Myron Podhajecký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Myron Podhajecký
slovenský gréckokatolícky kňaz
Myron Podhajecký
Narodenie16. jún 1911
Brusnica, Slovensko
Úmrtie3. september 1995 (84 rokov)
Klenov, Slovensko
Myron Podhajecký, hrob v dedine Čirč, okr. Stará Ľubovňa
Hrob o. Myrona Podhajeckého pri grkat. cerkvi v Čirči. Foto z r. 1997

Myron Podhajecký (* 16. jún 1911, Brusnica – † 3. september 1995, Klenov) bol slovenský gréckokatolícky kňaz, v období komunizmu vysvätený za tajného biskupa, za čo bol štátom prenasledovaný a väznený.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v dedine Brusnica. v okrese Stropkov), ako najmladší zo štyroch detí gréckokatolíckeho kňaza. Navštevoval Štátne reálne gymnázium v Prešove, teologické štúdia absolvoval v Prešove, v Olomouci a v Prahe a napokon študoval na Karlovej univerzite v Prahe.

Pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Sviatosť kňazstva sa rozhodol prijať v celibáte. Kňazskú vysviacku prijal dňa 28. júla 1935 z rúk prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM.

Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Drienici a v Prahe, neskôr ako prefekt v prešovskom kňazskom seminári. Krátko bol administrátorom farnosti Medzilaborce a následne profesorom náboženstva na Štátnom reálnom gymnáziu a Evanjelickom kolégiu v Prešove.

V roku 1940 ho prešovský biskup Pavol Peter Gojdič, OSBM menoval za svojho osobného tajomníka. Od roku 1941 bol špirituálom prešovských bohoslovcov. A v roku 1945 ho menovali aj za profesora biblických vied na Vysokej škole bohosloveckej v Prešove.

Roky útlaku[upraviť | upraviť zdroj]

V čase rastúcej nenávisti a obmedzovania slobody gréckokatolíckej cirkvi v Československu bol tajne vysvätený za biskupa.

Otec Myron počnúc 21. marcom 1950 bol väznený v rôznych väzniciach a táboroch (Trenčín, Nováky, Ilava, Hlohovec, Podolínec, Želiv, Osek u Duchcova), kde prežil sedem a pol roka.

Po prepustení do roku 1968 pracoval ako pomocný robotník.

O svojich utrpeniach, prenasledovaniach ako aj biskupskej hodnosti nikdy nerozprával. Nemal rád, keď sa o ňom pochvalne rozprávalo. Zvykol hovorievať: Kto mene chvalit, tot mene neľubit.

Roky Po[upraviť | upraviť zdroj]

Po štátnom obnovení gréckokatolíckej cirkvi v Československu bol vymenovaný za správcu farnosti Veľká Poľana, neskôr pôsobil vo farnosti Fulianka a od roku 1972 ako správca farnosti Čirč.

Otec Myron[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte v roku 1969 ho Mons. Ján Hirka, apoštolský administrátor prešovského biskupstva, vymenoval za súdneho vikára, v roku 1971 za člena liturgickej komisie, za synodálneho examinátora a v roku 1977 za defensora vinculi – obhajcu manželského zväzku na cirkevnom súde.

Otec Myron bol ctiteľom presvätej Bohorodičky. V roku 1991 bol prešovským sídelným biskupom vymenovaný za člena komisie na skúmanie údajných mariánskych zjavení v Litmanovej.

Vo farnosti Čirč pôsobil až do konca svojho života, najprv ako správca farnosti, neskôr, keď mu už ubúdalo síl, ako výpomocný duchovný. Týždeň pred smrťou odišiel k svojej neteri na faru do Klenova (okres Prešov), kde jeho statočné srdce dotĺklo 3. septembra 1995. V roku 2006 bolo v Čirči sprístupnené Gréckokatolícke farské múzeum ThDr. Myrona Podhajeckého.