Most Pelješac

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Most Pelješac
Základné informácie
Fáza stavby Vo výstavbe
Typ stavby Diaľničný most
Trasa stavby Ploče - Dubrovnik
Dĺžka stavby 2 374 m
Rozpočet 1,9 mld. HRK (260 mil. €)
Objednávateľ Hrvatske autoceste, d. d.
Staviteľ Konstruktor inženjering, Viadukt, Hidroelektra
Začiatok výstavby október 2007
Koniec výstavby 2015

Zeichen 330.svg Pozri aj Cestný portál

Most Pelješac (chorv. Most Pelješac, Pelješki most) bude po dokončení spájať Chorvátsko s polostrovom Pelješac a južným Chorvátskom, ktoré je od krajiny oddelené krátkym pobrežným pásom Bosny a Hercegoviny (okolie mesta Neum).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Most Pelješac bude zavesený most, bude dlhý 2 374 metrov a vysoký 55 metrov. Cesta bude štvorprúdová, pravdepodobe už len v parametroch rýchlostnej cesty. Most po dokončení bude 18. najdlhší v Európe.

Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Výberové konanie na dodávateľov stavby bolo vyhlásené 11. júna 2007. Do 28. augusta sa prihlásili 3 konzorciá:

  • Konstruktor inženjering, Viadukt, Hidroelektra (Chorvátsko)
  • Dywidag (Nemecko), Strabag (Rakúsko), Cimola (Taliansko), Eiffel (Francúzsko)
  • Alpina Bau (Salzburg, Rakúsko)

14. septembra 2007 bolo za víťaza súťaže vyhlásené chorvátske konzorcium Konstruktor, Viadukt, Hidroelektra. Kontrakt s víťazom bol podpísaný na sumu 1 945 388 829,86 chorvátskych kún, čo je približne 265 miliónov euro. Výstavba bude financovaná spoločnosťou Hrvatske autoceste a úvermi od Európskej investičnej banky[1]. Prípravné práce na pevnine začali už 24. októbra 2007, práce na mori v septembri 2008

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba mostu na polostrov Pelješac bola už od vzniku projektu kritizovaná ekologickými aktivistami, ktorí vyhlasovali, že výstavba môže zničiť podmorský život v okolí Malostonského zálivu. Projekt sa takisto nepáčil Bosne a Hercegovine, ktorá sa cítila byť diskriminovaná. Bosnianski predstavitelia tvrdili, že väčšie lode kvôli mostu nebudú môcť priplávať do jediného bosnianskeho prístavu Neum. Žiadali vybudovanie podmorského tunela. Chorvátsky premiér Ivo Sanader neskôr Bosnu ubezpečil, že dôjde k zmene parametrov mosta. S tými nakoniec začiatkom decembra 2006 súhlasila aj Bosna a Hercegovina. Avšak, po tendri v júni 2007 sa zo strany Bosny opäť objavili námietky voči mostu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.limun.hr/en/main.aspx?id=166524

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]