Myron Podhajecký
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Myron Podhajecký | |
| slovenský gréckokatolícky kňaz | |
 | |
| Narodenie | 16. jún 1911 Brusnica, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 3. september 1995 (84 rokov) Klenov, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Myron Podhajecký |
Myron Podhajecký (* 16. jún 1911, Brusnica – † 3. september 1995, Klenov) bol slovenský gréckokatolícky kňaz, v období komunizmu vysvätený za tajného biskupa, za čo bol štátom prenasledovaný a väznený.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Mladosť a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v dedine Brusnica. v okrese Stropkov, ako najmladší zo štyroch detí gréckokatolíckeho kňaza. Navštevoval Štátne reálne gymnázium v Prešove, teologické štúdia absolvoval v Prešove, v Olomouci a v Prahe a napokon študoval na Karlovej univerzite v Prahe.
Pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]
Sviatosť kňazstva sa rozhodol prijať v celibáte. Kňazskú vysviacku prijal dňa 28. júla 1935 z rúk prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM.
Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Drienici a v Prahe, neskôr ako prefekt v prešovskom kňazskom seminári. Krátko bol administrátorom farnosti Medzilaborce a následne profesorom náboženstva na Štátnom reálnom gymnáziu a Evanjelickom kolégiu v Prešove.
V roku 1940 ho prešovský biskup Pavol Peter Gojdič, OSBM menoval za svojho osobného tajomníka. Od roku 1941 bol špirituálom prešovských bohoslovcov. A v roku 1945 ho menovali aj za profesora biblických vied na Vysokej škole bohosloveckej v Prešove.
Roky útlaku[upraviť | upraviť zdroj]
V čase rastúcej nenávisti a obmedzovania slobody gréckokatolíckej cirkvi v Československu bol tajne vysvätený za biskupa.
Otec Myron počnúc 21. marcom 1950 bol väznený v rôznych väzniciach a táboroch (Trenčín, Nováky, Ilava, Hlohovec, Podolínec, Želiv, Osek u Duchcova), kde prežil sedem a pol roka.
Po prepustení do roku 1968 pracoval ako pomocný robotník.
O svojich utrpeniach, prenasledovaniach ako aj biskupskej hodnosti nikdy nerozprával. Nemal rád, keď sa o ňom pochvalne rozprávalo. Zvykol hovorievať: Kto mene chvalit, tot mene neľubit.
Roky Po[upraviť | upraviť zdroj]
Po štátnom obnovení gréckokatolíckej cirkvi v Československu bol vymenovaný za správcu farnosti Veľká Poľana, neskôr pôsobil vo farnosti Fulianka a od roku 1972 ako správca farnosti Čirč.
Otec Myron[upraviť | upraviť zdroj]
Ešte v roku 1969 ho Mons. Ján Hirka, apoštolský administrátor prešovského biskupstva, vymenoval za súdneho vikára, v roku 1971 za člena liturgickej komisie, za synodálneho examinátora a v roku 1977 za defensora vinculi – obhajcu manželského zväzku na cirkevnom súde.
Otec Myron bol ctiteľom presvätej Bohorodičky. V roku 1991 bol prešovským sídelným biskupom vymenovaný za člena komisie na skúmanie údajných mariánskych zjavení v Litmanovej.
Vo farnosti Čirč pôsobil až do konca svojho života, najprv ako správca farnosti, neskôr, keď mu už ubúdalo síl, ako výpomocný duchovný. Týždeň pred smrťou odišiel k svojej neteri na faru do Klenova (okres Prešov), kde jeho statočné srdce dotĺklo 3. septembra 1995. V roku 2006 bolo v Čirči sprístupnené Gréckokatolícke farské múzeum ThDr. Myrona Podhajeckého.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Myron Podhajecký
