Osteosarkóm
Osteosarkóm alebo osteogénny sarkóm je nádor kosti. Ide o agresívny zhubný nádor, ktorý pochádza z primitívnych transformovaných mezenchymálnych buniek (ide teda o sarkóm), ktorý sa vyznačuje osteoblastickou diferenciáciou a produkuje malígny osteoid.[1]
Osteosarkóm je najčastejším histologickým typom nádoru kosti.[2] Najčastejšie sa vyskytuje u teenagerov a mladých dospelých.[3]
Príznaky a symptómy[upraviť | upraviť zdroj]
Najčastejším a najskorším symptómom je u mnohých pacientov bolesť, často výraznejšia v noci, ktorá môže byť intermitentného charakteru a rôznej intenzity. Teenageri, ktorí sú športovo aktívni, môžu pociťovať bolesť v okolí kolena. Ak je nádor veľký, môže sa prejaviť ako lokalizovaný opuch. Niekedy je prvým príznakom zlomenina, pretože je nádorom postihnutá kosť mechanicky oslabená a môže sa zlomiť aj pri nepatrnom úraze alebo preťažení. Takáto zlomenina sa nazýva patologická zlomenina. Nádory uložené hlbšie v tele, ako napríklad na panve, sa aj pri väčšej veľkosti nemusia prejaviť opuchom.
Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]
Niekoľko výskumných skupín sa zaoberá nádorovými kmeňovými bunkami a ich potenciálom vytvárať nádory.[4] Rádioterapia pri liečbe iných ochorení môže byť zriedkavou príčinou osteosarkómu.[5]
- Familiárne prípady, kde delécia na chromozóme 13q14 inaktivuje gén retinoblastómu, sú združené s vysokým rizikom výskytu osteosarkómu.
- Kostné dysplázie ako napríklad Pagetova choroba, fibrózna dysplázia, enchondromatóza a mnohopočetná exostózová choroba, zvyšujú riziko osteosarkómu.
- Li–Fraumeni syndróm je predispozičným faktorom pre výskyt osteosarkómu.
- Rothmund–Thomsonov syndróm (t. j. autozómovo recesívne ochorenie asociované s vrodenými kostným vadami, vlasovými a kožnými dyspláziami, hypogonadizmom a kataraktov) je združené s vyšším výskytom tohto ochorenia.
- Vysoké dávky Stroncia-90 emitovaného z jadrového reaktora zvyšujú riziko kostných nádorov a leukémie u zvierat a podobný účinok sa predpokladá u ľudí.[6]
Napriek pretrvávajúcim dohadom, nie je jednoznačne potvrdená asociácia medzi fluóridáciou vody a rakovinou ako takou alebo špecificky osteosarkómom.[7][8] U väčšiny prípadov osteosarkómu sa nezistí presná príčina ochorenia.
Patogenéza[upraviť | upraviť zdroj]
Osteosarkómy sa často vyskytujú v miestach rastu kostí (tzv. rastových štrbinách), pretože zvýšený rast a delenie osteoblastov (t. j. základných buniek kosti) ich v danej oblasti vystavuje vyššiemu riziku mutácií, ktoré môžu viesť k transformácii týchto buniek na nádorové bunky procesom, ktorý sa nazýva onkogenéza. Týmto sa vysvetľuje častejší výskyt ochorenia v okolí kolena ako u stehnovej kosti tak aj u píšťaly a taktiež na ramennej kosti. Nádor je solídny, tvrdej konzistencie a často nepravidelného tvaru.
Diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]
Všeobecný lekár alebo ortopéd sa so zhubnými kostnými nádormi stretávajú pomerne zriedkavo (väčšina kostných nádorov je nezhubných). Cesta k diagnostike osteosarkómu obyčajne začína röntgenovým vyšetrením, pokračuje ostatnými zobrazovacími metódami ako napríklad počítačovou tomogorafiou (CT), pozitrónovou emisnou tomografiou (PET CT), gamagrafiou, magnetickou rezonanciou (MRI) a končí biopsiou (t. j. chirurgickým odobratím vzorky tkaniva s cieľom urobiť histologické vyšetrenie). Charakteristickým obrazom na röntgenovej snímke je tzv. Codmanov trojuholník, ktorý je vytvorený eleváciou periostu kosti nádorom. Zobrazovacie vyšetrovacie metódy napomáhajú diagnostike, ale biopsia a následné histologické vyšetrenie je jediná vyšetrovacia metóda, ktorá definitívne stanoví či ide o zhubný alebo nezhubný nádor.
Biopsia suspektného osteosarkómu by mala byť vykonaná kvalifikovaným ortopédom. Americká onkologická spoločnosť uvádza: „Pri žiadnom inom type rakoviny nie je dôležitejšie, aby bola biopsia vykonaná správne. Nesprávne vykonaná biopsia môže výrazne sťažiť snahu o záchranu končatiny pred amputáciou.“ Osteosarkóm najčastejšie metastázuje do pľúc, preto sa v rámci celkového vyšetrenia pacienta a stagingu pátra aj po možných metastázach v iných častiach tela.
