Ozonoterapia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Ozónoterapia je spoločné označenie pre viaceré spôsoby alternatívnych liečebných postupov, pri ktorých sa aplikuje ozón (trojatomová molekula kyslíka O3). Vedecky dokázaná je dezinfekčná funkcia ozónu, pre konkrétne liečivé účinky však chýbajú vedecky preukázané dôkazy.

Ozón[upraviť | upraviť zdroj]

Ozón je plyn, ktorý sa skladá z troch atómov Kyslíka O3. Má modrasté zafarbenie a charakteristický zápach, a vyznačuje sa veľkou toxicitou a reaktivitou. Vzniká pôsobením slnečného žiarenia a pri elektrických výbojoch vysokého napätia, teda predovšetkým pri búrkach. Vo vyšších vrstvách eliminuje ultrafialové žiarenie z vesmíru. V prízemných vrstvách je ozón súčasťou mestského smogu. Tento smog poškodzuje nielen ľudské zdravie a vegetáciu, ale aj materiály okolo nás.

Naproti tomu využitie ozónu v medicíne v malých dávkach je veľmi účinné. S úspechom sa ozón využíva v stomatológii, onkológii, očnom lekárstve, gynekológii, chirurgii, psychiatrii a podobne. Medicinálny ozón je zmes kyslíka s ozónom, kde podstatnú časť tvorí kyslík. Táto zmes sa používa rôzne, buď ako plyn, ozonizovaná voda, krém alebo olej. Z väčšiny výskumov v Európe a v USA na začiatku 20. storočia vyplynulo, že ozónová liečba je veľmi bezpečná a bez vedľajších účinkov.[chýba zdroj]

Ozón v medicíne[upraviť | upraviť zdroj]

Ozón v stomatológii[upraviť | upraviť zdroj]

Healozone prístroj

Ozón je silný oxidačný prostriedok na báze kyslíka. V stomatológii bolo najskôr možné použiť ozón iba v podpornej liečbe ochorení kože a slizníc. Od roku 2003 sa objavili prístroje umožňujúce využívať ozón pri prevencii a liečbe zubných kazov (napr.HealOzone). Liečba ozónom po prvýkrát umožňuje liečiť zubný kaz bez toho, aby bolo nutné odstraňovať zubné tkanivá a aplikovať zubné výplne. Uplatňuje sa tu dezinfekčný účinok ozónu. Ozónová liečba nedokáže obnoviť štruktúru zubu.

HealOzone[upraviť | upraviť zdroj]

HealOzone je prístroj, ktorý využíva ozón k prevencii, ale i pri samotných zákrokoch. Pri začínajúcich a stredne hlbokých kazoch je tak možné sa vyhnúť vŕtaniu, ktorým sa chtiac-nechtiac odstraňujú aj zdravé časti zubov. Prístroj je možné využívať aj pri hlbokých kazoch, kde je nutné vŕtanie, a kde aplikácia ozónu zlikviduje všetky zvyšné baktérie. V tomto prípade slúži prístroj k prevencii.
Prístroj sa ďalej používa pri liečbe ochorenia slizníc ako afty, herpesy, infekčné kútiky.

Ošetrenie je rýchle a bezbolestné.[1]. Aplikácia ozónu trvá 10 až 60 sekúnd, čo je maximálna možná dávka na jeden zub v jeden deň. Množstvo dávky záleží od hĺbky a veľkosti kazu. Ozón je schopný prenikať do tvrdých zubných tkanív asi do hĺbky 3 milimetrov a ničiť baktérie, ktoré tvoria zubný kaz. Tým pomáha predchádzať demineralizácii zubov. Prístrojom je možné liečiť aj deti.

Diagnodent KaVo a jeho hodnoty[upraviť | upraviť zdroj]

Diagnodent je laser pomocou ktorého sa určí hĺba kazu na základe nameranej číselnej hodnoty. Diagnodent je bezkáblový prístroj, ktorý obsahuje sondu na odhalenie kazových fisúr a s veľkou presnosťou umožňuje odhalenie skrytých poškodených tkanív v medzizubných priestoroch. Ak ide o hodnoty 0 – 13 hovoríme o úplne zdravom zube. Ak laser nameria hodnoty od 14 – 20, začína demineralizácia zubu, čiže vzniká zubný kaz. Práve v týchto hodnotách je možné použiť prístroj HealOzone na ošetrenie zubného kazu. Ak laser nameria hodnoty od 21 – 29, ide o silnú demineralizáciu zubu. V tomto prípade je ešte stále možné použiť prístroj HealOzone alebo použiť klasickú metódu vŕtanie zubu. To už záleží na posúdení lekára. Keď Diagnodent nameria číselnú hodnotu 30 a vyššie ide už o vzniknutý zubný kaz a jeho odstránenie je možné len pomocou vŕtania.

