Pavel Gejdoš
Pavel Gejdoš | |
slovenský scenárista, dramaturg a spisovateľ | |
Narodenie | 13. august 1924 Iľanovo, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 6. marec 1998 (73 rokov) Bratislava, Slovensko |
Deti | Pavel Gejdoš ml. |
Pavel Gejdoš (* 13. august 1924, Iľanovo – † 6. marec 1998, Bratislava)[1] bol slovenský scenárista, dramaturg a spisovaťeľ.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v obci Iľanovo, dnes mestskej časti Liptovského Mikuláša. Po absolvovaní štúdia na strojníckej priemyslovke, pracoval ako elektrotechnik a kultúrny referent vo Svite. V československom štátnom filme pôsobil v Bratislave od roku 1950. Najprv ako asistent, neskôr režisér, riaditeľ a nakoniec scenárista hraného filmu. Zbierkou básni Moja láska – mier (1951) vstúpil do literatúry ako tzv. robotnícky autor.
V roku 1962 odvolali z funkcie oblastného riaditeľa Filmovej tvorby a distribúcie Bratislava (FDTB) Pavla Dubovského – stal sa prvým námestníkom ústredného riaditeľa Československého filmu Aloisa Poledňáka v Prahe. Až do 1. júna 1963 podnik dočasne viedol Július Jaššo, potom za riaditeľa FDTV vymenovali dramaturga a od roku 1960 riaditeľa Štúdia hraných filmov Pavla Gejdoša. Takto začala éra štvor-a päť funkčných období riaditeľov podniku. Pavel Gejdoš týmto začal tradíciu umelcov na poste riaditeľov filmového podniku. Neskôr nimi boli aj Ctibor Štítnický, Pavol Koyš a Martin Ťapák.[2]
Od roku 1963 nastúpil Pavel Gejdoš na pozíciu na post riaditeľa kolibského štúdia, čím sa začala diskusia o schvaľovacích postupoch.Uskutočnila sa žiadaná zmena a centralizmus sa oslabil, hoci viacerí slovenskí filmári pripomínali,, že „s.Poledňák (ústredný riaditeľ Československého filmu) v kritickom čase, keď esťe bol vyhranenejší dogmatizmus, najmä v súvislosti s filmom Boxer a smrť, zobral na seba zaradenie scenára do výroby“ Pražskí posudzovatelia boli zhovievaješí všeobecne. Boli menej dogmatickí bez ohľadu na to, či isšlo o zástupcov ministerstva, ÚV KSS, alebo iných orgánov. Slovenskí schvaľovatelia napríklad žiadali, aby sa z filmu Pieseň o sivom holubovi vyradili niektoré neslušné slová, napríklad „hovno“. Riaditeľ Československého filmu Alojz Poledňák mal v rokoch 1966 – 1967 výhrady proti koprodukcii s Francúzskom, a najmä proti Robbe-Grilletovi, ale napokon sa nechal presvedčiť. O podobných, alebo aspoň menších ústupkoch sa u nás spravidla nedalo diskutovať.[2]
V jednom z úradných záznamov o telefonickom rozhovore pracovníka IV. oddelenia ÚV KSS Ladislava Šoltýsa s Júliusom Jaššom (riaditeľom FDTB namiesto Dubovského) zo 14. apríla 1962 sa uvádza: „Súdruh Šoltýs oznámil, že bolo dohodnuté na IV. oddelení ÚV KSS, aby plnú zodpovednosť za schvaľovanie scenárov hraných filmov a ich zaraďovanie do výroby mali ideovo-umelecké rady a riaditeľ podniku“. S Pavlom Gejdošom neboli filmári spokojní, preto ho po roku pôsobenia vymenili a na jeho miesto prišiel Ctibor Štítnický.[2]
Okrem svojho pôsobenia vo filme sa venoval dramatickej aj prozaickej tvorbe, pričom ako scenárista stvárnil témy historické a spoločenské. Najmä protifašistický odboj a povojnové budovanie. Napísal tiež scenáre k filmom a rozhlasovým hrám.[3]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Dramatické práce
[upraviť | upraviť zdroj]- 1950 – Jabloň
- 1952 – Mlyny
- 1953 – Ovocie na mieru
- 1960 – Dva staré zvony
- 1962 – Rybičky, ryby, veľryby
Poviedkové knihy
[upraviť | upraviť zdroj]Filmové scenáre
[upraviť | upraviť zdroj]- 1961 – Pokorené rieky
- 1970 – Strieborný Neptún
- 1971 – Hľadači svetla
- 1971 – Katakomby
- 1973 – Návšteva
- 1973 – Srdce na lane
- 1974 – Cesta ženy
- 1976 – Prázdniny u starej mamy
- 1976 – Rozdelení
- 1977 – V metelici času
- 1982 – Rozmar
- 1983 – Reťazenie
- 1984 – Právom lásky
- 1985 – Deti
- 1989 – Prebudenie
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Cena Antonína Zápotockého pri príležitosti 27. výročia Februárových udalostí
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Gejdoš, Pavel, 1924-1998. In: Heslár SFÚ [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2023-03-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c MACEK, Václav; PAŠTÉKOVÁ, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie 1896 - 1969. 2.. vyd. Bratislava : Slovenský filmový ústav, 2016. ISBN 9788085739688. S. 412.
- ↑ Paľo Gejdoš – Životopis autora [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Prof. Václav Macek Csc. Prof. PhDr. Jelena Paštéková, CsC., Dejiny slovenskej kinematografie, Bratislava, Slovenský filmový ústav, 2016 s. 408 – 515
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Pavel Gejdoš – Literárne informačné centurm
- Pavel Gejdoš v Česko-Slovenskej filmovej databáze