá v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Priemerná cena za kilometer je približne 0,41 chorvátskej kuny[14]. Úsek diaľnice zo Záhrebu po križovatku Bosiljevo spravuje spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb (ARZ) a zvyšok Hrvatske autoceste (HAC).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica A1 je hlavnou severojužnou spojnicou v Chorvátsku, ktorá spája hlavné mesto Záhreb s regiónom Dalmácia, kde kopíruje takzvanú jadranskú magistrálu, ktorá spája všetky významné prímorské letoviská. Diaľnica takisto predstavuje obrovský prínos pre chorvátsku ekonomiku a podporuje najmä rozvoj cestovného ruchu, čo sa odrazilo aj na rýchlejšom rozvoji pôvodne zaostalejších regiónov v južných častiach krajiny[15].

Cestná komunikácia pozostáva zo štyroch jazdných pruhov, ktoré sú smerovo rozdelené stredovým deliacim pásom na dva jazdné pásy doplnené o krajnicu. Výnimkou je jedine Viadukt Drežnik, ktorý bol síce vybudovaný v štyroch jazdných pruhoch, no bez krajníc[16].

Diaľnica A1 spája so Záhrebom množstvo chorvátskych miest, ktoré sú na ňu napojené mimoúrovňovými križovatkami. Prevažná väčšina z doteraz 30 vybudovaných MÚK je trúbkovitého tvaru. Výnimkou je križovatka Lučko pri Záhrebe, ktorá je hviezdicová. Číslovanie výjazdov a križovatiek je sekvenčné, teda podľa poradia. Súčasťou vybavenia diaľnice je množstvo odpočívadiel, kde je prevádzkovaná široká škála služieb – od parkovísk so sociálnymi zariadeniami až po veľké motely s čerpacími stanicami, či reštauráciami[17][18].

A1 je vybavená automatickým monitorovacím systémom na celej svojej dĺžke, najmä na miestach s premenlivou hustotou dopravy, s vysokým rizikom nehôd, ale aj na miestach s nepredvídateľným počasím. Systém zahrňuje aj premenlivé dopravné značenie, pomocou ktorého správa diaľnice upravuje maximálnu povolenú rýchlosť vzhľadom na dopravnú a poveternostnú situáciu[19].

História[upraviť | upraviť zdroj]

Myšlienka spojiť diaľnicou dve najväčšie chorvátske mestá Záhreb a Split vznikla ešte koncom 60. rokov. Vtedy sa však uvažovalo o úplne inej trase, ako je v súčasnosti – a to cez mestá Bihać a Knin[3]. V roku 1971 boli dokonca schválené projekty na výstavbu prvých 20 kilometrov, avšak tesne pred podpisom zmlúv sa do finančných ťažkostí dostala banka, ktorá mala poskytnúť úver[3]. Situácii nepomohlo ani spontánne pomenovanie diaľnice po kráľovi Tomislavovi (Autocesta kralja Tomislava) chorvátskymi inžiniermi, čo bolo považované za nacionalizmus. V tom istom roku dokonca spoločnosť Dalmacija Film natočila o prípravných prácach na novej ceste krátky 14 minútový propagačný film s názvom Autoput Zagreb – Split[20]. Po finančnom ozdravení banky však pripravené financie na výstavbu diaľnice ZáhrebSplit boli použité na prestavbu cesty VrlikaKninStrmica[3].

Výstavba dnešnej A1 však predsa len začala, avšak už v roku 1970 a nezávisle od projektu diaľnice Záhreb – Split. Išlo o 39 kilometrov dlhý úsek Záhreb – Karlovac, ktorý bol súčasťou juhoslovanskej magistrály 11 na trase ZáhrebRijeka. To však bolo na dlhé roky všetko, pretože prioritou bola takzvaná Diaľnica bratstva a jednoty, ktorej súčasťou v Chorvátsku je dnešná diaľnica A3. Začiatkom 90. rokov, po osamostatnení Chorvátska, sa začalo opätovne uvažovať o výstavbe diaľnice v súčasnej trase. Napomohla tomu aj vojna v Juhoslávii. Podľa technických štúdií z roku 1986 sa začal v roku 1993 urýchlene budovať Most Maslenica, ktorý bol náhradou za pôvodný most, ktorý bol zničený Juhoslovanskou ľudovou armádou[21]. Takisto sa oficiálne začala výstavba Tunela Sveti Rok, no vzhľadom na pozície srbských jednotiek sa prvé práce na úprave terénu začali až po zániku štátneho útvaru Republika Srbská Krajina a odsune srbských jednotiek v roku 1995. Samotná razba začala až v roku 1997[22].

