Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu
Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu [1] (neoficiálne preklady: Obchodná dohoda proti falšovaniu/falšovateľstvu; angl. Anti-Counterfeiting Trade Agreement), skratka ACTA, je multilaterálna obchodná dohoda majúca za cieľ zavedenie medzinárodných noriem v oblasti vynucovania práv duševného vlastníctva. ACTA sa zameriava tak na falšovanie tovaru, ako aj na digitálne dáta, technológie a ich distribúciu.
Rokovania
[upraviť | upraviť zdroj]Dohadovanie zmluvy ACTA neprebiehalo na pôde žiadnej medzinárodnej inštitúcie. Podľa Úradu pre obchodné zastúpenie Spojených štátov
(Office of the United States Trade Representative, USTR) začali predbežné rozhovory o ACTA medzi USA, Kanadou, Európskou komisiou, Švajčiarskom a Japonskom v rokoch 2006 a 2007. 23. októbra 2007 vydali Spojené štáty, Európske spoločenstvo, Švajčiarsko a Japonsko spoločné vyhlásenie o tom, že začali rokovať o ACTA. Do rokovaní sa následne zapojili ďalšie štáty: Austrália, Kórejská republika, Nový Zéland, Mexiko, Jordánsko, Maroko, Singapur a Spojené arabské emiráty. Rokovania o zmluve ACTA bolo do 22. mája 2008 vedené v utajení. Diskusný list o navrhnutej dohode bol však uložený na WikiLeaks a noviny ihneď potom informovali o tajných rokovaniach. Rokovania pôvodne predpokladali zavŕšenie do konca roku 2008, v novembri 2008 však Európska komisia ohlásila, že budú pravdepodobne pokračovať aj v roku 2009.
Hoci rokovania prebiehali v utajení, rad korporácií mal zastúpenie v poradných výboroch USTR a mal prístup k utajovaným dokumentom. V septembri 2009 sa zistilo, že USTR dal text pracovného návrhu ACTA k dispozícii vybraným subjektom mimo formálnych poradných orgánov prostredníctvom dohôd zakazujúcich zverejnenie. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám bolo zistené, že dohody s USTR podpísali nasledujúce organizácia: Google, eBay, Dell, Business Software Alliance, News Corporation, Sony Pictures, Time Warner, Americká asociácia filmového priemyslu a Verizon. USTR pozval množstvo veľkých skupín, ktoré zastupovali jednotlivé korporácia hudobného, filmového a softvérového priemyslu, aby mohol začleniť ich návrhy a pripomienky už pri príprave pracovnej verzie ACTA. Tieto skupiny zahŕňali International Intellectual Property Alliance, ktorá združuje okrem iného Business Software Alliance (BSA), Americkú asociáciu filmového priemyslu (MPAA alebo MPA), Americkú asociáciu nahrávacieho priemyslu (RIAA) a Asociáciu amerického farmaceutického výskumu a výroby. Americká asociácia nahrávacieho priemyslu (RIAA) zmluvu ACTA podporuje.
V apríli 2010 bolo po rokovaniach vo Wellingtone na Novom Zélande oznámené, že ešte v ten mesiac dôjde k zverejneniu aktuálnej verzie návrhu textu dohody. Ešte v júli 2010 však bol návrh v Európskej únii utajovaný v režime Vyhradené a nebol žiadateľom podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám poskytnutý. Konečný text bol zverejnený 15. novembra 2010. V júni 2010 označili India a Čína, ktoré sa na rokovaniach nezúčastnili, opatrenie ACTA ako „TRIPS-plus“, pretože navrhovaná zmluva podľa nich ďaleko prekračuje rozsah Dohody o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (TRIPS), ktorá bola prijatá na pôde Svetovej obchodnej organizácia (WTO). Obavy, že by ACTA mohla narušiť medzinárodný obchod, boli prednesené aj na rokovaní výboru TRIPS a údajne mali podporu 153 členov WTO.
Schvaľovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Zmluvu ACTA podpísalo dňa 1. októbra 2011 v Tokiu 8 štátov (USA, Austrália, Kanada, Japonsko, Maroko, Singapur, Kórejská republika). Tri subjekty, ktoré sa zúčastnili na rokovaniach (Európska únia, Švajčiarsko, Mexiko) vtedy ešte dohodu nepodpísali, ale vydali spoločné vyhlásenie, podľa ktorého ju podpíšu, len čo to bude možné.
26. januára 2012 zmluvu ACTA ceremónii pre EÚ na ministerstve zahraničia v Japonsku podpísali zástupcovia EÚ a celkovo 22 štátov (Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo). Z členských krajín EÚ ju nepodpísali Nemecko, Slovensko, Cyprus a Estónsko. Údajne čakajú na dokončenie príslušných vnútroštátnych procedúr.
V reakcii na podpis zmluvy ACTA Európskou komisiou rezignoval na svoju funkciu jej hlavný spravodajca v Európskom parlamente Kader Arif. Svojou rezignáciou chcel upozorniť na to, že ACTA bola od začiatku prerokúvaná bez zapojenia občianskej spoločnosti, a že snahou Európskej komisie bolo dohodu schváliť v zrýchlenom procese. Kader dodal: „Táto zmluva môže mať významné dopady na životy našich občanov a napriek tomu Európsky parlament o svojom konaní nepovedal takmer ani slovo."
Dohoda je otvorená na podpis do mája 2013 a nadobudne účinnosť, keď uloží šiesty štát listinu o ratifikácii alebo o pristúpení u depozitára.
Obsah
[upraviť | upraviť zdroj]ACTA sa člení na šesť kapitol, ktoré sú ďalej členené na oddiely:
- Kap. 1: Úvodné ustanovenia a všeobecné vymedzenie pojmov
- Oddiel 1: Úvodné ustanovenia
- Oddiel 2: Všeobecné vymedzenie pojmov
- Kap. 2: Právny rámec na presadzovanie práv duševného vlastníctva
- Oddiel 1: Všeobecné povinnosti
- Oddiel 2: Občianskoprávne presadzovanie
- Oddiel 3: Opatrenia na hraniciach
- Oddiel 4: Trestnoprávne presadzovanie
- Oddiel 5: Presadzovanie práv duševného vlastníctva v digitálnom prostredí
- Kap. 3: Postupy presadzovania
- Kap. 4: Medzinárodná spolupráca
- Kap. 5: Inštitucionálne dohody
- Kap. 6: Záverečné ustanovenia
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Celým menom: Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi, Austráliou, Kanadou, Japonskom, Kórejskou republikou, Spojenými štátmi mexickými, Marockým kráľovstvom, Novým Zélandom, Singapurskou republikou, Švajčiarskou konfederáciou a Spojenými štátmi americkými
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Anti-Counterfeiting Trade Agreement na anglickej Wikipédii a Anti-Counterfeiting Trade Agreement na českej Wikipédii.