Diaľnica A4 (Chorvátsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Diaľnica A4 (Chorvátsko)
Diaľnica A4 (Chorvátsko)
E65-HR.svg
E71-HR.svg


Mapa
Diaľnica A4 (Chorvátsko)
 v prevádzke      
Základné údaje
Správca: Hrvatske autoceste
d.o.o. (HAC) 
Výstavba: 1977-2008 
Celková dĺžka: 97,138 km 
  z toho v prevádzke: 97,138 km

Župa:

Záhreb, Záhrebská župa
Varaždínska župa
Medzimurská župa 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 10 (v prevádzke) 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 2 (v prevádzke) 
Tunely: 2 (v prevádzke) 
Diaľnica A4 pri meste Novi Marof
Diaľnica A4 pri meste Novi Marof 

Diaľnica A4 (chorv. Autocesta A4, Varaždinska autocesta, Autocesta Zagreb-Goričan) je diaľnica v Chorvátsku, ktorá spája maďarskú štátnu hranicu pri obci Goričan s hlavným mestom Záhreb. Po jej trase vedú európske cesty E65 a E71.

Diaľnica A4 je spoplatnená na dĺžke 76,2 km od výjazdu Goričan po križovatku Sveta Helena. Pokračovanie od Záhrebu, rovnako ako i krátky úsek od štátnej hranice po prvý výjazd je bez úhrady. Mýtne poplatky sa vyberajú v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde, respektíve na konci spoplatneného úseku. Priemerná cena za kilometer je približne 0,47 chorvátskej kuny[1]. Diaľnicu A4 spravuje na celej jej dĺžke štátna spoločnosť Hrvatske autoceste (HAC).

Diaľnica je vybavená automatickým monitorovacím systémom na celej svojej dĺžke, najmä na miestach s premenlivou hustotou dopravy a s vysokým rizikom nehôd. Systém zahrňuje aj premenlivé dopravné značenie, pomocou ktorého správa diaľnice upravuje maximálnu povolenú rýchlosť vzhľadom na dopravnú a poveternostnú situáciu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé plány na výstavbu diaľnice, ktorá by spojila Záhreb s Varaždinom a maďarskou štátnou hranicou, sa objavili začiatkom 70. rokov 20. storočia. Uprednostnená však bola takzvaná diaľnica bratstva a jednoty a najmä jej časť medzi Belehradom a Záhrebom a plány postupne upadli do zabudnutia[2]. Napriek tomu bol v roku 1980 otvorený krátky 6 kilometrový úsek súčasnej diaľnice A4 Popovec-Ivanja Reka v polovičnom profile, ktorý však spadal pod záhrebský obchvat a bol de facto privádzačom na diaľnicu bratstva a jednoty[3].

Podmienky na rozvoj diaľničnej siete v Chorvátsku sa vylepšili až po osamostatnení sa od Juhoslávie v roku 1991. Vtedy vznikli aj prvé podrobnejšie zámery na výstavbu cesty, ktorá by spojila Záhreb s Varaždinom a v tom čase plánovanou maďarskou diaľnicou M7 vedúcou do Budapešti. Z dôvodu vypuknutia vojny boli stavebné práce na tomto ťahu odložené.

Po skončení konfliktu sa plánovací proces rýchlo obnovil, nakoľko táto časť Chorvátska nebola vojnou bezprostredne ohrozená. V roku 1995 sa rozostavali úseky Goričan-Čakovec (16 km), Komin-Popovec (22,4 km) a Čakovec-Varaždin (15,588 km), ktoré sprevádzkovali postupne v rokoch 1997 a 1998[4][5]. V júni 1997 bola diaľnica na 3. Medzinárodnom dopravnom fóre v Helsinkách oficiálne pridaná do siete Paneuróskych koridorov[6]. a 7. augusta toho istého roku chorvátska vláda založila koncesionársku spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb-Goričan, ktorá do mala roku 2025 vystavať, spravovať a udržiavať diaľnicu z Rijeky do Goričanu. 11. decembra 1997 bola spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb-Goričan rozdelená na Autocesta Rijeka - Zagreb a Transeuropska autocesta d.o.o. (TEA), ktorá prevzala záväzky za diaľnicu Záhreb-Goričan[7]. 14. mája 1998 bol podpísaný kontrakt o financovaní výstavby diaľnice s talianskou spoločnosťou Astaldi, ktorá vlastnila 51% akcií spoločnosti TEA (zvyšných 49% patrilo štátu)[8].