Princíp liečby ozónom[upraviť | upraviť zdroj]

Pacient príde do ambulancie. Lekár spraví preventívne ošetrenie a prevedie meranie laserom Diagnodent KaVo a určí sa hĺbka kazu na základe nameranej číselnej hodnoty. Ak číselná hodnota vyhovuje ošetreniu ozónom, zub sa dôkladne vyčistí kefkou a pastou. Po vyčistení zuba sa vysuší povrch zuba a aplikuje sa ozón podľa hĺbky kazu na dobu 20 až 60 sekúnd. Nie je potrebné žiadne znecitlivenie, pretože zákrok je rýchly a bezbolestný. Konštrukcia prístroju zaručuje, že ozónu sa vystatuje iba ošetrované miesto. Na koncovku prístroja HealOzone sa nasadí silikónová čiapočka, ktorá tesne priľahne k zubu a až po dosiahnutí vákua začne prístroj produkovať ozón. To znamená, že ozón neuniká do okolitého priestoru. Po akomkoľvek porušení vákua sa produkcia ozónu ihneď zastaví a opäť začne produkovať ozón až po opätovnom dosiahnutí vákua. Čím je kaz väčší tým je aj dlhšia aplikácia. Po ošetrení zubného kazu ozónom sa hmota zuba zachová. Podľa zváženia lekára sa miesto ošetrenia zaplombuje alebo sa nechá tak. Ak miesto ošetrenia necháme tak nasleduje vlastná remineralizácia zuboviny. Vo väčšine prípadov dochádza k vyliečeniu alebo k stabilizácii kazu po 4 až 12 týždňoch. Liečba sa môže opätovne opakovať. Na podporu a urýchlenie remineralizácie sa pacientom aplikujú prípravky pre domáce použitie. Pacient dostane zubnú pastu, vodu a sprej. Táto súprava obsahuje fluorid, zinok a vápnik. Používa sa 6 týždňov po aplikácii. Zákrok je ukončený kontrolou.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé ozónové prístroje vznikli v Nemecku v roku 1857, a dal si ich patentovať Werner von Siemens. V roku 1870 sa ozón využíval v terapii na očistenie krvi. Dr. Charles a J. Kenworth v roku 1885 referovali o použití ozónu pre terapeutické účely. V roku 1896 si ozónový prístroj patentoval Nikola Tesla a v roku 1900 si založil firmu Tesla Ozone Co, kde predával ozónové prístroje lekárom. Niektoré Teslove ozónové prístroje pracujú dodnes.[chýba zdroj]

Ozón sa využíval na „liečbu“ chudokrvnosti, cukrovky, chrípky, čierneho kašľu, tuberkulózy, chlorózy, hučanie v ušiach, astmy, zápalu pľúc a ďalších.

Ozónom liečili počas prvej i druhej svetovej vojny, kde bol použitý na liečenie vojnových rán, či gangrény. V roku 1915 Dr. Albert Wolff z Berlína využíval ozón na liečbu rakoviny hrubého čreva a rakoviny krčka maternice. [chýba zdroj]

Prvýkrát sa ozón v stomatológii používal ešte pred rokom 1932 (presný dátum nie je známy). Používal ho švajčiarsky zubár E. A. Fisch.

V roku 1933 Americká lekárska asociácia pod vedením Dr. Simmonsoma zamietla všetky liečebné postupy ozónom.[chýba zdroj] Tým došlo k výraznému útlmu ozónovej terapie, ktorý trvá dodnes.

V súčasnosti je ozónová terapia naďalej považovaná za kontraverznú. V mnohých štátoch je používaná a uznávaná ako liečebná metóda, no v mnohých krajinách je stále zakázaná.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. [1] Na Slovensku sa už využíva bezbolestná liečba zubného kazu ozónom