Naštartovať výstavbu diaľnice A1 bolo možné až po konsolidácii krajiny po niekoľkoročnej vojne. Stalo sa tak až na prelome tisícročí a v roku 2001 bol do prevádzky uvedený úsek Karlovac – Vukova Gorica. Výstavba diaľnice do Splitu následne nabrala rýchle tempo a v roku 2003 stavbári odovzdali do užívania úsek Vukova Gorica – Tunel Mala Kapela a Gornja PločaZadar. Nasledujúci rok bol dobudovaný chýbajúci úsek Tunel Mala Kapela – Gornja Ploča a boli otvorené aj ďalšie dva úseky Zadar – Pirovac a VrpoljeDugopolje. 26. júna 2005 diaľnicu skompletizovali otvorením Tunela Mala Kapela a úseku Pirovac – Vrpolje[23]. Výstavba diaľnice medzi dvoma najväčšími mestami krajiny tak, nerátajúc úsek po mesto Karlovac otvorený v 70. rokoch, trvala len 6 rokov. Výstavba úseku od Karlovacu po Split si vyžiadala investíciu 17 miliárd chorvátskych kún, čo je približne 2,2 miliardy [24].

Výstavba diaľnice však pokračovala ďalej s cieľom dosiahnuť mesto Dubrovník a spojiť tak centrálne Chorvátsko s južnou časťou Dubrovnícko-neretvianskej župy, ktorá je od zvyšku krajiny oddelená úzkym pobrežným pásom Bosny a Hercegoviny. 27. júna 2007 bol otvorený úsek DugopoljeŠestanovac[25], ktorým sa obchádza problémový úsek Jadranskej magistrály v meste Omiš. 22. decembra 2008 bol otvorený úsek Šestanovac – Ravča[26]. Zatiaľ poslednými otvorenými časťami sú úsek Ravča - Vrgorac, ktorý bol otvorený 30. júna 2011 a Vrgorac – Ploče, otvorený 20. decembra 2013, čím celková dĺžka vzrástla na 480,7 kilometra.

Roky výstavby Úsek Dĺžka Dátum otvorenia Celková dĺžka
1970 Začiatok stavebných prác 0,000 km
19701972 ZáhrebKarlovac 39,280 km 39,280 km
19992001 Karlovac – Vukova Gorica 18,160 km 57,440 km
  Celkom za roky 1972 – 2001 57,440 km
2001 – 2003 Vukova Gorica – Bosiljevo 2 7,810 km 26.6.2003 65,250 km
2001 – 2003 Bosiljevo 2 – Tunel Mala Kapela 39,289 km 30.6.2003 104,539 km
20011 – 2003 Gornja PločaZadar 2 54,422 km 30.6.2003 158,961 km
  Celkom za roky 2001 – 2003 101,521 km
20022004 Tunel Mala Kapela – Gornja Ploča 100,873 km 15. – 24. 7. 2004 259,834 km
2002 – 2004 Zadar 2 – Pirovac 37,010 km 30.6.2004 296,844 km
2002 – 2004 VrpoljeDugopolje 44,743 km 30.6.2004 341,587 km
2001 – 2005 Tunel Mala Kapela 5,250 km 26.6.2005 346,837 km
2002 – 2005 Pirovac – Vrpolje 33,511 km 26.6.2005 380,348 km
  Celkom za roky 2004 – 2005 221,387 km
2005 – 2007 Dugopolje – Šestanovac 36,872 km 27.6.2007 417,220 km
  Celkom za roky 2006 – 2007 36,872 km
20062008 Šestanovac – Ravča 40,270 km 22.12.2008 457,490 km
  Celkom za roky 2008 - 2010 40,270 km
20072011 Ravča – Vrgorac 9,800 km 30.06.2011 466,290 km
  Celkom za rok 2011 9,800 km
20072013 Vrgorac – Ploče (– Metković) 12,200 km 20.12.2013 480,700 km
  Celkom za roky 2012 – 2013 12,200 km

1Tunel Sveti Rok a Most Maslenica už od roku 1993

Výjazdy a križovatky[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky výjazdy a križovatky na diaľnici A1 sú mimoúrovňové a väčšina z nich je trúbkovitého tvaru[27].

Na diaľnici sa nachádza v súčasnosti 29 výjazdov a dve križovatky. Prvou križovatkou je Lučko (1) neďaleko Záhrebu, ktorá spája diaľnicu A1 s diaľnicou A2. Druhá sa nachádza neďaleko obce Bosiljevo (6) a na A1 sa tam napája diaľnica A6.

