Neoklasická ekonómia

Neoklasická ekonómia (iné názvy: neoklasická škola, neoklasická (ekonomická) teória, neoklasika, neoklasicizmus) je termín, ktorý ma pomerne veľa rôznych definícií, najčastejšie nasledujúce dve:

• a) v užšom zmysle: súhrnné označenie marginalistickej ekonómie od 70. rokov 19. stor. do obdobia nástupu keynesovstva, t.j. súhrnné označenie najmä týchto smerov:
  • lausannská škola
  • anglo-americká škola
    • americkí predkeynesovskí neoklasici
    • cambridgeská škola
  • švédska škola
  • (stará) rakúska škola (táto sa často zaraďuje mimo neoklasickej ekonómie)
• b) v širšom zmysle: súhrnné označenie pre bod a plus mainstreamovú ekonómiu od cca. 40. rokov 20. storočia dodnes (pričom ale mainstreamová keynesovská ekonómia sa z definície veľmi často vynecháva a niekedy sa naopak pridáva moderná rakúska škola), čiže označenie najmä pre smery uvedené v bode a plus najmä tieto smery:
  • chicagska škola v širšom zmysle:
    • monetarizmus
    • nová klasická ekonómia - t.j. škola racionálnych očakávaní a škola reálneho hospodárskeho cyklu
    • škola verejnej voľby
    • nová inštitucionálna ekonómia
    • ekonomická analýza práva
  • škola strany ponuky
  • ordoliberalizmus
  • neoklasická teória rastu
  • teória endogénneho rastu

Tá časť bodu b, ktorá spadá do obdobia od roku cca. 1968, sa niekedy označuje aj ako neokonzervatívna ekonómia (takto napríklad u P. Sirůčka); do tohto termínu však rozhodne patrí aj moderná rakúska škola (kým zaradenie modernej rakúskej školy pod termín neoklasická ekonómia nie je ustálené) a nepatria doň keynesovské smery. Podobný, ale málo jasne definovaný, je termín neoliberálna ekonómia.

Vznik

Predchodcovia neoklasickej ekonómie z obdobia pred 70. rokmi 19. storočia sa nazývajú protomarginalisti.

Vznik neoklasickej ekonómie býva často stotožňovaný s tzv. marginalistickou revolúciou v roku 1871.

Charakteristika

Neoklasická ekonómia podľa bodu a (a do veľkej miery aj podľa bodu b) zahŕňa ekonomické teórie založené na:

• marginalizme (najmä na používaní marginálneho subjektívneho úžitku)
• predpoklade, že racionálne konajúci jednotlivci sa snažia maximalizovať svoj úžitok (prípadne zisk), a že tento predpoklad je ekvivalentný k predpokladu, že platí zákon ponuky a dopytu
• statickej analýze alokácie obmedzeného množstva zdrojov