Ovládnutie Anglicka Normanmi
Ovládnutie Anglicka Normanmi | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Sporné následníctvo na anglickom tróne | |||||||
Viliam Dobyvateľ sa vyloďuje v Anglicku, neskorá stredoveká miniatúra z 15. storočia | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Normanské vojvodstvo
Nórske kráľovstvo anglosaskí povstalci z Northumbrie |
Anglické kráľovstvo
| ||||||
Velitelia | |||||||
Viliam Dobyvateľ Viliam fitzOsbern Eustach II. Alan Rufus Harald III. Sigurdsson † Tostig Godwinson † |
Harold II. † Gyrth Godwinson † Leofwine Godwinson † Gytha Thorkelsdóttir | ||||||
Ovládnutie či dobytie Anglicka Normanmi, tiež aj Normanský zábor, sa datuje do roku 1066, keď sa Viliam Dobyvateľ vylodil so svojim vojskom na pobreží Anglicka. Jeho víťazstvo v bitke pri Hastingse vyústilo k postupnému ovládnutiu Anglicka Normanmi. Bola to veľmi dôležitá udalosť v anglických dejinách z niekoľkých dôvodov. Normanská šľachta viacej spojila Anglicko s kontinentálnou Európou a zmenšila tak vplyv vikingov. Bola vytvorená jedna z najvplyvnejších monarchií v Európe, ktorá ustanovila premyslený vládny systém. Vpád ovplyvnil anglický jazyk a anglickú kultúru a vytvoril základy pre rivalitu s Francúzskom. Dôležité je aj z hľadiska národnej hrdosti, pretože to bolo posledné úspešné nepriateľské dobytie Anglicka.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Príčiny
[upraviť | upraviť zdroj]Keď v roku 1066 zomrel Eduard Vyznávač bez potomkov, a teda aj bez priamych následníkov trónu, vzniklo mocenské vákuum s niekoľkými súpermi, ktorí si činili nárok na anglický trón. Jedným z nich bol Harald III., ktorého nárok bol založený na dohode predchádzajúceho panovníka Nórska Magnusa I. a anglického kráľa Hardiknuta o tom, že pokiaľ niekto z nich zomrie bez následníka, druhý zdedí nárok na tróny Anglicka a Nórska. Ďalším bol Viliam, vojvoda z Normandie, ktorého nárok bol odvodený z pokrvnej príbuznosti s Ethelredom cez jeho ženu Emmu. Tretím bol gróf z Wessexu Harold II. Godwinson, ktorý bol zvolený anglickým kráľom mnohých mocných anglických šľachticov (Witenagemot).
Tostig a Harold
[upraviť | upraviť zdroj]Na jar v roku 1066 sa Haroldov brat Tostig vrátil z exilu a vylodil sa s vojskom, naverbovaným vo Flámsku, na juhovýchode Anglicka. Potom, čo bol napadnutý Haroldovým loďstvom, stiahol sa do Škótska. Kráľ Harald III. sa vylodil s vojskom na severe Anglicka v októbri v roku 1066. Jeho sily, ktoré sa do Anglicka dopravili na 300 lodiach, čítali asi 15 000 mužov, a keď porazil severnú armádu, vyrazil na York, ktorý obsadil. K jeho silám sa neskôr pripojil aj Tostig so svojim vojskom. Harold strávil letné obdobie na juhu krajiny v očakávaní invázie Viliamovho vojska. Potom, čo sa dozvedel o invázii na severe, vyrazil s vojskom tam. Prekvapených severanov porazil 25. septembra v krvavej bitke pri Stamford Bridge. Harald III. aj Tostig boli v tejto bitke usmrtení. Straty na strane Nórov boli tak veľké, že na návrat do svojej vlasti potrebovali len 24 lodí. Víťzstvo stalo Angličanov mnoho síl a vojaci boli vyčerpaní.
Invázia Normanov
[upraviť | upraviť zdroj]Viliam dorazil na juh Anglicka krátko nato, čo Harold porazil Nórov. Jeho vojsko postavilo neďaleko Hastingsu tábor. Potom, čo sa dozvedel o invázii Normanov, vyrazil Harold na juh len s krátkou zastávkou v Londýne, aby zobral viac vojska. Obe strany sa stretli v Bitke pri Hastingse 14. októbra. Normani v tejto bitke zvíťazili a Harold počas nej padol.
Viliam očakával, že po tomto víťazstve sa mu podrobia ostatní anglickí šľachtici, ale namiesto toho bol mnohými šľachticmi za kráľa vymenovaný Edgar Etheling. Bol podporovaný vplyvnými anglickými šľachticmi a tak isto aj arcibiskupom canterburskym a yorskym. Viliam najskôr počkal na posily a potom vyrazil cez Kent smerom na Londýn. Porazil anglické vojsko, ktoré sa s ním stretlo pri Southwarku, ale nebol schopný prekonať London Bridge a musel tak vyraziť na hlavné mesto okľukou. Pokračovali údolím Temže na sever a prekročili ju pri Wallingforde. Pre neschopnosť zorganizovať zodpovedajúcu vojenskú obranu mesta sa Edgarovi spojenci podrobili Viliamovi a ten bol 25. decembra 1066 korunovaný anglickým kráľom vo Westminsterskom opátstve.