Výjazdy slúžia na opustenie diaľnice a následné napojenie na štátnu, resp. župnú cestu. Výnimku tvorí výjazd Vučevica (24b), ktorý A1 spája lokálnu cestu 67061. Práve tento výjazd sa stal terčom kritiky, kvôli jeho nízkemu využitiu. Počas letnej sezóny ho denne využijú rádovo len desiatky vozidiel, zatiaľ čo okolité výjazdy až tisícky[28].

Medzi najnovšie vybudované výjazdy patrí výjazd Donja Zdenčina (1a) neďaleko Záhrebu, ktorý bol vo výstavbe od 13. mája 2009. Hlavným dôvodom jeho výstavby bolo zlepšenie napojenia juhozápadnej časti Záhrebskej župy na chorvátsku diaľničnú sieť[29]. Stavba bola odovzdaná do užívania za prítomnosti predsedníčky vlády Chorvátska Jadranky Kosorovej dňa 21. novembra 2010[30].

Ďalším dodatočne vybudovaným výjazdom je výjazd Novigrad na Dobri (4) medzi Karlovacom a Bosiljevom. Jeho výstavba sa začala 20. marca 2009 a hoci bolo jeho dokončenie pôvodne plánované na rok 2013[31], dokončiť a sprevádzkovať sa ho podarilo dňa 29. júna 2012[32], teda pred začiatkom letnej turistickej sezóny. Otvorením výjazdu sa výrazne zlepšilo napojenie Slovinska na diaľnice A1 a A6, hlavné prístupové cesty k Jadranskému pobrežiu.

Diaľničné križovatky na diaľnici A1
Posavska autocesta Autocesta A3.svg AB-Kreuz-grün.svg Križovatka Záhreb-Lučko (1)
Primorsko-goranska autocesta Autocesta A6.svg AB-Kreuz-grün.svg Križovatka Bosiljevo (6)
Brza cesta  ? AB-Kreuz-gelb.svg Križovatka Josipdol (7a) (v pláne)
Kvarnerska autocesta Autocesta A7.svg AB-Kreuz-gelb.svg Križovatka Žuta Lokva (9) (v pláne)
Autocesta A10 Autocesta A10.svg AB-Kreuz-gelb.svg Križovatka Metković (33) (v pláne)
Pelješka brza cesta Državna cesta D8alt.svg AB-Kreuz-gelb.svg Križovatka Slivno (Pelješac) (35) (v pláne)
Pelješka brza cesta Državna cesta D8alt.svg AB-Kreuz-gelb.svg Križovatka Doli (38) (v pláne)

Mýto[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica A1 je na celej svojej dĺžke spoplatnená. Poplatky sa vyberajú prostredníctvom mýta v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Vodič si pri vjazde na diaľnicu vyzdvihne lístok obsahujúci magnetický pás, ktorý následne pri výjazde z diaľnice predloží. Na základe informácií v magnetickom páse je v závislosti od cenníka vypočítaný poplatok za prejdenú trasu.

Najväčšou mýtnicou je Lučko, ktorá sa nachádza juhozápadne od Záhrebu. K dispozícii je až 15 priehradiek, ktorých počet je rozdeľovaný pre oba jazdné smery podľa aktuálnej hustoty dopravy. V letnej sezóne počas sobotňajších predpoludní väčšina prepážok slúži pre smer od Jadranu, popoludní je situácia opačná.

Od roku 2009 je v prevádzke mýtnica Demerje, ktorá vypomáha Lučku v najkritickejších obdobiach letnej sezóny. Mýtnica je určená výhradne na bezhotovostný styk a len v smere od mora[33]. Poplatky možno platiť prostredníctvom kreditnej karty, respektíve pomocou palubnej jednotky ENC (z chorv. elektronička naplata cestarine, teda doslovne elektronické platenie mýta).

Ceny mýta na vybraných trasách platné od 1.6.2012[14]
Úsek Dĺžka1 Poplatok
ZáhrebZadar 253,9 km 121 HRK
Záhreb – Šibenik 320,4 km 154 HRK
Záhreb – Prgomet (Trogir) 352,4 km 168 HRK
Záhreb – Dugopolje (Split) 380,0 km 181 HRK
Záhreb – Šestanovac (Makarska) 416,0 km 197 HRK
Záhreb – Vrgorac 464,8 km 220 HRK

1 – vzdialenosti medzi mýtnicami sa nezhodujú so vzdialenosťami medzi výjazdmi, pretože mýtnica Lučko je od križovatky Lučko vzdialená asi kilometer.

Odpočívadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica je vybavená kvalitnou sieťou odpočívadiel rôznych typov. V súčasnosti je v prevádzke 25 obojsmerných a 2 jednosmerné odpočívadlá. Najväčšiu škálu služieb ponúkajú odpočívadlá Desinec, Draganić a Vukova Gorica, ktoré okrem parkovacích miest, občerstvenia a možnosti doplnenia pohonných hmôt ponúkajú i informačné centrum a ubytovacie priestory. Medzi kvalitné odpočívadlá patria aj napríklad odpočívadlá Dobra, Zir, Nadin či Mosor, ktoré majú vybudované čerpacie stanice i rozsiahle plochy na parkovanie vozidiel i oddych turistov.

