Preskočiť na obsah

Partizánsky oddiel Za Vlasť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Partizánsky oddiel Za Vlasť
KrajinaSlovenská republika (1939 – 1945) Slovenská republika
Protektorát Čechy a Morava Protektorát Čechy a Morava
Česko-Slovensko Československá republika
Vznik28. september 1944
Zánik16. máj 1945
Typpartizánsky oddiel
Veliteliapplk. Michail Jakovlevič Saveliev
Účasť
Vojnydruhá svetová vojna
Bitkyželezničné sabotáže
15. november 1944 vyhodenie vlaku do vzduchu na trati Kysucké Nové Mesto – Krásno nad Kysucou
15. máj 1945 vraždy a rabovanie v obci Divina

Partizánsky oddiel Za Vlasť (rus. За Родину) bol jedným z partizánskych oddielov vysadených letecky na územie Slovenska počas Slovenského národného povstania Sovietskym zväzom.[1] Oddiel pôsobil na Kysuciach so základňou v Dlhom Poli, na Orave, v apríli 1945 sa presunul na Moravu a po skončení vojny sa zotavoval opäť na svojej základni na Dlhom Poli. Príslušníci oddielu sa už po skončení vojny 13. – 15. mája 1945 dopustili rabovania a následne vrážd civilistov v susednej obci Divina.[2]:31

História oddielu

[upraviť | upraviť zdroj]

Veliteľom 17-členného oddielu bol vymenovaný Michail Jakovlevič Saveliev. Oddiel tvorili:[3]

  • komisár Vasilij Matvejevič Gerus,[pozn. 1]
  • náčelník štábu Ivan Nikolajevič Iškov,
  • radista Fedor Gurevič Kondakov,
  • starší radista Ivan Fedorovič Ščerbakov,
  • veliteľ diverznej skupiny Dmitrij Fedorovič Konstantinov,
  • míneri Alexander Michajlovič Persidskij a Dmitrij Vasilievič Kuznecov,
  • lekárka Tamara Ivanovna Tokarevová (Levčenková),
  • zdravotník Piotr Andrejevič Bachtin,
  • veliteľ čaty Jevgenij Fedorovič Starostiuk,
  • proviantný náčelník Dmitrij Pavlovič Fedorov
  • vojaci Andrej Petrovič Michlin, Georgij Filipovič Jalynskij, Fadej Dimitrovič Čistiakov, Spartak Arsentievič Iodko a Nikifor Archipovič Borisov.

Oddiel bol vyslaný partizánskym štábom 1. ukrajinského frontu z letiska v poľskom Rzeszowe v noci z 28. na 29. septembra 1944. Výsadok dopadol do priestoru hory Malý Polom v Moravsko-sliezskych Beskydách na slovenskej strane hranice s protektorátom Čechy a Morava. Výsadkári sa po niekoľkých dňoch presunuli k obci Dlhé Pole a nadviazali spojenie s ilegálnym národným výborom a 12. októbra vytvorili oddiel „Za Vlasť“. K polovici októbra mal oddiel 65 členov,[1]:343 z toho 30 bývalých sovietskych vojnových zajatcov. Ku skupine sa pripojila predtým samostatná partizánska skupina P. Belonogova, ktorá operovala v okolí obce Veľké Rovné. Štáb oddielu bol zriadený v Dlhom Poli – Močiaroch, v dome Vincenta Hečíka. Po celý čas až do oslobodenia oblasti sa tu zdržiavala časť oddielu, aj keď hlavné sily sa presúvali.[3]

Železničné sabotáže, aktivity na Kysuciach

[upraviť | upraviť zdroj]

Oddiel sa po celý november a december presúval, jeho deštrukčné skupiny plnili spravodajské a diverzné úlohy. Uskutočnil sedem deštrukčných akcií, šesť na trati Žilina – Čadca – Jablunkov a jednu na trati Čadca – Makov. 15. novembra 1944 partizáni vyhodili do vzduchu vlak na úseku Kysucké Nové Mesto – Krásno nad Kysucou, čím prerušili dopravu podľa údajov železničných úradov na 30 hodín.[1]:387 Oddiel bol prenasledovaný nemeckými stíhacími komandami. V závere roka 1944 vyvinulo nemecké veliteľstvo v Žiline veľké úsilie likvidovať partizánske oddiely a skupiny v priestore Turzovskej vrchoviny, Javorníkov a Moravsko-sliezskych Beskýd.[pozn. 2] 30. novembra oddiel utrpel značné straty počas bojov s nemeckými jednotkami pri osadách Magale a Greguše. 12. decembra nemecké sily za pomoc partizánom zastrelili miestneho občana Jána Šušolíka a obidve osady - 22 domov - vypálili.[1]:387 V decembri sa oddiel trikrát neúspešne pokúšal preniknúť na Moravu. Počas bojov okrem iných padol náčelník štábu Iškov, ranení boli radista Ščerbakov, veliteľ čaty Jalynskij a komisár Gerus.[3]

