Obliehanie Černihivu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Obliehanie Černihivu
Súčasť Ruskej invázie na Ukrajinu
Dátum 24. február 2022 – 4. apríl 2022
Miesto Černihiv, Ukrajina
Výsledok Ukrajinské víťazstvo
Protivníci
Rusko
Luhanská LR
pomoc: Bielorusko (územie)
Ukrajina
Velitelia
Vladimir V. Putin Volodymyr Zelenskyj
Sila
Ozbrojené sily RF Ozbrojené sily Ukrajiny
Straty
3000 – 4000 vojakov
30+ tankov
700 civilistov

Bitka o Černihiv alebo obliehanie Černihivu bolo vojenské stretnutím medzi Ruskom a Ukrajinou ako súčasť Kyjevskej ofenzívy na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Začala sa 24. februára 2022, keď ruská armáda zaútočila na mesto Černihiv. Elitnej ukrajinskej armáde sa však podarilo po troch mesiacoch zvíťaziť.

Hoci Černihiv čelil rozsiahlemu bombardovaniu a zložitým podmienkam pre civilné obyvateľstvo ukrajinskej armáde darilo zneškodnovať ruské delostrelectvo. Po rozsiahlom protiútoku bola 1. apríla blokáda prelomená a do 4. apríla 2022 ukrajinská armáda vytlačila Rusov z celej Černihivskej oblasti.

Černihivu bol následne za obranu proti ruským jednotkám, do ktorej sa zapojilo až 20-tisíc miestnych obyvateľov, udelený čestný titul Mesto-hrdina Ukrajiny.

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Černihiv bolo pred vojnou so svojimi zhruba 280 tisíc obyvateľmi jedným z najvýznamnejších miest na severovýchode Ukrajiny. Leží zhruba 150 km severne od Kyjeva na križovatke železničných tratí a diaľnici M-01, ktorá je súčasťou medzinárodnej cesty E-95 z Petrohradu do Odesy.

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenská situácia v Černihive

V skorých ranných hodinách 24. februára ruské sily prekročili bielorusko-ukrajinskú hranicu a postupovali južným smerom. Hoci mali Rusi v danom smere obrovskú početnú prevahu dosahujúcu až 15:1, narazili severne od Černihivu v okolí diaľnice M-01 na ukrajinský odpor.

Ukrajinci pri obrane využili na útok nevhodného, po zime roztápajúceho sa a rozblateného terénu a malé iniciatívy ruských veliteľov, ktorí sa držali asfaltových ciest, kde sa museli stretávať s ukrajinskými prepadmi a zamínovanými križovatkami a mostami.

Rusi Černihiv následne obišli, avšak Ukrajinci aktívnou obranou získali podobne ako pri protiútoku v bitke o letisko Hostomel západne od Kyjeva dôležitý čas na prípravu obrany a prísun posíl na obranu hlavného mesta. Zároveň sa medzitým do obrany Černihivu podarilo zapojiť ukrajinských dobrovoľníkov. Časť ruských jednotiek sa navyše už počiatku stretla so slabou morálkou.

Obliehanie[upraviť | upraviť zdroj]

25. februára ruské ministerstvo obrany oznámilo, že ruskí vojaci obkľúčili Černihiv a začali obliehanie mesta, hoci k účinnému obkľúčeniu mesta došlo až na začiatku marca. 1. marca Ukrajinci hlásili údajné zapojenie bieloruskej armády, vyvrátené zástupcami amerického ministerstva obrany.

29. marca Rusi po neúspešnej snahe dobyť Kyjev a pod tlakom ukrajinského protiútoku oznámili, že "drasticky obmedzí aktivitu v oblasti", čo fakticky znamenalo ich postupný ústup k bieloruským hraniciam, ktorý skončil do 4. apríla.

Černihiv bol opakovane terčom rozsiahleho ruského bombardovania vrátane zakázanej kazetovej munície. Podľa starostu Vladyslava Atrošenka sa Rusi najprv snažili zasahovať vojenské ciele, ale potom zmenili taktiku a cieľom sa stali okrem centra mesta aj nemocnice, kino, školy či rezidenčné oblasti.

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Z Černihivu pred ruským útokom utieklo viac ako 200-tisíc obyvateľov, teda väčšina predvojnovej populácie mesta. Po oslobodení oblasti ukrajinskou armádou sa obyvatelia začali vracať až máji 2023 podľa mobilných operátorov v meste žilo už 240-tisíc obyvateľov.

Celkový počet civilných obetí ruského bombardovania podľa starostu Atrošenka dosiahla zhruba 700, ďalšie výrazné straty na životoch však údajne boli spojené napríklad s nedostatočnou lekárskou starostlivosťou a nedostatkom potravín alebo liekov. Podľa ukrajinskej strany sa obeťou ruského teroru stali okupované obce v blízkosti Černihivu.