Výstavba diaľnice A4 sa začala v roku 1999 podľa plánu a to aj napriek špekuláciám spoločnosti Astaldi odstúpiť od projektu[9][10]. Chorvátska vláda sa kvôli špekuláciám koncesionára rozhodla zrušiť koncesionársku zmluvu a preradila výstavbu diaľnice pod chorvátsku správu ciest, ktorá je prechodcom súčasných spoločnosti Hrvatske ceste a Hrvatske autoceste. Talianska spoločnosť sa obrátila na arbitrážny súd vo Viedni, ktorý rozhodol, že chorvátska vláda musela spoločnosti zaplatiť sumu 44,3 mlióna [11].

V roku 2000 bol dostavaný 12,3 km dlhý úsek Breznički Hum-Komin[12] a o tri roky neskôr bola diaľnica takmer úplne skompletizovaná otvorením 23,25 km dlhým úsekom Varaždin-Breznički Hum a dostavbou druhého profilu úseku Popovec-Ivanja Reka[13][14]. Posledný chýbajúci úsek medzi výjazdom Goričan a maďarskou štátnou hranicou s dĺžkou 1,6 km bol otvorený 22. októbra 2008[15]. V ten istý deň boli otvorené aj posledné časti diaľnice A6 a teda bol sprejazdnený súvislý koridor na trase Budapešť-Záhreb-Rijeka, ktorý bol pôvodným zámerom chorvátskej vlády zo začiatku 90. rokov[16].

Roky výstavby Úsek Dĺžka Dátum otvorenia Celková dĺžka
1977 Začiatok stavebných prác 0,000 km
1977-1980 Popovec - Ivanja Reka 6,000 km Dopravná značka A21.svg 6,000 km
1995-1997 Goričan - Čakovec 16,000 km 22,000 km
1996-1998 Komin - Popovec 22,400 km 44,400 km
1996-1998 Čakovec - Varaždin 15,588 km 24.7.1998 59,988 km
1998-2000 Breznički Hum - Komin 12,300 km 72,288 km
2000-2003 Popovec - Ivanja Reka druhý profil 72,288 km
2001-2003 Varaždin - Breznički Hum 23,250 km 16.11.2003 95,538 km
2006-2008 štátna hranica - Goričan 1,600 km 22.10.2008 97,138 km

Hustota dopravy[upraviť | upraviť zdroj]

Hustota dopravy je na diaľnici A4 vyčísľovaná pomocou údajov pochádzajúcich z mýtnic, ktoré prevádzkuje spoločnosť Hrvatske autoceste d.o.o.[17]. Z údajov sú zreteľné rozdiely medzi celkovou hustotou počas celého roka (AADT) a čiastkovou počas letnej sezóny (ASDT) a to najmä v okolí centier turistického ruchu. Najväčšia hustota bola zaznamenaná pri mýtnici Sveta Helena, ktorá leží asi 15 kilometrov severovýchodne od Záhrebu.

Štatistika hustoty dopravy
Miesto sčítania AADT ASDT Poznámky
1303 Čakovec 2 288 7 203 Medzi výjazdom Goričan a Čakovec
1306 Ludbreg 4 099 9 368 Medzi výjazdom Čakovec a Ludbreg
1212 Varaždin 5 001 10 346 Medzi výjazdom Ludbreg a Varaždin
1215 Varaždinske Toplice 10 269 16 385 Medzi výjazdom Varaždin a Varaždinske Toplice
1220 Novi Marof 9 624 15 821 Medzi výjazdom Varaždinske Toplice a Novi Marof
1225 Breznički Hum 9 761 15 935 Medzi výjazdom Novi Marof a Breznički Hum
1229 Komin 10 275 16 499 Medzi výjazdom Breznički Hum a Komin
2002 Sveta Helena 10 564 16 759 Medzi výjazdom Komin a križovatkou Sveta Helena
  • AADT: priemerná ročná denná hustota dopravy
  • ASDT: priemerná letná denná hustota dopravy

Mýto[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica A4 je spoplatnená na úseku od výjazdu Goričan po križovatku Sveta Helena. Poplatky sa vyberajú prostredníctvom mýta v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Vodič si pri vjazde na diaľnicu vyzdvihne lístok obsahujúci magnetický pás, ktorý následne pri výjazde z diaľnice predloží. Na základe informácií v magnetickom páse je v závislosti od cenníka vypočítaný poplatok za prejdenú trasu.

