Naďa Földváriová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Naďa Földváriová
slovenská hudobná historička,
muzikologička, kritička a publicistka
Rod. menoNaďa Pavlíková
Narodenie4. február 1933 (86 rokov)
Bratislava, ČSR
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
ManželKornel Földvári

Naďa Földváriová, rod. Pavlíková (* 4. február 1933, Bratislava) je slovenská hudobná historička, muzikologička, kritička a publicistka. Manželka slovenského spisovateľa Kornela Földváriho.

Životopis a vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa 4. februára 1933 v Bratislave. Po absolvovaní stredoškolského štúdia v Bratislave, nastúpila na Univerzitu Komenského, na odbor Hudobná veda a história na Filozofickej fakulte. Vtedajším vedúcim katedry bol profesor Jozef Kresánek. V roku 1957 toto štúdium úspešne ukončila. Kvôli operácii pred maturitou sa musela vzdať svojej túžby stať sa klaviristkou. Hru na klavír sa učila u profesorky Anny Kafendovej.

Pracoviská[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolvovaní Univerzity Komenského pracovala v rokoch 19571961 ako redaktorka Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry (edícia kníh o hudbe a operných libriet). V rokoch 19611966 bola redaktorkou Štátneho hudobného vydavateľstva. Od roku 1966 pracovníčka divadelného oddelenia Ústavu slovenskej literatúry v Slovenskej akadémii vied v Bratislave, od roku 1973 divadelnej sekcie Umenovedného ústavu SAV a od roku 1990 Kabinetu divadla a filmu SAV.

Zároveň v rokoch 19701979 pôsobila ako výkonná redaktorka časopisu Slovenské divadlo.

Charakteristika tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

V zborníkoch, vedeckých a odborných časopisoch publikovala štúdie o hudobnom divadle, rozbory medzivojnovej opery na Slovensku (Prvá syntéza na pôde opery SND. In: Slovenské divadlo, 1976, č. 1) a operné a rozhlasové kritiky v dennej i odbornej tlači. Je autorkou rozhovorov o poetike tvorby a interpretácie (cyklus Z tvorivej dielne slovenských interpretov) v Československom rozhlase v Bratislave, ktorých niektoré prepisy boli vydané v jej knihe Dialóg s časom. Je autorka hesiel Encyklopédie dramatických umení Slovenska.

Vo svojich textoch sa okrem opery, hudbe a hudobnému divadlu venuje v neskoršom období aj filmovej hudbe.

Dialóg s časom[upraviť | upraviť zdroj]

Zbierka jej najvýznamnejších textov publikovaných v Slovenskom divadle medzi rokmi 1964 – 1994, ale aj v rôznych zborníkoch a časopisoch Kultúrny život, Slovenská hudba, Slovenské pohľady, Tvorba. Kniha taktiež obsahuje prepisy rozhovor z Československého rozhlasu v Bratislave. Venuje sa širokej škále tém súvisiacich s hudbou.

Teoretické články o filmovej hudbe v knihe Dialóg s časom[upraviť | upraviť zdroj]

Filmová hudba v dialógu[upraviť | upraviť zdroj]

Analytická kritika hudobnej zložky televízneho filmu Stanislava Barabáša Krotká z roku 1967. Autorom hudby je Zdeněk Liška. Článok pôvodne vyšiel v časopise Slovenské divadlo.

Prostriedky napätia v hudbe slovenského vojnového filmu[upraviť | upraviť zdroj]

Skúma funkcie hudby vo filme. Okrem vytvárania nálady, ktorá je najčastejšie pripisovanou funkciou, je ňou aj pôsobenie na emócie vnímateľa. Hĺbková analýza napätia ako dôležitej emócie vyvolanej hudbou na príkladoch vojnových filmov – napríklad Štyridsaťštyri (1957; Paľo Bielik, hudba: Milan Novák), Vlčie diery (1948; Paľo Bielik, hudba: Ján Cikker). Dôležitosť porozumenia a spojenia režiséra s hudobníkom. Premeny filmovej hudby v 60. a 70. rokoch. Článok vyšiel v Zborníku z konferencie Vojna v umení – umenie vo vojne.

Polarity filmovej hudby[upraviť | upraviť zdroj]

Analytická kritika hudobnej zložky, tvorenej hudbou W. A. Mozarta, filmu Miroslava Luthera Zabudnite na Mozarta z roku 1985 a dokumentárneho filmu Emila Fornaya Jagavá púť Lhoce Šar s hudbou od Svetozára Stračinu. Článok pôvodne vydaný v časopise Slovenské divadlo.

Téma vo folklórnej filmovej hudbe[upraviť | upraviť zdroj]

Analytická kritika o televíznom filme Martina Ťapáka Malka s veľkou častou zaoberajúcou sa hudbou Svetozára Stračinu. Text pôvodne vyšiel vo Filmovom sborníku historickom 4.

Hranice hudby[upraviť | upraviť zdroj]

Analytická kritika filmu Eduarda Grečnera Drak sa vracia z roku 1967. Hudbu zložil Ilja Zeljenka. Zároveň text skúma použitie ticha, prelínanie hudby v iných umeleckých druhoch a podoby filmovej hudby. Článok pôvodne vyšiel v časopise Slovenské divadlo.

Uvažovanie o filmovej hudbe[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhovor o filmovej hudbe so skladateľmi Romanom Bergerom, Ladislavom Gerhardtom, Jozefom Malovcom, Iljom Zeljenkom, režisérmi Dušanom Hanákom, Štefanom Uhrom a zakladateľom elektronického štúdia Československej televízie Ivanom Stadtruckerom. Rozhovor pôvodne vydaný v časopise Slovenské divadlo.

Výber z diela[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou zborníkov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Éra Nedbalovcov – predpoklady profesionalizácie hudobného divadla. In: Česko-slovenské hudobné vzťahy. Bratislava: Obzor, 1979 (Referáty prednesené na muzikologickej konferencii v rámci BHS 1974)
  • Hudobná kultúra Bratislavy medzi dvoma vojnami (1918 – 1939). Bratislava: Mdko, 1980 (Referáty prednesené na muzikologickej konferencii v rámci BHS 1977)
  • 100 rokov nového operného divadla v Bratislave 1886 – 1986. Bratislava: Mestský dom kultúry a osvety, 1986 (Referáty prednesené na muzikologickej konferencii v rámci BHS 1986)
  • Podiel českej hudby na rozvoji slovenskej hudobnej kultúry, Bratislava: Mestský dom kultúry a osvety, 1988 (Referáty prednesené na muzikologickej konferencii v rámci BHS 1988)
  • Filmová hudba v dialógu. In: V. Macek (ed.), Slovenský hraný film 1946 – 1969. Bratislava: SFÚ-NKC, 1992
  • Téma vo folklórnej filmovej hudbe. In: Filmový sborník historický 4. Česká a slovenská kinematografie 60. let. Praha: NFA, 1993

Výber publikácií v časopisoch[upraviť | upraviť zdroj]

  • Opera faktu?. In: Slovenské divadlo 1968, č. 1, s. 142 – 143
  • Čo s operným divadlom?. In: Slovenské divadlo 1968, č. 3, s. 431 – 432
  • Úskalie syntézy. In: Slovenské divadlo 1969, č. 1, s. 151 – 152
  • K imperatívu rozhlasovej hudby. In: Slovenská hudba 1971, č. 18
  • Ako vládnuť klavíru. In:  Hudobný život 1977, č. 2

Zdroje a externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]