Pazúrikavce
| Pazúrikavce | |
.jpg) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Onychophora Grube, 1853 | |
 Rozšírenie pazúrikavcov vo svete: Peripatidae - zelená, Peripatopsidae - červená. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pazúrikavce (iné názvy: pazúrikovce[1], drápkonohy[2]; lat. Onychophora) sú kmeň z taxónu Panarthropoda.
Systematika[upraviť | upraviť zdroj]
Tieto pozoruhodné živočíchy robili v minulosti zoológom veľké starosti – najprv (v prvej polovici 19. storočia) boli zaraďované k mäkkýšom, neskôr k obrúčkavcom, až začiatkom 20. storočia boli Onychophora vyčlenené ako samostatná trieda a zaradené k červom (Vermes). Istý čas sa (často v rámci červov) spolu s pomalkami (Tardigrada) a jazýčkovcami (Pentastomida) zaraďovali do taxónu mäkkonožce (Pararthropoda); tak aj napríklad v tzv. opavskom systéme z roku 1951 (publikovanom v knihe Kratochvíl-Bartoš: Soustava a jména živočichů 1954). Prirodzenosť taxónu mäkkonožce bola už dávno sporná - napr. prof. Komárek vo svojej vysokoškolskej učebnici zoológie už v roku 1952 podotýka, že „opodstatnenosť tohto kmeňa je pochybná“.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Pazúrikavce sú reliktná, nanajvýš starobylá skupina červovitých živočíchov s mäkkým telom. Na povrchu je mäkká chitínová kutikula, pod ňou je svalový vak z hladkej svaloviny. Na hlave pozorujeme jamkové oči, článkované tykadlá a 1 pár čeľustí, ktoré vznikli modifikáciou končatín príslušného hlavového segmentu. Na každom článku okrem hlavy a pygidia je 1 pár nečlánkovaných parapódií s pazúrikmi. Coelomové dutinky sa zakladajú len embryonálne, telová dutina u dospelých je mixocoel. Dýchajú jednoduchými vzdušnicami.
V stavbe tela druhov kmeňa Onychophora nachádzame znaky v podstate dvojakého charakteru:
- znaky spoločné s obrúčkavcami: homonómna segmentácia, parapódie, svalový vak a segmentálne uložené metanefrídie;
- znaky spoločné s článkonožcami: mixocoel, chitínová kutikula, trubicovité srdce po bokoch s ostiami, vzdušnice a epibolická gastrulácia.
Napriek mnohým spoločným znakom s Arthropoda majú výhradne hladkú svalovinu. Jamkové oči a hladká svalovina by mohli naznačovať príbuznosť s Mollusca (hladké svaly však majú aj Annelida). Oči u Onychophora majú navyše odlišnú a zvláštnu stavbu: majú primitívnu epidermálnu „šošovku“ (jej analógiou je skôr konus v bočných očkách húseníc) a sietnicové bunky sú ukončené vlastnou fotoreceptorickou tyčinkovitou časťou, ktorá nápadne pripomína rhabdóm zloženého oka.
Vidíme, že v stavbe tela Onychophora sa vyskytujú niekedy až podivné kombinácie znakov Annelida a Arthropoda, čo prezrádza ich veľkú starobylosť. Nie sú však predkami ani Annelida ani Arthropoda, ale sú potomkami dávnych spoločných predkov oboch kmeňov (určite morských), od ktorých sa oddelili už v predkambrickom období, a vyvíjali sa paralelne. Znamená to, že táto skupina už žije na Zemi cca 600 miliónov rokov. Za tú dobu sa však v dôsledku prechodu na suchozemský spôsob života dosť pozmenili (o čom svedčí napr. aj ich priamy vývin), takže hodnotenie skutočných príbuzenských vzťahov nie je jednoduché.
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Žijú iba vo vzdialených trópoch. Majú nočnú aktivitu, sú svetloplaché. Cez deň sú ukryté vo vlhkej opadanke, pod kameňmi a podobne. Dnešnej doby sa dožilo len necelých 100 druhov. Najväčším a pomerne najznámejším druhom je pazúrikavec kapský (Peripatopsis capensis) z južnej Afriky, dlhý až 9 cm.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pazúrikavce
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pazúrikavce
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ pazúrikovce. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 538.
- ↑ Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. S. 118
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.