Orvištský kanál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Orvištský kanál
kanál
Štát Slovensko Slovensko
kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Obce Veľké Orvište, Piešťany
začiatok Veľké Orvište
 - poloha Trojchotárnik
 - výška 163 m
 - súradnice 48°37′13″S 17°48′02″V / 48,6204°S 17,8005°V / 48.6204; 17.8005
Ústie Stará Holeška
 - poloha Piešťany
 - výška 157 m
 - súradnice 48°33′19″S 17°46′54″V / 48,5553°S 17,7816°V / 48.5553; 17.7816
Dĺžka 8,3 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 4-21-10-1553
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Orvištský kanál[1] je kanál v regióne Dolné Považie, na území obce Veľké Orvište a mesta Piešťany v okrese Piešťany v Trnavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina. Ústi do Starej Holešky. Má dĺžku 8,3 km. Rád toku V.

Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]

Začína sa rozvetvením vodného toku Dubová v 163 m n. m. na východnom okraji intravilánu obce Veľké Orvište priamo na hranici medzi obcou Veľké Orvište a mestom Piešťany, 100 m juhovýchodne od trojchotárnika obcí Veľké Orvište, Piešťany a Bašovce.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Orvištský kanál tečie od začiatku južným smerom v priamke striedavo cez intravilán i extravilán Veľkého Orvišťa, začiatočných 130 m tečie po obecnej hranici medzi obcou Veľké Orvište a mestom Piešťany, vteká na územie obce Veľké Orvište, prudko mení smer na západ a opäť na juhozápadojuh, v lokalite Topoľové svojim ľavým brehom obmýva západnú hranicu čerpacej stanice pre hydromeliorácie, v 161 m n. m. v poľnohospodárskom extraviláne pretína hranicu medzi obcou Veľké Orvište a mestom Piešťany, pokračuje v priamom toku južným smerom, svojim ľavým brehom obmýva západnú hranicu vodárne, podteká cestu Piešťany - Trebatice a hneď v 158 m n. m. aj železnicu Piešťany - Vrbové, preteká cez pole Trubný rad, cez pole Obecný háj a cez pole Dolný háj, na južnom okraji územia mesta Piešťany v 157 m n. m. ústi do vodného toku Stará Holeška ako jej ľavostranný prítok.[2]

Orvištský kanál patrí do okresu Piešťany v Trnavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina v geomorfologickom podcelku Dolnovážska niva.[3][4] Nemá dôležitejší prítok.[5]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku Orvištský kanál má pôvod v názve obce Veľké Orvište. Z druhej zložky toponyma Veľké Orvište bolo po pridaní formantu -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Orvištský kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6].

Názov obce Veľké Orvište s písomne doloženými záznamami 1113 Rivvis (Zoborská listina), 1305 Rywse, 1773 Welko Orviscse má pôvod v slovnom koreni orv- v slovese orvať v historickom význame prerývať, ničiť a pod. s predponou o- ako v slovách osekať, oberať a pod. a s príponou priestoru -ište v historickej podobe -išče. Orvištský kanál vznikol spojením pôvodného Orvištského kanála s dĺžkou 3,7 km a Podhájskeho kanála.[7][8][9] Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1978[10]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Orvištský kanál je jedinečným hydronymom (september 2022).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-09-27.
  2. Geografické názvy okresu Trnava A3 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-261/1984 z 28.9.1984. 97 s. S. 52, 53, 75, 82, 90. 79-901-85 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-09-28
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Orvištského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-09-22]
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 3. Bratislava : VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 3 zv. (532 s.) 71-114-78 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN). S. 247.
  8. Juraj Hladký. Hydronymia povodia Dudváhu. 1. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta, 2011. 196 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-8082-504-1. S. 94-95.
  9. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (43). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 1, ISSN 0023-5202. S. 24, 25. Dostupné online [4] [cit. 2022-09-30.]
  10. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 74. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).