Sieť odpočívadiel s čerpacími stanicami je doplnená o malé odpočívadlá (parkoviská s toaletami), z ktorých sú niektoré doplnené o občerstvovacie služby. Niektoré z týchto odpočívadiel – Modruš, Lički Osik a Krka dostali od organizácie EuroTEST najvyššiu hodnotiacu známku a boli označené za veľmi dobré[34].

Zaujímavé objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Viac informácií o tuneloch v zozname chorvátskych diaľničných tunelov

Diaľnica A1 sa v súčasnosti skladá z 351 objektov, medzi ktoré patria tunely, mosty, estakády, viadukty či biokoridory. Medzi najvýznamnejšie a najznámejšie objekty patria tunely Mala Kapela a Sveti Rok, ktoré sú najdlhšie v krajine. Zaujímavosťou je, že oba tunely od seba oddeľujú dve klimatické oblasti. Tunel Mala Kapela kontinentálnu oblasť stredného Chorvátska od horskej v lickej oblasti a Tunel Sveti Rok horskú oblasť od oblasti stredomorského podnebia na Dalmácii. Oba tunely mali pôvodne len jeden tubus a po dobu štyroch rokov boli jednými z problémových úsekov diaľnice. To sa zmenilo otvorením druhých tunelových rúr 30. mája 2009. Tunel Sveti Rok bol navyše v roku 2010 organizáciou EuroTAP ohodnotený ako tretí najbezpečnejší tunel v Európe[35].

Ďalším pozoruhodným tunelom je 1 561 metrov dlhý Tunel Brinje sprevádzkovaný v júni 2004, ktorý bol v roku 2007 Medzinárodnou automobilovou federáciou vyhlásený za najbezpečnejší tunel v Európe pre rok 2007[36]. Podobné ocenenie získal od organizácie EuroTAP aj 2 300 metrov dlhý Tunel Plasina, ktorý sa nachádza medzi výjazdom Otočac a odpočívadlom Ličko Lešće. V roku 2006 bol zaradený medzi tri najbezpečnejšie tunely v Európe[37].

Najdlhším mostom na diaľnici A1 je 546 metrov dlhý Most Dobra, ktorý prechádza ponad dolinu rieky Dobra, ležiacu neďaleko mesta Karlovac. Medzi ďalšie významné mosty na trase diaľnice patria Most Gacka, Most Miljanica a Most Dabar, všetky dlhšie než 350 m[12].

Medzi zaujímavé mosty parí aj železobetónový oblúkový Most Krka dlhý 391 metrov, ktorý preklenúva hlbokú dolinu rovnomennej rieky. S vojnou v Juhoslávii súvisí ďalší oblúkový most – Most Maslenica, ktorého výstavba sa začala v roku 1993 pred začatím takzvanej operácie Maslenica. Vedie ponad Novskú úžinu, ktorá bola za vojny strategickým miestom z dôvodu odrezania prístupu do Dalmácie Republikou Srbská Krajina. Nový most mal byť náhradou za pôvodný, ktorý zničili srbské jednotky v roku 1991. Most dostavali až po vojne v roku 1997 a o šesť rokov neskôr sa stal súčasťou diaľnice a súčasne bol obnovený aj starý Maslenický most. Oba tieto oblúkové mosty patria medzi unikátne stavby v Európe a ich oblúky dosahujú rozpon 200 metrov[38][39].

Na diaľnici A1 sa takisto nachádza aj najdlhší viadukt v Chorvátsku – 2 485 metrov dlhý Viadukt Drežnik, ktorý sa nachádza medzi Karlovacom a Bosiljevom[40]. Medzi ďalšie významné viadukty patria Viadukt Modruš 1, Viadukt Mokro Polje, Viadukt Jezerane, Viadukt Srijane či Viadukt Rašćane, všetky dlhšie než 500 metrov[12]. Porovnateľne dlhé viadukty sú vo výstavbe aj v súčasnosti a úseku Ravča-Vrgorac, najdlhší z nich je Viadukt Kokorići s dĺžkou 1 214 metrov, ktorý sa v niektorých materiáloch uvádza aj pod názvom Viadukt Kotezi[41][42][43].

