Preskočiť na obsah

Myron Podhajecký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Myron Podhajecký
slovenský gréckokatolícky kňaz
Myron Podhajecký
Narodenie16. jún 1911
Brusnica, Slovensko
Úmrtie3. september 1995 (84 rokov)
Klenov, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Myron Podhajecký
Hrob o. Myrona Podhajeckého pri grkat. cerkvi v Čirči. Foto z r. 1997

Myron Podhajecký (* 16. jún 1911, Brusnica – † 3. september 1995, Klenov) bol slovenský gréckokatolícky kňaz, v období komunizmu vysvätený za tajného biskupa, za čo bol štátom prenasledovaný a väznený.

Mladosť a štúdium

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v dedine Brusnica. v okrese Stropkov, ako najmladší zo štyroch detí gréckokatolíckeho kňaza. Navštevoval Štátne reálne gymnázium v Prešove, teologické štúdia absolvoval v Prešove, v Olomouci a v Prahe a napokon študoval na Karlovej univerzite v Prahe.

Pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Sviatosť kňazstva sa rozhodol prijať v celibáte. Kňazskú vysviacku prijal dňa 28. júla 1935 z rúk prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM.

Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Drienici a v Prahe, neskôr ako prefekt v prešovskom kňazskom seminári. Krátko bol administrátorom farnosti Medzilaborce a následne profesorom náboženstva na Štátnom reálnom gymnáziu a Evanjelickom kolégiu v Prešove.

V roku 1940 ho prešovský biskup Pavol Peter Gojdič, OSBM menoval za svojho osobného tajomníka. Od roku 1941 bol špirituálom prešovských bohoslovcov. A v roku 1945 ho menovali aj za profesora biblických vied na Vysokej škole bohosloveckej v Prešove.

Roky útlaku

[upraviť | upraviť zdroj]

V čase rastúcej nenávisti a obmedzovania slobody gréckokatolíckej cirkvi v Československu bol tajne vysvätený za biskupa.

Otec Myron počnúc 21. marcom 1950 bol väznený v rôznych väzniciach a táboroch (Trenčín, Nováky, Ilava, Hlohovec, Podolínec, Želiv, Osek u Duchcova), kde prežil sedem a pol roka.

Po prepustení do roku 1968 pracoval ako pomocný robotník.

O svojich utrpeniach, prenasledovaniach ako aj biskupskej hodnosti nikdy nerozprával. Nemal rád, keď sa o ňom pochvalne rozprávalo. Zvykol hovorievať: Kto mene chvalit, tot mene neľubit.

Po štátnom obnovení gréckokatolíckej cirkvi v Československu bol vymenovaný za správcu farnosti Veľká Poľana, neskôr pôsobil vo farnosti Fulianka a od roku 1972 ako správca farnosti Čirč.

Otec Myron

[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte v roku 1969 ho Mons. Ján Hirka, apoštolský administrátor prešovského biskupstva, vymenoval za súdneho vikára, v roku 1971 za člena liturgickej komisie, za synodálneho examinátora a v roku 1977 za defensora vinculi – obhajcu manželského zväzku na cirkevnom súde.

Otec Myron bol ctiteľom presvätej Bohorodičky. V roku 1991 bol prešovským sídelným biskupom vymenovaný za člena komisie na skúmanie údajných mariánskych zjavení v Litmanovej.

Vo farnosti Čirč pôsobil až do konca svojho života, najprv ako správca farnosti, neskôr, keď mu už ubúdalo síl, ako výpomocný duchovný. Týždeň pred smrťou odišiel k svojej neteri na faru do Klenova (okres Prešov), kde jeho statočné srdce dotĺklo 3. septembra 1995. V roku 2006 bolo v Čirči sprístupnené Gréckokatolícke farské múzeum ThDr. Myrona Podhajeckého.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]