Nasýtenosť (chémia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Nasýtený uhľovodík)
Nasýtené zlúčeniny

Etán

Propán

1-oktanol

Nasýtená mastná kyselina (kyselina palmitová)

Nenasýtené zlúčeniny

Etylén

Acetylén

Kyselina α-linolenová

Nasýtenosť popisuje prítomnosť násobných väzieb v organických zlúčeninách. Opakom nasýtenosti je nenasýtenosť. Nasýtená zlúčenina je chemická zlúčenina, ktorá obsahuje medzi atómami uhlíka len jednoduché väzby.[1] Naproti tomu nenasýtená zlúčenina je taká zlúčenina, ktorá má medzi atómami uhlíka násobné väzby (dvojitú alebo trojitú).[1] Medzi nasýtené uhľovodíky patria napríklad alkány, medzi nenasýtené zlúčeniny patria alkény, alkíny a arény.[2] Nasýtenosť teda popisuje množstvo vodíkových atómov viazaných na uhlíkové atómy – ak je molekula nasýtená (má medzi uhlíkovými atómami len jednoduché väzby), obsahuje maximálne možné množstvo vodíkových atómov viazaných na uhlíkové atómy. Ak je zlúčenina nenasýtená (teda obsahuje násobné väzby), má menej než maximálne množstvo vodíkových atómov.[3]

Tieto termíny sa používajú hlavne v organickej chémii pri označovaní uhľovodíkov, používajú sa však napríklad i pri označovaní povahy reťazcov mastných kyselín.[4]

Organická chémia[upraviť | upraviť zdroj]

Nasýtené organické zlúčeniny[upraviť | upraviť zdroj]

Nasýtené organické zlúčeniny obsahujú iba jednoduché väzby.[1] Kvôli tomu sú relatívne nereaktívne, nasýtené alkány sú za bežných podmienok inertné voči väčšine laboratórnych činidiel. Pri správnych podmienkach reagujú s kyslíkom, halogénmi a ďalšími látkami.[5] Nasýtené zlúčeniny môžu podstupovať substitučné reakcie, pri ktorých dochádza k náhrade jednej funkčnej skupiny za inú (napríklad premena chlórmetánu na metanol).[3] Takisto môžu podstupovať elimináciu alebo prešmyky.

Nenasýtené organické zlúčeniny[upraviť | upraviť zdroj]

Nasýtenosť možno popísať rôznymi spôsobmi pomenovania, vzorcami alebo analytickými skúškami. Názvoslovie organických zlúčenin udáva spôsoby, ktorými možno popísať prítomnosť a polohu násobných väzieb v zlúčeninách.[2][6][7] Nenasýtenosť zlúčenín možno popísať i stupňom nenasýtenosti, ktorý umožňuje zistiť počet násobných väzieb alebo cyklov v molekule.[8] Nenasýtenosť možno určiť pomocou NMR, hmotnostnej spektrometrie a infračervenej spektroskopie, prípadne určením brómového alebo jódového čísla zlúčeniny (množstva brómu či jódu, ktorý sa môže na látku naviazať).[9]

Nenasýtené zlúčeniny typicky podstupujú adičné reakcie kvôli povahe dvojitej väzby.[3] Takisto môžu podstupovať prešmyky.[3] Arény, i keď sú nenasýtené, podstupujú hlavne substitučné reakcie.[3]

Mastné kyseliny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nenasýtený tuk

Koncept nasýtenosti sa často využíva i mastných kyselín, ktoré patria medzi lipidy.[4] Triglyceridy, z ktorých sa skladá loj, sú odvodené od nasýtenej kyseliny steárovej a mononenasýtenej (s jednou násobnou väzbou) kyseliny olejovej.[10] Mnohé rastlinné oleje obsahujú jednu (mononenasýtené) alebo viac (polynenasýtené) dvojitých väzieb.

Spodný reťazec tohto tuku je nansýtený.

Ostatné odvetvia chémia[upraviť | upraviť zdroj]

V organokovovej chémii sa ako koordinačne nenasýtený komplex označuje komplex, ktorý má menej ako 18 valenčných elektrónov, vďaka čomu je náchylný k oxidačnej adícii alebo koordinácii ďalšieho ligandu. Nenasýtenosť je takisto charakteristická u mnohých katalyzátorov. Opakom koordinačne nenasýteného komplexu je koordinačne nasýtený komplex. Komplexy, ktoré sú koordinačne nasýtené, vykazujú katalytické vlastnosti len zriedkavo.[11][12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c MĹKVA, Monika; HELD, Ľubomír. Miskoncepcie pojmov organickej chémie u absolventov základných škôl po školskej reforme na Slovensku. Scientia in educatione, 2013, roč. 4, čís. 2, s. 3–19. Dostupné online [cit. 2022-12-20]. ISSN 1804-7106. DOI: 10.14712/18047106.69. (po česky)
  2. ↑ a b PUTALA, Martin; SALIŠOVÁ, Marta; VENCEL, Tomáš. Názvoslovie organickýc zlúčenín [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra organickej chémie, 2015, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e SOLOMONS, T. W. Graham. Organic chemistry. Hoboken, NJ : Wiley, 2011. (Tenth edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-470-40141-5. S. 54, 99-100.
  4. ↑ a b Lipidy [online]. Biopedia.sk, [cit. 2022-12-20]. Dostupné online.
  5. ↑ MCMURRY, John. Organic chemistry. Boston, MA, USA : [s.n.], 2016. (Ninth edition.) Dostupné online. ISBN 978-1-305-08048-5. S. 78-79.
  6. ↑ HELLWICH, Karl-Heinz; HARTSHORN, Richard M.; YERIN, Andrey. Brief guide to the nomenclature of organic chemistry (IUPAC Technical Report). Pure and Applied Chemistry, 2020-03-01, roč. 92, čís. 3, s. 527–539. Dostupné online [cit. 2022-12-20]. ISSN 1365-3075. DOI: 10.1515/pac-2019-0104. (po anglicky)
  7. ↑ SZABÓ, E; PUTALA, M. Stručný sprievodca názvoslovím organickej chémie [online]. [Cit. 2022-12-20]. Dostupné online.
  8. ↑ Korešpondenčný seminár z chémie pre stredné školy, 2018/2019, 2. Kolo [online]. 2018/2019, [cit. 2022-12-20]. Dostupné online.
  9. ↑ SMITH, Michael, October 17-. March's advanced organic chemistry : reactions, mechanisms, and structure.. Hoboken, N.J. : Wiley-Interscience, 2007. (6th ed..) Dostupné online. ISBN 0-471-72091-7.
  10. ↑ THOMAS, Alfred. Fats and Fatty Oils. Weinheim, Germany : Wiley-VCH Verlag GmbH & Co. KGaA, 2000-06-15. DOI: 10.1002/14356007.a10_173. Dostupné online. ISBN 978-3-527-30673-2. DOI:10.1002/14356007.a10_173 S. a10_173. (po anglicky)
  11. ↑ Hartwig, J. F. Organotransition Metal Chemistry, from Bonding to Catalysis; University Science Books: New York, 2010. ISBN 1-891389-53-X
  12. ↑ IUPAC definition of Coordinatively Unsaturated Complex [online]. . Dostupné online. DOI:10.1351/goldbook.C01334

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Chemický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Saturated and unsaturated compounds na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nasýtenosť_(chémia)&oldid=7510790“