Preskočiť na obsah

Mustafa Kemal Atatürk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mustafa Kemal Atatürk
Mustafa Kemal Atatürk
Mustafa Kemal Atatürk, podpis
1. prezident Turecka
V úrade
29. október 1923 – 10. november 1938
Predchodca funkcia vznikla İsmet İnönü Nástupca
Biografické údaje
Narodenie19. máj 1881[chýba zdroj]
Solún, Osmanská ríša
Úmrtie10. november 1938 (57 rokov)
Istanbul, Turecko
Politická stranaRepublikánska ľudová strana
Profesiavojak, politik
NárodnosťTurek
Rodina
Manželka
Lâtife Uşaklıgil
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMustafa Kemal Atatürk
(multimediálne súbory)

Mustafa Kemal Atatürk (* 19. máj 1881,[chýba zdroj] Solún – † 10. november 1938, Istanbul, Turecko) bol turecký vojvodca a štátnik, zakladateľ a prvý prezident Tureckej republiky (1923).

Mladosť a vojenská kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]
Atatürk, ako veliteľ armády (1918).

Narodil sa v osmanskom, dnes gréckom, Solúne ako syn colníka. Bol pomenovaný Mustafa, jeho rodičmi boli Albánec Ali Riza Efendi a matka Zübeyde Hanim. Druhé meno Kemal získal až v škole, volal ho tak učiteľ matematiky na základe jeho výborných matematických vedomostí (kemal - dokonalý). Oveľa neskôr (roku 1934) sa ešte za svojho života dočkal čestného priezviska Atatürk.

Mustafa Kemal študoval mládežnícku vojenskú školu v dnešnej Bitole (Manastır Askerî İdadisi), študoval na Mekteb-i Harbiye-i Şahane v Istanbule roku 1902 a svoje štúdium ukončil na Vojenskej akadémii (Erkân-ı Harbiye Mektebi) 11. januára 1905. Ako mladý dôstojník sa angažoval v mladotureckom hnutí. Počas 1. svetovej vojny roku 1915 zohral ako veliteľ 19. divízie rozhodujúcu úlohu pri obrane polostrova Gallipoli proti dohodovému výsadku. Ako Mustafa Kemal Paša sa razom stal národným hrdinom. Roku 1920 odmietol ponižujúce mierové dohody, okliešťujúce Turecko, a o svojom vojenskom talente presvedčil znova, keď v lete 1922 porazil grécke vojská a ubránil tak pre Turecko egejské pobrežie.

Vytváranie moderného tureckého štátu

[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde Osmanskej ríše sa ako generál stal prezidentom. Prvým jeho krokom bolo premiestnenie hlavného mesta Turecka z Istanbulu do Ankary, aby turecká metropola už nikdy nebola obsadená z lodí. Z Ankary, ktorá vtedy bola známa iba chovom angorských mačiek, sa tak do roku 1960 stalo veľkomesto. Po víťazstve nad Grékmi Atatürk rozkázal vyhostenie Grékov z Anatólie, hlavne z Istanbulu a západnej Anatólie, kde Gréci tvorili väčšinu. Atatürkovo vojsko po porážke gréckych jednotiek v Anatólii napadlo Smyrnu (Σμύρνη), mesto obývané Grékmi, pričom ho vypálili. Gréci potom masovo Smyrnu opúšťali a preplavovali sa do Grécka. Gréci však ostali v Ponte a v Kapadócii. Potom bolo Grécko donútené podpísať výmenu obyvateľstva, a tak sa väčšina anatólskych Grékov po 3 000 rokoch vysťahovala.

V roku 1923 Mustafa Kemal vyhlásil republiku tým, kalifát zrušil v roku 1924, neskôr prikázal mužom nosiť európske klobúky namiesto tradičných fezov, považovaných za symbol feudalizmu. Taktiež ženám boli odporúčané západné šaty. Ženy získali volebné právo rovnako ako muži, čím Turecko o mnoho rokov predbehlo aj také západné krajiny ako Francúzsko či Švajčiarsko. Mustafa Kemal laicizoval spoločnosť (islam prestal byť štátnym náboženstvom). V roku 1926 Turecko upustilo od islamského kalendára a symbolicky tak prestúpilo zo 14. storočia do storočia dvadsiateho. Roku 1928 odštartoval Atatürk latinizáciu abecedy a reformu turečtiny (veľa dovtedy používaných perzských a arabských slov bolo nahradených tureckými), dnes teda Turci používajú upravenú latinku s niektorými pridanými znakmi. Tým tiež výrazne napomohol k zvýšeniu gramotnosti obyvateľstva. V roku 1934 zaviedol priezviská, namiesto titulov.

Mustafa Kemal Atatürk zomrel (na cirhózu pečene) roku 1938 a na jeho počesť mu bolo roku 1953 postavené v Ankare mauzóleum Anitkabir. Pre Turkov je Kemal veľkou autoritou a je považovaný za otca národa (Ata-türk znamená „Otec Turkov“). Každý rok 10. novembra presne o 9:05, hodine jeho smrti, sa celá krajina na chvíľu zastaví, aby si pripomenula jeho dielo a najznámejšie slová: Ne mutlu Türk'üm diyene (Je šťastný ten, kto je Turkom). Dnes stojí takmer v každom meste jeho socha, jedno mesto v krajine sa dokonca volá Mustafakemal a Atatürk je zobrazený na všetkých bankovkách nových tureckých lír. Je po ňom pomenované aj najväčšie turecké letisko v Istanbule.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]