Periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti

Periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti (skrátene Periodické hodnotenie), alebo aj Verification of Excellence in Research 2022 (skrátene VER 2022), bolo hodnotením publikačnej a inej tvorivej činnosti slovenských vedeckých a výskumných inštitúcií (verejných vysokých škôl a verejných výskumných inštitúcií) za obdobie 2014-2019. Predmetom hodnotenia boli pracoviská slovenských verejných vysokých škôl a verejných výskumných inštitúcií, resp. nimi vyprodukované tvorivé výstupy. Periodické hodnotenie bolo administratívne zastrešené Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, prostredníctvom jeho Oddelenia metodiky a hodnotenia tvorivých činností.

Priebeh hodnotenia

Na začiatku procesu hodnotenia každá verejná vysoká škola a verejná výskumná inštitúcia, prípadne ich súčasti, podávali žiadosti o hodnotenie v jednej alebo viacerých z 28 oblastí výskumu (spadajúcich pod 7 skupín oblastí výskumu). Každá žiadosť obsahovala maximálne 25 výstupov (vedeckých článkov, monografií, konferenčných príspevkov, umeleckých výstupov, atď.) v konkrétnej oblasti výskumu. Za každého vedca a vedkyňu bolo predložených maximálne 5 výstupov. Finálny výber výstupov pre každú žiadosť o periodické hodnotenie bol nastavený na základe snahy o dodržanie princípov reprezentatívnosti a rovnomernosti.

Vďaka Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky boli v priebehu roku 2022 vytvorené hodnotiteľské komisie, zložené primárne zo zahraničných expertov a expertiek z 19 krajín a 66 univerzít (napr. University of Cambridge, Princeton University, McGill University, University of Melbourne, Technische Universität München, ETH Zürich, Université Paris-Saclay, Sapienza Università di Roma, atď.), aby hodnotili úroveň slovenskej vedy z pohľadu medzinárodnej vedeckej komunity.

Pre každú z oblastí výskumu bola Radou pre periodické hodnotenie vedy, výskumu a vysokých škôl vybratá medzinárodná hodnotiteľská komisia (tzv. komisia pre oblasť výskumu), ktorá hodnotila žiadosti o hodnotenie v danej vednej oblasti. Zároveň boli Radou pre periodické hodnotenie vybratí aj členovia komisií pre každú zo skupín oblastí výskumu (tzv. komisie pre skupinu oblastí výskumu). Tieto komisie dozerali na činnosť komisií pre jednotlivé oblasti výskumu, na samotný proces hodnotenia, a na konzistentné uplatňovanie kvalitatívnych kritérií pri hodnotení žiadostí podaných do jednotlivých oblastí výskumu.

Každá z projektových hodnotiteľských komisií v období septembra až decembra 2022 nielen sama posudzovala kvalitu výstupov, ale aj sama vyprodukovala metodológiu a špecifické kritéria hodnotenia kvality výskumu, v ktorých zohľadnila špecifiká vedecko-výskumného bádania v konkrétnej oblasti výskumu.

Oblasť hodnotenia

Oblasť hodnotenia je jednou z 28 oblastí výskumu, do ktorých bolo možné podávať žiadosti o periodické hodnotenie.

Skupina oblastí výskumu	Oblasti výskumu
prírodné vedy	fyzikálne vedy chemické vedy matematické vedy biologické vedy vedy o Zemi environmentalistické a ekologické vedy
technické vedy	stavebné inžinierstvo a architektúra metalurgické a montánne vedy strojárske vedy elektrotechnické vedy informačné a komunikačné vedy
lekárske vedy	základné lekárske a farmaceutické vedy klinické lekárske vedy zdravotnícke vedy
poľnohospodárske, lesnícke a veterinárske vedy	poľnohospodárske, lesnícke a veterinárske vedy
spoločenské vedy	politické vedy masmediálne a komunikačné vedy sociológia a sociálna antropológia psychológia pedagogické vedy sociálna práca ekonomické vedy právne vedy
humanitné vedy	filozofia a teológia filológia historické vedy
umenie a vedy o umení	performatívne umenie a príslušné vedy o umení vizuálne umenie a príslušné vedy o umení