Počty objektov na jednotlivých úsekoch A1[11][12][44]
Úsek Spolu Mosty Viadukty Nadjazdy Podjazdy Priechody Tunely Biokoridory
Záhreb – Bosiljevo 2 55 3 9 13 13 16 1 0
Bosiljevo 2 – Sveti Rok 116 16 17 38 29 3 5 4
Sveti Rok – Dugopolje (Split) 121 7 24 40 36 6 8 1
Dugopolje – Vrgorac 69 1 15 13 29 0 8 2
Spolu 361 32 61 165 107 25 22 7

Hustota dopravy[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava je na A1 najhustejšia počas letnej sezóny a to najmä v sobotu, kedy dochádza k výmene turnusov v dovolenkových destináciách. Problémovými bodmi sú mýtnice, najmä mýtnica Lučko pri Záhrebe, a v minulosti aj tunely Mala Kapela a Sveti Rok, ktoré mali pôvodne len jeden tubus. V roku 2009 boli problematické úseky vyriešené otvorením druhých tubusov tunelov[45][46], rozšírením mýtnice Lučko na 15 pruhov a výstavbou novej mýtnice Demerje, v smere do Záhrebu, ktorá slúži prevažne na bezhotovostný styk[33].

Hustota dopravy je na diaľnici A1 vyčísľovaná pomocou údajov pochádzajúcich z mýtnic, ktoré prevádzkujú spoločnosti Autocesta Zagreb-Rijeka d.d. a Hrvatske autoceste d.o.o.[47]. Z údajov sú zreteľné rozdiely medzi celkovou hustotou počas celého roka (AADT) a čiastkovou počas letnej sezóny (ASDT) a to najmä v okolí centier turistického ruchu.

Najväčšia hustota bola zaznamenaná medzi križovatkou Lučko a výjazdom Jastrebarsko, kde v roku 2009 prešlo denne priemerne 31 432 vozidiel. Počas letnej sezóny bol zaznamenaný výrazný nárast o takmer 70 percent až na 53 216 vozidiel. Výraznejšie zníženie hustoty dopravy nastáva až južne od križovatky Bosiljevo 2, na ktorej sa rozdeľuje doprava do mesta Rijeka (na západ) a do lickej oblasti a na Dalmáciu (na juh).

Mierny nárast možno bádať v okolí väčších miest, najmä medzi výjazdmi Zadar 1 a Zadar 2, v okolí Šibeniku a pri výjazde Dugopolje severne od Splitu.

Štatistika hustoty dopravy
Miesto sčítania AADT ASDT Poznámky
1919 Lučko 31 432 53 216 Medzi križovatkou Lučko a výjazdom Jastrebarsko
1920 Jastrebarsko 29 165 51 873 Medzi výjazdom Jastrebarsko a Karlovac
1804 Karlovac 21 699 43 188 Medzi výjazdom Karlovac a Bosiljevo 1
3021 Bosiljevo 1 22 288 44 995 Medzi výjazdom Bosiljevo 1 a križovatkou Bosiljevo 2
3009 Bosiljevo 2 13 495 32 098 Medzi križovatkou Bosiljevo 2 a výjazdom Ogulin
3024 Ogulin 12 640 31 166 Medzi výjazdom Ogulin a Brinje
4214 Brinje 12 523 31 039 Medzi výjazdom Brinje a Žuta Lokva
4215 Žuta Lokva 12 189 29 425 Medzi výjazdom Žuta Lokva a Otočac
4216 Otočac 11 856 28 953 Medzi výjazdom Otočac a Perušić
4217 Perušić 11 745 28 836 Medzi výjazdom Perušić a Gospić
4919 Gospić 11 552 28 609 Medzi výjazdom Gospić a Gornja Ploča
4903 Gornja Ploča 12 806 32 125 Medzi výjazdom Gornja Ploča a Sveti Rok
4909 Sveti Rok 12 353 32 125 Medzi výjazdom Sveti Rok a Maslenica
4805 Maslenica 12 677 32 411 Medzi výjazdom Maslenica a Posedarje
4806 Posedarje 12 036 32 411 Medzi výjazdom Posedarje a Zadar 1
4809 Zadar 1 9 659 24 522 Medzi výjazdom Zadar 1 a Zadar 2
4921 Zadar 2 10 179 24 637 Medzi výjazdom Zadar 2 a Benkovac
5313 Benkovac 9 146 21 851 Medzi výjazdom Benkovac a Pirovac
5314 Pirovac 8 452 19 426 Medzi výjazdom Pirovac a Skradin
5315 Skradin 8 811 19 707 Medzi výjazdom Skradin a Šibenik
5316 Šibenik 7 923 17 450 Medzi výjazdom Šibenik a Vrpolje
5410 Vrpolje 8 042 17 565 Medzi výjazdom Vrpolje a Prgomet
5411 Prgomet 7 491 16 045 Medzi výjazdom Prgomet a Vučevica
5417 Vučevica 7 583 16 139 Medzi výjazdom Vučevica a Dugopolje
5517 Dugopolje 8 380 15 147 Medzi výjazdom Dugopolje a Bisko
5911 Bisko 5 830 12 236 Medzi výjazdom Bisko a Blato na Cetini
5912 Blato na Cetini 5 925 12 238 Medzi výjazdom Blato na Cetini a Šestanovac
6015 Šestanovac 4 801 8 816 Medzi výjazdom Šestanovac a Zagvozd
6017 Zagvozd 3 008 6 014 Medzi výjazdom Zagvozd a Ravča
  • AADT: priemerná ročná denná hustota dopravy
  • ASDT: priemerná letná denná hustota dopravy

