Národný futbalový štadión

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tehelné pole

Bývalé názvy
Tehelné pole
Základné údaje
ŠtátSlovensko Slovensko
PolohaViktora Tegelhoffa 4, Bratislava
Svetové súradnice48°09′49″S 17°08′13″V / 48,163558°S 17,136856°V / 48.163558; 17.136856Súradnice: 48°09′49″S 17°08′13″V / 48,163558°S 17,136856°V / 48.163558; 17.136856
Otvorený3. marca 2019
Začiatok výstavby1. septembra 2016
Povrchtráva
Cena výstavby70 mil.
ArchitektSlovensko Karol Kállay
Kapacita22 500 divákov
Rozmery105 m x 68 m
Kluby
ŠK Slovan Bratislava a Slovenské národné futbalové mužstvo
Poloha
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska

Tehelné pole je nový futbalový štadión v Bratislave.[1] Okrem športovej časti je súčasťou komplexu aj nákupné centrum, administratívna budova a obytný komplex Byty Tehelné pole. Je to domáci stánok ŠK Slovan Bratislava. Štadión s kapacitou 22 500 miest bol od decembra 2018 v predbežnom užívaní, od 3. decembra 2019 má právoplatnú kolaudáciu.[2] Slávnostne bol otvorený dňa 3. marca 2019 zápasom ŠK Slovan Bratislava proti Spartaku Trnava.[3] Štadión bol postavený na pôvodnom mieste zbúraného starého štadiónu Tehelné pole a spĺňa kritériá UEFA kategórie 4.

Stavba a cena[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba sa začala 1. septembra 2016. Stavala ho spoločnosť Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo. Pôvodná zmluvná cena výstavby športovej infraštruktúry, stanovená verejnou súťažou, bola vo výške 49,81 milióna eur bez DPH (60 miliónov eur s DPH).[2]

Majiteľa Slovanu Ivana Kmotríka st. nakoniec vyšla stavba na viac ako sto miliónov eur a vláda SR prispela na jeho výstavbu 27 miliónmi.[4]

Vo februári 2020 (už po tom, čo Kmotrík dostal dotáciu 27,2 milióna EUR) prebehla verejná diskusia, či má štát akceptovať navýšenie ceny, ktorú má ešte zaplatiť. V roku 2016 minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) prekročil svoju právomoc, keď podpísal dodatok k zmluve o poskytnutí dotácie (0384/2016)[5] ale najmä keď podpísal rozsiahlu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s NFŠ, a.s. (0385/2016)[6], v dôsledku čoho sa po 3 rokoch od uzavretia, teda od mája 2019 hľadí, ako keby zmluva neexistovala.[7] Napriek tomu v januári 2020 dovtedy dohodnutú maximálnu sumu 75,2 milióna eur Ministerstvo školstva pod vedením ministerky Martiny Lubyovej a historicky prvého štátneho tajomníka iba pre oblasť športu Jozefa Gönciho navrhlo ešte zvýšiť o ďalších 23,247 milióna eur na celkovo 98,447 milióna eur.[7]

Vláda SR 29. januára 2020 so zvýšením ceny súhlasila a 7. februára 2020 minister financií Ladislav Kamenický (SMER-SD) poukázal na účet Ministerstva školstva sumu 90 936 400 eur[7] a toto všetko bez zverejnenia ďalších podkladov a len mesiac pred voľbami do NR SR. Prípadná kúpa štadióna by aj bez navýšenia bola najväčšia verejná investícia do športu v dejinách samostatnej SR od roku 1993.[7] Vláda sa rozhodla súhlasiť na základe 2 hlasov z prítomných 4 členov tzv. monitorovacieho výboru (1 sa zdržal, 1 nehlasoval), ktorých mená neboli doteraz zverejnené a ani sprístupnené.[8]

Dôvodom zvyšovania ceny malo byť, že koncom novembra 2019 oznámila Kmotríkova spoločnosť vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie, že hodnota zákazky stúpla o 4,37 milióna eur (dodatočné stavebné práce súvisiacich so vzduchotechnikou, kúrením a chladením a zdravotechnikou, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zmluve) a potrebujú ďalších približne 22,5 milióna eur bez DPH ako investície do vybavenia štadióna – audiotechniky, kabeláže, vzduchotechniky či elektroinštalácie.[2]

Transakcia (doplatenie a odkúpenie štadióna štátom) sa nakoniec neuskutočnila. Vo vládou schválenom uznesení č. 30/2020 (z 29. 1. 2020) a ani v návrhu dodatku č. 2, ktorú mala podpísať ministerka školstva, nie je vôbec uvedená konkrétna finálna kúpna cena, namiesto ktorej sú tam iba bodky, a teda platí, že vláda SR neschválila žiadnu určitú kúpnu cenu.[8]

V súvislosti s reálnou hodnotou výstavby, avizovanými signálmi o zvýšení celkovej ceny za výstavbu a prípadným vyšším príspevkom štátu ministerka uviedla už v decembri 2019, že rezort nedisponuje zatiaľ žiadnou cenovou kalkuláciou zo strany zhotoviteľa. Ministerstvo si však podľa jej slov objednalo znalecký posudok na hodnotu štadióna. „Keď ho budeme mať v rukách, budeme vedieť, akú hodnotu má toto aktívum celé,“ dodala.[2] Posudok nebol zverejnený a ministerka Lubyová dodatok 2 nepodpísala do konca svojho funkčného obdobia. Vláda Petra Pellegriniho, vrátane Lubyovej, podala po februárových voľbách 20. marca 2020 demisiu. Štadión je teda národný len čiastočne.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Takto bude vyzerať Národný futbalový štadión! [online]. aktuality.sk, 18.06.2013, [cit. 2014-08-13]. Dostupné online.
  2. a b c d Lubyová si objednala posudok na hodnotu Kmotríkovho štadióna [online]. www.trend.sk, 2019-12-11, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
  3. JAKUBČO, Jozef; DOPIRÁK, Igor. Bola to veľká slávnosť. Otvorenie Tehelného pola [online]. sport.sme.sk, 3.3.2019, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online.
  4. Kmotrík je už dlho znechutený. Kúpi Slovan jeden z najbohatších Slovákov? [online]. sportnet.sme.sk, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
  5. 0384/2016 | Centrálny register zmlúv [online]. www.crz.gov.sk, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
  6. 0385/2016 | Centrálny register zmlúv [online]. www.crz.gov.sk, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
  7. a b c d KRIŽAN, Ladislav; ZAJÍČKOVÁ, Zuzana. UčPS - Ako sa z Národného futbalového štadióna stal Kmotríkov štadión [online]. www.ucps.sk, 30.01.2020, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
  8. a b KRIŽAN, Ladislav. Kamenický poslal Lubyovej doplatok 90,9 milióna eur, tá Kmotríkov štadión za 118 miliónov zatiaľ nekúpila [online]. Denník N, 2020-02-25, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]