Najväčšou mýtnicou je Sveta Helena, ktorá sa nachádza severovýchodne od Záhrebu. Ide o zbernú mýtnicu, ktorá sa nachádza ešte pred samotnou križovatkou. Odtiaľ smerom do Záhrebu je diaľnica bez úhrady, pretože je to súčasť privádzača na záhrebský obchvat, ktorý tvorí diaľnica A3. Na mýtnici je k dispozícii 10 priehradiek, ktorých počet je rozdeľovaný pre oba jazdné smery podľa aktuálnej hustoty dopravy. V letnej sezóne počas sobotňajších predpoludní väčšina prepážok slúži pre smer od Jadranu, popoludní je situácia opačná.

Ceny mýta na vybraných trasách[1]
Úsek Dĺžka1 Poplatok
Goričan - Záhreb (Ivanja Reka) 96,4 km 39 HRK
Čakovec - Záhreb 82,4 km 32 HRK
Varaždin - Záhreb 67,1 km 26 HRK

1 - vzdialenosti medzi mýtnicami sa nezhodujú so vzdialenosťami medzi výjazdmi

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Mýtna kalkulačka HAC [online]. Záhreb : Hrvatske autoceste, d.o.o., [cit. 2011-04-23]. Dostupné online. (chorvátsky)
  2. PONOŠ, Tihomir. Naša idea bola vybudovať chorvátsky kríž [online]. Vjestnik, 27.06.2004, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  3. Mosty, viadukty, nadjazdy, podjazdy [online]. Hidroelektra, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  4. Úsek Sveta Helena-Komin [online]. Konstruktor, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  5. Otvorený úsek diaľnice Varaždin-Čakovec [online]. Chorvátska rádiotelevízia (HRT), 24.07.1998, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  6. Poletan Jugović. Integrácia Chorvátskej republiky do siete Paneurópskych koridorov [online]. Univerzita Rijeka, 11.04.2006, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  7. Rozhodnutie o udelení koncesie na výstavbu a obhospodarovanie diaľnice Záhreb-Goričan [online]. Narodne novine, 24.07.1998, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  8. Podpísaná dohoda o financovaní výstavby diaľnice Záhreb-Goričan [online]. Chorvátska rádiotelevízia (HRT), 14.05.1998, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  9. Talianska firma Astaldi neodstupuje od projektu diaľnice Záhreb-Goričan [online]. Vjestnik, 13.05.1999, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  10. Práce na diaľnici Záhreb-Goričan [online]. Chorvátska rádiotelevízia (HRT), 28.12.1999, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  11. Chorvátsko zaplatí 79 miliónov Hypobanke [online]. Brusel : New Europe, 03.11.2008, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (anglicky)
  12. Úsek Komin-Breznički Hum [online]. Split : Konstruktor, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  13. Otvorený úsek Novi Marof-Varaždin na diaľnici Záhreb-Goričan [online]. Záhreb : Chorvátska rádiotelevízia, 16.11.2003, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  14. Otvorený úsek Novi Marof-Breznički Hum na diaľnici Záhreb-Goričan [online]. Záhreb : Chorvátska rádiotelevízia, 24.06.2003, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  15. Ministri dopravy Chorvátska a Maďarska otvorili Most Mura s prístupovými cestami [online]. Záhreb : Ministerstvo mora, dopravy a infraštruktúry Chorvátskej republiky, 22.10.2008, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  16. GRDIĆ, Tomislav; HERCEG, Damir. Otvorený koridor Rijeka-Záhreb-Budapešť [online]. Záhreb : Ministerstvo mora, dopravy a infraštruktúry Chorvátskej republiky, 23.10.2008, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)
  17. Sčítanie dopravy v roku 2009 [online]. Záhreb : Hrvatske ceste, 01.05.2010, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]