Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine
Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine boli udalosti v obci Divina, ktorých sa už po skončení vojny 13. – 15. mája 1945 dopustili príslušníci partizánskeho oddielu Za Vlasť. Páchatelia činov ostali nepotrestaní.[1]:31-35
Partizánsky oddiel Za Vlasť[upraviť | upraviť zdroj]
Partizánsky oddiel Za Vlasť (rus. За Родину) bol jedným z partizánskych oddielov vysadených letecky na územie Slovenska počas Slovenského národného povstania Sovietskym zväzom.[2] Oddiel pôsobil na Kysuciach so základňou v Dlhom Poli, na Orave, v apríli 1945 sa presunul na Moravu a po skončení vojny sa zotavoval opäť na svojej základni na Dlhom Poli. Veliteľom oddielu bol pplk. Michail Jakovlevič Saveliev.
Rabovanie a vraždy civilistov v Divine[upraviť | upraviť zdroj]
Situácia počas vojny[upraviť | upraviť zdroj]
Partizáni oddielu Za Vlasť ešte počas vojny vymáhali v obci Dlhé Pole a okolitých obciach vrátane Diviny potraviny, oblečenie, dobytok a povozy. Divinský krčmár Jozef Čuraj im musel pravidelne vyplácať sumu 50 000 korún. Keď tak neurobil, partizáni ho nechali povláčiť koňmi.[1]:31 30. apríla 1945 opustila nemecká armáda Žilinu. V obci Divina prevzal správu miestny národný výbor pod vedením Jozefa Mačineka, pri ktorom bola vytvorená z miestnych občanov ozbrojená milícia vedená Jozefom Oziminom.
Konflikt s partizánmi 13. mája[upraviť | upraviť zdroj]
Dňa 13. mája 1945 prišli do Diviny na nákladnom aute piati partizáni z oddielu Za Vlasť (traja Rusi, dvaja Slováci – Jozef Maciášek a Ján Veveričík z Dlhého Poľa – a šofér Čech Adolf Polášek)[1]:31 s cieľom vyzdvihnúť si zásoby, odcudzené miestnemu obyvateľstvu v januári 1945 a začali neskôr od viacerých Divinčanov pod hrozbou zastrelenia vymáhať kone a alkohol. Velitel miestnej divinskej milície Jozef Ozimín upovedomil blízku vojenskú jednotku česko-slovenskej brigády, ubytovanú v neďalekej obci Divinka a zároveň milícia vyzvala partizánov, aby sa vzdali. Pri pokuse o odpor boli dvaja partizáni (Jurij a Vasil) na mieste zastrelení príslušníkmi milície Štefanom Vakulom a Štefanom Seginom. Zvyšní partizáni a štyria príslušníci divinskej milície boli eskortovaní vojenskou jednotkou česko-slovenskej armády, ktorá na miesto dorazila po incidente, na sovietske vojenské veliteľstvo do Žiliny.[1]:32 14. mája 1945 boli zatknutí partizáni po intervencii veliteľa partizánov pplk. Savelieva prepustení, naopak na sovietskom veliteľstve došlo k brutálnemu výsluchu veliteľa divinskej milície Jozefa Ozimína a predsedu miestneho národného výboru v Divine Jozefa Mačineka. Sovietske vojenské veliteľstvo zároveň nariadilo odzbrojenie divinskej milície.[1]:33
Trestná výprava partizánov[upraviť | upraviť zdroj]
Dňa 15. mája 1945 vyrazilo pod vedením pplk. Savelieva 30 – 40 partizánov z Dlhého Poľa na trestnú výpravu do Diviny, kde donútili Divinčanov vykopať pochovaných partizánov a umyť ich telá a pritom zavraždili 10 občanov (Ján Gáborík 44-ročný, Jozef Sobol 19-ročný, František Mičiak 22-ročný, Štefan Černák 24-ročný, Ján Lampášik 22-ročný, Jozef Ťažký 33-ročný, Adam Holienčík 32-ročný, Jozef Paprčiak 20-ročný, Emil Badúr 20-ročný a Mária Buková 50-ročná). Piati občania utrpeli ťažké zranenia (Jozef Bandura, Štefan Nemec, Viktor Bardy, Ján Vlček a Ján Malý). Domy a hospodárske usadlosti Ondreja Lokaja a Adama Vakulu boli partizánmi vypálené.[1]:33
Vyšetrovanie udalostí[upraviť | upraviť zdroj]
Okresné veliteľstvo Národnej bezpečnosti 1 v Žiline postúpilo vyšetrovanie prípadu armádnemu veliteľstvu Obranno-bezpečnostného spravodajstva pod vedením Bedřicha Reicina, tam však nebola vôľa vec vyšetriť. Vyšetrovanie bolo obnovené v roku 1947 na podnet Anny Mičiakovej, vdovy po zavraždenom Františkovi Mičiakovi. Vykonali ho príslušníci stanice Národnej bezpečnosti Budatín, no toto vyšetrovanie tiež neviedlo k potrestaniu páchateľov. Výpovede podozrivých si protirečili a rozchádzali sa. U slovenských a českých účastníkov trestnej výpravy do Diviny sa ukazoval zámer poprieť svoju účasť na výprave, prípadne zvaliť všetku zodpovednosť na sovietskych partizánov. Potrestaniu trestných činov partizánov bránil vplyv partizánov a ich prepletenie so štruktúrami komunistickej strany a Štátnej bezpečnosti, ako aj zákony obnoveného československého štátu, najmä zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechů a Slováků“.[1]:34-35
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945-1948. In: LETZ, Róbert. DIES ATER - Nešťastný deň 29. august 1944. Ed. P. Bielik, P. Mulík. Bratislava : Občianska iniciatíva Dies Ater vo Vydavateľskom družstve Lúč, 1994. 187 s. ISBN 80-7114-127-5.
- ↑ GEBHART, Jan; ŠIMOVČEK, Ján. Partizáni v Československu 1941 – 1945. Praha, Bratislava : Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda, 1984. 560 s.