Okolie diaľnice[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na pohorie Velebit z odpočívadla Zir

Diaľnica prechádza, najmä v strednej časti Chorvátska a na Dalmácii, horským terénom, v ktorom sa nachádza viacero prírodných zaujímavostí. Cez výjazdy Karlovac, Otočac a Gornja Ploča je prístupný Národný park Plitvické jazerá[11], ktorý je najznámejším národným parkom v krajine a je zapísaný do zoznamu lokalít Svetového dedičstva UNESCO. Cez výjazd Otočac je takisto prístup do prímorského vápencového pohoria Velebit[11], ktoré oddeľuje jadranskú oblasť Chorvátska od lickej. Celé pohorie je vyhlásené za prírodný park, jeho severná časť dokonca za Národný park Severný Velebit. V tejto oblasti sa nachádza aj Olympijské centrum Bjelolasica, ktoré je centrom prípravy chorvátskych reprezentantov v zjazdovom a bežeckom lyžovaní a biatlone[48]. Prístup doň je zabezpečený cez výjazd Ogulin.

Príklad na označenie národných parkov na diaľnici

V dalmatínskej časti trasy diaľnice sa nachádza takisto viacero prírodných pozoruhodností. Neďaleko Zadaru leží Národný park Paklenica, prístupný cez výjazd Maslenica a Prírodný park Telašćica, do ktorého je prístup od Zadaru i Benkovacu. Od Benkovacu je prístupný navyše i Národný park Kornati a Národný park Vransko jezero, cez neďaleký výjazd Skradin aj Národný park Krka[11].

Posledným národným parkom v dosahu diaľnice A1 je Národný park Biokovo v južnej Dalmácii, do ktorého vedú cesty z výjazdov Šestanovac, Zagvozd a Ravča[11].

Z kultúrnych pamätihodností v okolí diaľnice sú najznámejšie Katedrála svätého Jakuba v Šibeniku, historické mesto Trogir (prístupné cez výjazdy Prgomet, Vučevica a Dugopolje) či Diokleciánov palác v Splite (prístup cez výjazd Dugopolje)[11].

Všetky významné prírodné i kultúrne zaujímavosti sú na diaľnici označené špeciálnym dopravným značením hnedej farby, prípadne aj na ostatných zelených diaľničných smerových tabuľách hnedou subplochou s bielym textom a príslušným piktogramom.

Budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba Viaduktu Kokorići v roku 2010
Výstavba úseku Ravča – Ploče

V máji 2009 sa podpísali zmluvy o výstavbe úseku Doli-Dubrovnik, dokonca sa uskutočnil aj slávnostný ceremoniál so symbolickým prvým výkopom. Vzhľadom na nedostatok financií však ku významnejším stavebným prácam nedošlo. Miestni politici boli za tento krok kritizovaní a obviňovaní za politickú kampaň pred miestnymi komunálnymi voľbami[9].

Zvyšné úseky na trase PločeDoli a Dubrovnik – hranica Bosny a Hercegoviny sú zatiaľ len v štádiu plánovania a začiatok ich výstavby je podľa informácií Ministerstva mora, dopravy a infraštruktúry Chorvátska naplánovaný až po roku 2012[49].

Stavebné práce pri Vrgoraci
Úsek Dĺžka Roky výstavby
Ploče – Slivno (Pelješac) 25,5 km po 2012
Slivno (Pelješac) – Doli (prejazd cez územie Bosna a Hercegovina) 32,6 km po 2012
Doli – Dubrovnik 29,6 km 2009?
Dubrovnik – Nova Mokošica Bosna a Hercegovina 3,8 km po 2012