Presun na Oravu, reorganizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Jedna z protipartizánskych akcií prinútila Savelievov oddiel opustiť základňu v Dlhom Poli a 12. januára 1945 sa oddiel presunul cez Rudinu, Snežnicu a Kotrčinú Lúčku na Oravu. 17. januára 1945 sa odpútal od prenasledovateľov a dostal sa do priestoru Hruštína, kde zotrval aj vo februári. Zložitá materiálna situácia donútila oddiel prekročiť frontovú líniu a spojiť sa s jednotkami Červenej armády. K 16. marcu 1945 bol oddiel reorganizovaný; sovietski príslušníci nastúpili do Červenej armády, česko-slovenskí občania nastúpili do 1. čs. armádneho zboru. 31 bývalých príslušníkov bolo zaradených do reorganizovaného oddielu rovnakého názvu, ktorý bol po novom podriadený veliteľstvu 4. ukrajinského frontu a na jeho príkaz prešiel 31. marca 1945 na svoju pôvodnú základňu v Dlhom Poli, odkiaľ sa 5. apríla 1945 začal presúvať na Moravu,[3] kde do konca vojny pôsobil v okolí Čeladnej.[1]:472 Bezprostredne po skončení vojny sa oddiel opäť vrátil na svoju základňu v Dlhom Poli.

Rabovanie a vraždy civilistov v Divine

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine

Partizáni oddielu „Za Vlasť“ ešte počas vojny vymáhali v obci Dlhé Pole a okolitých obciach vrátane Diviny potraviny, oblečenie, dobytok a povozy. Divinský krčmár Jozef Čuraj im musel ešte počas vojny pravidelne vyplácať sumu 50 000 korún. Keď tak neurobil, partizáni ho nechali povláčiť koňmi.[2]:31 30. apríla 1945 opustila nemecká armáda Žilinu. V obci Divina prevzal správu miestny národný výbor, pri ktorom bola vytvorená z miestnych občanov ozbrojená milícia.

Dňa 13. mája 1945 prišli do Diviny na nákladnom aute piati partizáni z oddielu „Za Vlasť“ s cieľom vyzdvihnúť si zásoby, odcudzené miestnemu obyvateľstvu v januári 1945 a začali neskôr od viacerých Divinčanov pod hrozbou zastrelenia vymáhať kone a alkohol. Veliteľ miestnej divinskej milície Jozef Ozimín upovedomil blízku vojenskú jednotku česko-slovenskej brigády, ubytovanú v neďalekej obci Divinka a zároveň milícia vyzvala partizánov, aby sa vzdali. Pri pokuse o odpor boli dvaja partizáni zastrelení. Zvyšní partizáni a štyria príslušníci divinskej milície boli eskortovaní na sovietske vojenské veliteľstvo do Žiliny.[2]:32

14. mája 1945 boli zatknutí partizáni po intervencii pplk. Savelieva prepustení, naopak na sovietskom veliteľstve došlo k brutálnemu výsluchu veliteľa divinskej milície Jozefa Ozimína a predsedu miestneho národného výboru v Divine Jozefa Mačineka. Sovietske vojenské veliteľstvo zároveň nariadilo odzbrojenie divinskej milície.[2]:33

Dňa 15. mája 1945 vyrazilo pod vedením pplk. Savelieva 30 – 40 partizánov z Dlhého Poľa na trestnú výpravu do Diviny, kde zavraždili 10 občanov, ďalší piati utrpeli ťažké zranenia a 2 hospodárske usadlosti boli vypálené.[2]:33

Okresné veliteľstvo Národnej bezpečnosti 1 v Žiline postúpilo vyšetrovanie prípadu armádnemu veliteľstvu Obranno-bezpečnostného spravodajstva pod vedením Bedřicha Reicina, tam však nebola vôľa vec vyšetriť. Obnovené vyšetrovanie v roku 1947 tiež neviedlo k potrestaniu páchateľov. Potrestaniu trestných činov partizánov bránili aj zákony obnoveného česko-slovenského štátu, najmä zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechů a Slováků“.[2]:34-35

  1. Vasilij Matvejevič Gerus bol vysadený v rámci nákladného výsadku až 27. októbra 1944 v lokalite Babiše, na rozhraní obcí Makova a Kolárovíc[3]
  2. Paralelne v tom čase prebiehala na druhej strane hranice v dňoch 17. – 22. novembra 1944 operácia Tetrov, najväčšia protipartizánska operácia na území Protektorátu Čechy a Morava za celé obdobie druhej svetovej vojny.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e GEBHART, Jan; ŠIMOVČEK, Ján. Partizáni v Československu 1941 – 1945. Praha, Bratislava : Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda, 1984. 560 s.
  2. a b c d e f Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945-1948. In: LETZ, Róbert. DIES ATER - Nešťastný deň 29. august 1944. Ed. P. Bielik, P. Mulík. Bratislava : Občianska iniciatíva Dies Ater vo Vydavateľskom družstve Lúč, 1994. 187 s. ISBN 80-7114-127-5.
  3. a b c d e GREŠÁK, Ján. Druhá svetová vojna na Kysuciach [online]. Klub Nového slova, 2022-05-03, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.