Podtypy osteosarkómu[upraviť | upraviť zdroj]
- Konvenčný (intramedulárny) osteosarkóm: osteoblastický, chondroblastický, fibroblastický osteosarkóm
- Teleangiektatický osteosarkóm
- Periosteálny osteosarkóm
- Paraosteálny osteosarkóm
- Sekundárny osteosarkóm
- Extraskeletárny osteosarkóm[9]
Liečba[upraviť | upraviť zdroj]
Základom liečby osteosarkómu je kompletné, radikálne, chirurgické odstránenie nádoru. Aj keď zhruba 90% pacientov dnes podstúpi tzv. končatinu-zachovávajúci výkon (t.j. chirurgické odstránenie nádoru s vnútornou náhradou kosti popr. kĺbu bez nutnosti amputácie končatiny), komplikácie ako napríklad infekcia, uvoľnenie implantátu alebo lokálna recidíva nádoru, môžu viesť k opakovaným operáciám alebo dokonca k amputácii.[10]
Pacienti s osteosarkómom sú najlepšie liečení v spolupráci onkológa a onkologického ortopéda, ktorí majú skúsenosti s liečbou sarkómov. Dnešným štandardom je použitie neoadjuvantnej chemoterapie (t. j. predoperačnej chemoterapie) a následnou chirurgickou liečbou. Pooperačne sa hodnotí miera nekrózy (t. j. bunkovej smrti) nádorových buniek v odstránenom nádore a podľa toho sa stanovuje účinnosť chemoterapie a prognóza ochorenia. Pooperačne väčšinou nasleduje adjuvantná chemoterapia.
Epidemiológia[upraviť | upraviť zdroj]
Osteosarkóm tvorí 60 % nádorov kostí detského veku. Je 6. najčastejším nádorom v detskom veku a 3. najčastejším nádorom adolescentov a mladých dospelých. Incidencia za rok je na Slovensku 5,6/1 mil. detí. Maximum výskytu je u adolescentov, medián veku je 15 rokov, druhý vrchol je po 65. roku. Pred dosiahnutím 5. roku života je vzácny. Maximálna incidencia je v období rastovej akcelerácie, t. j. u dievčat v 13. roku a u chlapcov v 15. – 17. roku života, čo predpokladá spojenie medzi rýchlym rastom kostí a malígnou transformáciou. Niektoré epidemiologické údaje ukazujú, že pacienti s osteosarkómom sú vyšší.[11]
Najčastejším miestom výskytu na tele je metafýza dlhých tubulárnych kostí a to v 42% prípadov v stehnovej kosti, v 19% prípadov píšťale a v 10% prípadov ramennej kosti. Okolo 8% prípadov postihuje lebku alebo sánku a ďalších okolo 8% prípadov sa vyskytuje na panve.
Druhým obdobím vyššieho výskytu osteosarkómu je staršia populácia pacientov po 65. roku života a je väčšinou asociovaný s Pagetovou chorobou kosti.
Prognóza[upraviť | upraviť zdroj]
Liečba a prognóza osteogénneho sarkómu závisí do značnej miery od rozsahu nádoru. Lokalizované, nemetastatické nádory na relatívne dostupných miestach, ako je koleno, bedrový kĺb a rameno, majú vo všeobecnosti veľmi dobrú až vynikajúcu prognózu. Veľmi veľké nádory a nádory v ťažko dostupných lokalitách na tele, ako je panva a chrbtica, majú menej priaznivú prognózu kvôli ťažkostiam s úplným odstránením nádoru chirurgickými technikami. Keď nastane klinicky evidentná metastáza, prognóza sa výrazne zhorší. Nádory, ktoré sú už prítomné s metastázami alebo nádory, kde sa objavili metastázy po počiatočnej liečbe, majú zlú prognózu. Chirurgické odstránenie metastáz spojených s chemoterapiou môže viesť k zlepšeniu prežitia a v niektorých prípadoch aj k vyliečeniu pacienta.[12]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Luetke A, Meyers PA, Lewis A, Juergens H. Osteosarcoma treatment—where do we stand? A state of the art review. Cancer Treat Rev, 2014, s. 523 – 532. DOI: 10.1016/j.ctrv.2013.11.006. PMID 24345772.
- ↑ The epidemiology of osteosarcoma. In: Jaffe N. et al. "Pediatric and Adolescent Osteosarcoma". New York : Springer, 2009. ISBN 978-1-4419-0283-2. DOI:10.1007/978-1-4419-0284-9_1
- ↑ Osteosarcoma [online]. PubMed Health, 2013. Dostupné online.
- ↑ Molecular pathology of sarcomas. Rev Recent Clin Trials, 2009, s. 12 – 26. DOI: 10.2174/157488709787047585. PMID 19149759.
- ↑ Radiation-induced periosteal osteosarcoma. Grand Rounds, 20 December 2009, s. 13 – 18. Dostupné online. DOI: 10.1102/1470-5206.2010.0003.
- ↑ Sr-90 is known to increase the risk of bone cancer and leukemia in animals, and is presumed to do so in people; from google (nuclear reactor emit strontium) result 2 [online]. . Dostupné online.
- ↑ National Health and Medical Research Council (Australia). A systematic review of the efficacy and safety of fluoridation. [s.l.] : [s.n.], 2007. Dostupné online. ISBN 1-86496-415-4.
- ↑ "Water Fluoridation and Cancer Risk" Archivované 2014-11-29 na Wayback Machine, American Cancer Society, 6 June 2013.
- ↑ WHO
- ↑ Bacci G, Ferrari S, Lari S, Mercuri M, Donati D, Longhi A, Forni C, Bertoni F, Versari M, Pignotti E. J Bone Joint Surg Br. 2002 Jan;84(1):88-92
- ↑ Klučková K., Makohusová M., Baníková K., Kaiserová E., Šidlová H., Kokavec M., Kolenová A., Malígne nádory kostí u deti, Pediatr. prax, 2017, 18(1): 8–12
- ↑ http://bonetumor.org/tumors-bone/osteosarcoma-conventional