V roku 1067 vzbúrenci v Kente zaútočili na Doverský hrad, zatiaľ čo Eadric de Wild zorganizovali povstanie v Mercii a zaútočili na hrad v Hereforde. V roku 1068 vznikla vzbura v Mercii, ale bola Viliamovým prekvapivým útokom rýchlo porazená. Tieto vzbury viedli Viliama k stavbe hradov a na nich nechal trvalé vojenské posádky. Ďalšie vzbury boli iniciované vpádom Dánov v roku 1069. Po niekoľkých bitkách došlo k dohode s ich vodcom Sweynom, ktorý stiahol svoje vojská pod podmienkou pravideľnej platby tzv. Danegeld.
Ovládnutie Anglicka
[upraviť | upraviť zdroj]Potom, čo dobyli Anglicko a potlačili odpor, zaviedli Normania mnoho zmien, aby svoju vládu udržali. Počet Normanov bol ďaleko menší než počet pôvodných obyvateľov. Historici odhadujú počet Normanských rytierov na 5 000 až 8 000. Tento nepomer prekonali Normania inováciou prostriedkov kontroly moci.
Na rozdiel od Dánov, ktorí po ovládnutí krajiny vyhlásili dane, ale ponechali vlastníctvo pôdy pôvodným majiteľom, Normania očakávali od Viliama za svoju podporu pôdu a tituly. Preto, asi po prvý krát v anglickej histórii, Viliam vyvlastnil takmer všetku pôdu v Anglicku a privlastnil si právo disponovať s ňou podľa svojej vôle. Najskôr zabavil pôdu šľachtickým rodom, ktorých členovia bojovali na Haroldovej strane a väčšinu pridelil svojim súkmeňovcom (aj keď niektorým rodom umožnil odkúpiť svoju pôdu a tituly naspäť). Tieto konfiškácie viedli k vzburám a pre ich potlačenie a tiež aj ako na obranu proti vpádom Dánov nechal Viliam postaviť po celej krajine mnoho opevnených hradov s trvalou vojenskou posádkou.
Aj po prekonaní prvej vlny odporu upevňovali Normania svoju moc napríklad tým, že pokiaľ zomrel vlastník pôdy bez dedičov, kráľ mohol určiť dediča podľa svojej vôle a často týmito dedičmi boli Normania. Týmto spôsobom Viliam nahradil pôvodnú aristokraciu a prevzal kontrolu nad vyššou vrstvou spoločnosti. V roku 1086, keď bola dokončená pozemková kniha, dominovali mená francúzskych vlastníkov.
Výrazom úspešného prevzatia vlády nad Anglickom je aj to, že od roku 1072 až do roku 1204, Viliam a jeho nasledovníci trávili väčšinu času mimo Anglicko. Napríklad v roku 1072 strávil Viliam asi 75% času vo Francúzsku, pretože bol nútený odrážať vnútorné vzbury a útoky zahraničných mocností, a napriek tomu bol schopný ovládať Anglicko na diaľku. Dôležitou podmienkou bola súdržnosť Normanských šľachticov a ich oddanosť kráľovi (podoprená darovaním pôdy a titulov). Viliam dodržoval pravidlo prideľovania pôdy po menších celkoch a to ako v Anglicku, tak aj vo Francúzsku, takže pokiaľ by ho chcel niektorý zo šľachticov zradiť, mohol by brániť v jeden okamih iba malú časť svojho vlastníctva.
Význam
[upraviť | upraviť zdroj]Jazyk
[upraviť | upraviť zdroj]Jedným z najviditeľnejších zmien bolo uvedenie severofrancúzskeho nárečia ako úradného jazyka vládnucej triedy v Anglicku. Aj po strate vplyvu Normanov si zachovala anglonormanská francúzština status prestížneho jazyka asi po dobu ďalších 300 rokov. Vplyv francúzštiny je zrejmý aj na súčasnej angličtine.
Vládny systém
[upraviť | upraviť zdroj]Pred inváziou Normanov bol v Anglosaskom Anglicku realizovaný jeden z najprepracovanejších vládnych systémov v západnej Európe. Celé Anglicko bolo rozdelené na administratívne celky – grófstva (shire), s približne rovnakou veľkosťou, ktoré boli spravované šerifom. Grófstva mali tendenciu byť samostatnými celkami a ich kontrola nebola koordinovaná. Anglická správa vytvárala veľké množstvo písanej dokumentácie, ktorá podporovala efektívne vládnutie.
Angličania vyvinuli, na rozdiel od ostatných európskych stredovekých štátov, trvalé sídlo vlády. To bolo vo Westminsteri, odkiaľ bola krajina spravovaná a sídlil tu aj archív.
Tento rozvinutý vládny systém bol Normanmi prevzatý a upevnený. Centralizovali správu jednotlivých grófstiev. Pozemková kniha znamenala kodifikáciu konfiškácie pôdy pôvodným vlastníkom a jej prevod na nových normanských majiteľov. Ďalším prostriedkom bolo sčítanie obyvateľov, od dôb Rimanov po prvý krát vykonané v rozsahu celého kráľovstva. Postupne bol rozvíjaný aj systém účtovníctva. Prvé ministerstvo financií bolo zriadené počas vlády Henricha I. a od roku 1150 sídlilo vo Westminsteri.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ovládnutí Anglie Normany na českej Wikipédii.