Pandia diplomacia

Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching počas odovzdania dvoch pánd Moskovskej zoo, 2019

Pandia diplomacia je výraz popisujúci čínsku praktiku darovania a prenajímania zraniteľných pánd veľkých ostatným štátom za účelom upevňovania dobrých diplomatických vzťahov.

Existujú záznamy, podľa ktorých mala cisárovná dynastie Tchang Wu Ce-tchien v roku 685 zaslať na japonský dvor cisára Temmua pár medveďov, pravdepodobne pánd. Tiež Čankajšek odoslal počas druhej svetovej vojny dve pandy do zoo v newyorskom Bronxe ako poďakovanie za americkú pomoc. Pandy veľké boli ale po dlhú dobu aj v Číne relatívne neznáme a o „pandej diplomacii“ sa začalo hovoriť až počas Studenej vojny. V roku 2017 bolo takto umiestnených do zahraničných zoologických záhrad 70 zvierat.

Obdobie Studenej vojny

Prvá dáma USA Pat Nixonová si prezerá pandy v Pekinskej zoo, 1972

Čínska ľudová republika začala častejšie používať pandy ako nástroj diplomacie v 50. rokoch 20. storočia. Medzi rokmi 1957 až 1983 bolo celkom 24 pánd darovaných deviatim štátom ako symbol priateľstva. Medzi nimi napríklad Severná Kórea, Sovietsky zväz, Spojené kráľovstvo alebo Spojené štáty americké.

Počas Nixonovej prezidentskej návštevy Číny v roku 1972 Mao Ce-tung prisľúbil previezť dve pandy do americkej zoologickej záhrady. Na oplátku Nixon daroval Číne pár pižmoňov severných. Po ich príchode v apríli 1972 prvá dáma Pat Nixonová pandy Ling Ling a Sing Sing oficiálne darovala National Zoo vo Washingtone, DC. Pandy si pri prvej príležitosti prezrelo cez 20 000 návštevníkov a odhadom 1 100 000 ľudí ich videlo počas ich prvého roku v USA. Pandy sa tešili veľkej obľube a ich darovanie bolo považované za významný úspech čínskej diplomacie a dôkaz ochoty nadviazať so „Západom“ oficiálne medzinárodné vzťahy. V roku 1974, motivovaný týmto úspechom, požiadal premiér Spojeného kráľovstva Edward Heath o darovanie pánd pri návšteve Číny. Pár Ťing Ťing a Ťia Ťia dorazil do Londýnskej zoo o niekoľko týždňov neskôr. V rovnakej zoo v rokoch 1958 – 1972 sa zdržiavala veľmi populárna panda Ťi Ťi, ktorá sa stala inšpiráciou pre logo WWF.

Zapožičanie

V roku 1984 pozmenil reformátor a de facto vodca Číny Teng Siao-pching politiku tak, že všetky ďalšie pandie transakcie majú charakter zapožičania, nie daru. Prvý takýto obchod prebehol počas LOH v Los Angeles toho istého roku a Čína si nechala platiť za dve pandy celkom 100 000 dolárov mesačne. Od roku 1991 sa začali pandy požičiavať na dlhšiu, vopred stanovenú dobu (10 – 15 rokov). Štandardné podmienky prenájmu obsahujú poplatok až 1 milión dolárov za rok a klauzulu o vlastníctve prípadne narodených mláďat Čínskou ľudovou republikou. Výnimkami z prenájmu bolo darovanie do Hongkongu v roku 2007 pri príležitosti 10. výročia návratu pod čínsku správu.

V roku 2008 silné zemetrasenie v S’-čchuane zničilo zariadenie chovajúce pandy a bolo potrebné premiestniť 60 zvierat. Časť z nich bola postupne prepravená do krajín, s ktorými Čína uzavrela výhodné obchodné dohody (napr. Škótsko resp. Spojené kráľovstvo, Japonsko, Kanada, či Francúzsko) alebo ktoré jej poskytovali strategické suroviny ako napríklad urán (Austrália).

Medzinárodné ohlasy

Počas návštevy v máji 2008 čínsky prezident Chu Ťin-tchao oznámil zapožičanie dvoch pánd Japonsku so slovami „Pandy veľké sú v Japonsku veľmi populárne a sú symbolom priateľských vzťahov medzi Japonskom a Čínou“. Samotné zaobchádzanie s pandami môže ovplyvniť zahraničnú politiku – britskí diplomati sa napríklad obávali, že presun pandy z londýnskej zoo do Moskvy v roku 1964 by mohol zhoršiť napäté čínsko-sovietske vzťahy. V januári 2006 bol americký námestník ministerstva zahraničných vecí Robert Zoellick počas návštevy S’-čchuanu vyfotografovaný s päťmesačným pandím medvedíkom v náručí. Nasnímaný obrázok bol čínskymi médiami iterpretovaný ako Zoellickova podpora pre lepšie americko-čínske vzťahy. Podobne sú čínskymi médiami používané fotografie mnohých zahraničných štátnikov.

Jedna z dvoch pánd veľkých v zoo vo fínskom Ähtäri, 2018

V roku 2014 bolo kvôli zmiznutiu letu MH370 o mesiac odložené doručenie páru pánd (Fu Wa a Feng-i) do Malajzie k oslave 40. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi krajinami.

Indonézia získala v roku 2017 pre zoo Taman Safari v metropolitnej oblasti Jakarty dve pandy Cchaj Tchao a Chu Čchun k 60. výročiu čínsko-indonézskych vzťahov.

V roku 2018 sa Fínsko zaviazalo k rešpektovaniu politiky jednej Číny vďaka čomu boli poskytnuté zoo v meste Ähtäri dve pandy Ťin Pao a Chua Pao (miestnymi menami Lumi a Pyry).

V júni 2019 počas štátnej návštevy Ruska zapožičal čínsky prezident Si Ťin-pching dve pandy Žu Ji a Ting Ting pre novo postavený pandí pavilón Moskovskej zoo na 15 rokov. Prezident Putin ich prijal s „veľkým rešpektom, ako znak Číny a známku priateľstva a dôvery.“

Referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pandí diplomacie na českej Wikipédii.