Preskočiť na obsah

Oľga Nikolajevna Skobelevová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Olga Skobelevová)
Oľga N. Skobeleva
Oľga Nikolajevna Skobelevová
Biografické údaje
Rodné menoPoltavceva
Narodenie1823
Ruská ríša
Úmrtie6. júl 1880 (56 – 57 rokov)
Plovdiv, Východná Rumélia
Profesiasociálna pracovníčka a aktivistka
Národnosťruská
Rodina
Manžel
DetiMichail Dmitrijevič Skobelev
Odkazy
Spolupracuj na CommonsOľga Nikolajevna Skobelevová
(multimediálne súbory)

Oľga Nikolajevna Skobelevová (rus. О́льга Никола́евна Ско́белева – Oľga Nikolajevna Skobeleva, rodená Poltavcevová; rus. Полта́вцева – Poltavceva; * 1823, Ruská ríša – † 6. júl 1880, Plovdiv, Východná Rumélia; dnešné Bulharsko) bola ruská sociálna aktivistka, bola matkou ruského generála Michaila Skobeleva.[1][2][2][3]

Narodenie a život do rusko-tureckej osloboditeľskej vojny

[upraviť | upraviť zdroj]

Olga Nikolajevna Skobelevová sa narodila v roku 1823.[1] Vydala sa za ruského[1][2] generálporučíka[2] Dmitriho Ivanoviča Skobeleva.[1][2] 17. septembra 1843 porodila v Petrohrade syna, neskoršieho pechotného generála Michaila Skobeleva, známeho v Bulharsku pod prezývkou Biely generál (bulh. Белия генерал – Belija general).[1]

Život v Bulharsku

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvýkrát sa dostala na územie dnešného Bulharska v priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny v rokoch 18771878, keď mala na starosti správu ruských vojenských lazaretov. Po vojne sa vrátila do Ruska, kde žila do smrti svojho manžela v roku 1879.[1][3]

Po manželovej smrti sa vrátila na územie dnešného Bulharska, kde sa usadila v Plovdive, kde žila až do svojej smrti.[1][3] Pôsobila ako vedúca bulharskej pobočky ruského Červeného kríža.[2] Prostredníctvom Červeného kríža sa jej tiež podarilo zriadiť v Plovdive sirotinec, kde našlo útočisko 250 sirôt, ktorých rodičia boli buď zabití v priebehu potláčania Aprílového povstania v roku 1876,[2][1] alebo zomreli v nasledujúcich rokoch počas rusko-tureckej osloboditeľskej vojny.[1][3] Následne založila sirotince, ale aj školy aj v ďalších bulharských mestách.[1][3] Prispela taktiež k založeniu niekoľkých nemocníc[3][1] a to ako na území Východnej Rumélie, tak aj v Bulharskom kniežatstve.[1]

Olga Nikolajevna Skobelevová bola zavraždená 6. júla 1880 večer počas lúpežného prepadnutia ku ktorému došlo keď prechádzala pešo cestou na samotnom okraji Plovdivu.[1][2] Putovala do mesta Čirpan, pričom pri sebe mala hotovosť vo výške 20 000 levov, ktorá mala slúžiť na zakúpenie nemovitosti za účelom založenia ďalšieho sirotinca. Páchatelia jej vraždy neboli odhalení. Jedna z vyšetrovacích verzií smerovala ku kapitánovi východorumelskej polície, ten však krátko po Skobelevovej smrti a začiatku vyšetrovania spáchal samovraždu.[2]

Pozostatky Oľgy Skobelevovej boli prenesené do Ruska a pochované na rodinnom pozemku blízko Petrohradu.[4]

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Na mieste, kde bola Olga Skobelevová zavraždená bol neskôr postavený pamätník venovaný jej pamiatke.[2][3]
  • V dôsledku svojej dobročinnej sa stala známa ako Skobelevova matka (bulh. Скобелева майкаSkobeleva majka), keďže touto prezývkou ju s vďačnosťou oslovovali mnohí ľudia, ktorým pomohla.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 4048 – 4049. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 448 – 449. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 360. (po bulharsky)
  4. TrafficNews. Убийството на Олга Скобелева съкрушава Пловдив през 1880 година СНИМКИ [online]. trafficnews.bg, 2017-11-12, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]