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KUZMIĆ, Marin. Cesty – cesty ku civilizácii [online]. Split : Slobodna Dalmacija, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  2. a b Diaľnica A1 Záhreb-Split-Dubrovnik, úsek Dugopolje-Šestanovac [online]. Záhreb : Hrvatske autoceste, d.o.o., 14.05.2007, [cit. 2011-07-24]. Dostupné online. (chorvátsky)
  3. a b c d MILIČIĆ, Jakša. Diaľnica Split – Záhreb [online]. Záhreb : Matica Hrvatska, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  4. ČAČIĆ, Radimir. Jadransko-iónsky dopravný koridor na území Chorvátska [online]. Regionálne ekonomické fórum juhovýchodnej Európy, november 2006, [cit. 2010-09-13]. Dostupné online. (anglicky)
  5. Kalmeta: Úsek Ravča – Vrgorac sa otvorí 1. júna [online]. Split : Dalmacija News, 18.04.2011, [cit. 2011-04-23]. Dostupné online. (chorvátsky)
  6. Otvára sa diaľnica do Vrgoracu [online]. Záhreb : RTL Hrvatska, 30.06.2011, [cit. 2011-07-06]. Dostupné online. (chorvátsky)
  7. Začiatok stavebných prác na úseku diaľnice Doli – Dubrovnik a rýchlostnej cesty Đonta Doli – križovatka Doli [online]. Záhreb : Ministerstvo mora, dopravy a infraštruktúry Chorvátskej republiky, 12.05.2009, [cit. 2011-07-24]. Dostupné online. (chorvátsky)
  8. Začiatok prác na úseku Doli – Dubrovnik na diaľnici Záhreb – Split – Dubrovnik [online]. Dubrovník : eDubrovnik, 11.05.2009, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  9. a b Ťažko sa približujúce cesty k južnému Chorvátsku [online]. Split : Slobodna Dalmacija, 11.09.2009, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  10. Dalmatina nie je trikrát drahšia než diaľnica Záhreb – Sisak [online]. Záhreb : Nacional, 09.04.2010, [cit. 2010-09-13]. Dostupné online. (chorvátsky)
  11. a b c d e f g Prezentácia – Diaľnica A1 (HAC) [online]. Záhreb : Hrvatske autoceste, d.o.o., 2005, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  12. a b c d Monografia – HAC [online]. Záhreb : Hrvatske autoceste, d.o.o., 17.05.2010, [cit. 2011-07-24]. Dostupné online. (anglicky)
  13. Kosorová pri otvorení diaľnice: Aj my sme počas rokovaní razili tunely a stavali viadukty [online]. Záhreb : Nacional, 30.06.2011, [cit. 2011-07-06]. Dostupné online. (anglicky)
  14. a b Cenník HAC [online]. Záhreb : Hrvatske autoceste, d.o.o., [cit. 2011-07-24]. Dostupné online. (chorvátsky)
  15. ROGOŠIĆ, Željko. Diaľnica spravila so Zadaru úspešnejšie mesto než Záhreb [online]. Nacional, 30.11.2004, [cit. 2010-09-13]. Dostupné online. (chorvátsky)
  16. Viadukt Drežnik pri Karlovaci [online]. Gradimo, 29.07.2009, [cit. 2010-09-13]. Dostupné online. (chorvátsky)
  17. Odpočívadlá ARZ [online]. Autocesta Rijeka - Zagreb, [cit. 2010-09-13]. Dostupné online. (chorvátsky)
  18. Odpočívadlá HAC [online]. Hrvatske autoceste d.o.o., [cit. 2011-04-23]. Dostupné online. (chorvátsky)
  19. Monografia HAC (str. 130 – 133) [online]. Hrvatske autoceste d.o.o., [cit. 2010-09-13]. Dostupné online. (anglicky)
  20. Autoput Zagreb-Split (1971) [online]. IMDb, [cit. 2010-12-24]. Dostupné online. (anglicky)
  21. Diaľničný most pri Maslenici [online]. Záhreb : Gradimo.hr, 01.01.2007, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátky)
  22. Mala Kapela a Sveti Rok [online]. Záhreb : Hrvatske autoceste, d.o.o., 29.05.2009, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  23. Tunel Mala Kapela a šibenická trasa v prevádzke od konca mája [online]. Záhreb : Ministarstvo mora, prometu i infrastrukture, 03.05.2005, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  24. CVITIĆ, Plamenko. Nové linky do Rijeky [online]. Záhreb : Nacional.hr, 25.08.2008, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  25. PETROVIĆ, D.. Bol otvorený nový úsek A1, od Dugopolje po Šestanovac [online]. Zadar : eZadar.hr, 27.06.2007, [cit. 2011-07-24]. Dostupné online. (chorvátsky)
  26. Úsek Šestanovac – Ravča uvedený do prevádzky [online]. Split : Radio Dalmacija, 22.12.2008, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  27. Vzdušný prelet ponad diaľnicu A1 [online]. Záhreb : Hrvatske autoceste, d.o.o., [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  28. ŽABEC, Krešimir. Mohli by sme do Sanaderovych dedín prísť lacnejšie? [online]. Záhreb : Jutarnji list, 10.08.2010, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  29. Začali stavebné práce na križovatke Donja Zdenčina [online]. Záhreb : Autocesta Rijeka-Zagreb d.d., 13.05.2009, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  30. Predsedníčka vlády uviedla do prevádzky križovatku Donja Zdenčina [online]. Záhreb : Sutra, 21.11.2010, [cit. 2010-11-21]. Dostupné online. (chorvátsky)
  31. Začala výstavba výjazdu Novigrad vrátane prístupovej cesty [online]. Záhreb : Autocesta Rijeka-Zagreb d.d., 20.03.2009, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  32. Novigrad dostal vjazd na diaľnicu a Slovinci najkratšiu cestu k moru [online]. Záhreb : Poslovni.hr, 29.06.2012, [cit. 2012-07-01]. Dostupné online. (chorvátsky)
  33. a b Čoskoro menšie zápchy na Lučku: Stanica Demerje s predjaňami "rýchlych ENC-kariet" [online]. Záhreb : Index Vijesti, 08.06.2009, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  34. Odpočívadlá v Chorvátsku obdržali vysoké známky [online]. Záhreb : Ministarstvo turizma Republiki Hrvatske, 20.08.2009, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (anglicky)
  35. Tunel Sveti Rok tretí najbezpečnejší v Európe [online]. Záhreb : Hrvatska udruga koncesionara za autoceste s naplatom cestarine (HUKA), 20.11.2010, [cit. 2010-12-23]. Dostupné online. (chorvátsky)
  36. Tunel Brinje – najbezpečnejší v Európe [online]. Zadar : eZadar, 22.01.2008, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky) Tunel Brinje – najbezpečnejší v Európe [online]. Záhreb : Nacional, 22.01.2008, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  37. Naša krajina blízko bezpečnostným štandardom EÚ [online]. Záhreb : Jutarnji list, 26.02.2007, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  38. Referencie – Most Maslenica ponad Novskú úžinu [online]. Split : Konstruktor Split, [cit. 2010-12-24]. Dostupné online. (chorvátsky)
  39. Referencie – Most cez Krku pri Skradine na diaľnici Záhreb-Split [online]. Gradimo, [cit. 2010-12-24]. Dostupné online. (chorvátsky)
  40. DADIĆ, Joško. Z Rijeky a Záhrebu za hodiny a 15 minút! [online]. Slobodna Dalmacija, 30.04.2010, [cit. 2010-12-24]. Dostupné online. (chorvátsky)
  41. PRIMORAC, Mate. Jazda po úseku Ravča-Ploče so stavbyvedúcim: Financovanie spomaľuje stavbu diaľnice [online]. Slobodna Dalmacija, 04.11.2009, [cit. 2010-12-24]. Dostupné online. (chorvátsky)
  42. DIVIĆ, Jure. Dalmácia čaká už len na náter tunela [online]. T-Portal, 27.08.2010, [cit. 2010-12-24]. Dostupné online. (chorvátsky)
  43. MUSULIN, Nedjeljko. Výstavba Viaduktu Kotezi takmer dokončená [online]. Vjestnik, 14.07.2010, [cit. 2010-12-24]. Dostupné online. (chorvátsky)
  44. Diaľnica Záhreb – Split – Dubrovnik: úseky Šestanovac – Zagvozd a Zagvozd – Ravča [online]. Záhreb : Ministerstvo mora, dopravy a infraštruktúry Chorvátska, 01.07.2007, [cit. 2010-09-13]. Dostupné online. (chorvátsky) Diaľnica A1 Záhreb – Split – Dubrovnik [online]. Záhreb : Hrvatska udruga koncesionara za autoceste s naplatom cestarine (HUKA), 01.07.2007, [cit. 2010-09-13]. Dostupné online. (chorvátsky)
  45. Otvorenie druhých tubusov tunelov Sveti Rok a Mala Kapela [online]. Záhreb : Hrvatski autoklub, 08.04.2009, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  46. Zajtra sa otvárajú druhé tubusy tunelov “Mala Kapela” a “Sveti Rok” [online]. Zadar : eZadar, 29.05.2009, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)
  47. Sčítanie dopravy v roku 2009 [online]. Záhreb : Hrvatske ceste, 01.05.2010, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (anglicky)
  48. Ako ku nám [online]. Hrvatski Olimpijski Centar Bjelolasica, [cit. 2010-12-24]. Dostupné online. (chorvátsky)
  49. Program výstavby a údržby verejných ciest na obdobie rokov 2009 až 2012 [online]. Záhreb : Narodne novine, 2009, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (chorvátsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]