Výsledky hodnotenia

Výsledkom periodického hodnotenia, resp. práce hodnotiteľských komisií, sú takzvané profily kvality pracovísk. Profil kvality informuje o úrovni výskumnej, vývojovej, umeleckej či inej tvorivej činnosti v rámci každej konkrétnej žiadosti, podanej do periodického hodnotenia verejnou vysokou školou alebo verejnou vysokou inštitúciou, resp. jej súčasťou. Profil kvality je hodnotením výskumnej úrovne pracoviska ako celku, pričom pre každú žiadosť obsahuje percentuálne vyjadrenie počtov zastúpení výstupov v rámci každej z piatich úrovní kvality.

Piatimi úrovňami kvality, do ktorých hodnotiteľské komisie zaraďovali výstupy boli:

1. Svetová kvalita
2. Významná medzinárodná kvalita
3. Medzinárodná kvalita
4. Národná kvalita
5. Nezaraďovaná kvalita

Význam hodnotenia

Hodnotenie bolo prvým v histórií samostatného Slovenska, ktoré bolo založené na posudzovaní reálnej kvality tvorivých výstupov, bez prihliadania na kvantitatívne merateľné parametre vedy a výskumu.

Výsledky periodického hodnotenia budú premietnuté do financovania vedy a výskumu v SR, počnúc rokom 2024.

Inšpirácia

Inšpiráciou pre Periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti boli overené zahraničné systémy hodnotenia vedy, najmä britský Research Excellence Framework (skrátene REF).

Budúcnosť hodnotenia vedy

V rámci hodnotenia VER 2022 sa posudzovala výhradne kvalita vedeckých výstupov. V budúcnosti (pri plánovanom hodnotení VER 2026) však bude súčasťou periodického hodnotenia aj hodnotenie spoločenského významu výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti, a tiež hodnotenie prostredia výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti. V súvislosti s plánovaným hodnotením spoločenského významu tvorivej činnosti v hodnotení VER 2026 pripravilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (zmena názvu od 1. februára 2024) pre žiadateľov pomôcku pre aplikačnú prax a výber prípadových štúdií, ktoré ilustrujú spôsob deklarovania spoločenského významu tvorivej činnosti a výskumného prostredia, pričom tieto prípadové štúdie pochádzajú z britského hodnotenia REF ("Research Excellence Framework").

Periodické hodnotenie v médiách

Podľa štátneho tajomníka Ministerstva školstva Michala Fedáka je primárnym cieľom periodického hodnotenia zvýšenie kvality vedeckej tvorby a podpora konkurencieschopnosti vedeckých inštitúcií. Čo sa týka výsledkov samotného hodnotenia, tie môžu byť informatívne napríklad aj pre budúcich študentov či zamestnancov pri výbere vysokej školy či výskumného pracoviska.

Keďže budú zverejnené výsledky profilov kvality zohľadnené v rozpise dotácie verejných vysokých škôl počnúc rokom 2024, tak výsledky periodického hodnotenia boli prezentované na konferencii VER2022 za účasti vtedajšieho ministra školstva Jána Horeckého, na ktorej sa na túto tému viedla debata so zástupcami žiadateľov (inštitúcií).

Periodické hodnotenie bolo prevažne pozitívne vnímané zo strany hodnotených inštitúcií (verejných vysokých škôl, resp. verejných výskumných inštitúcií). Zástupcovia Univerzity Komenského v Bratislave informovali o tom, že táto vysoká škola produkuje kvalitný výskum v spoločenských a prírodných vedách, pričom prorektor Univerzity Komenského v Bratislave Jozef Masarik uviedol, že aj napriek viacerým výhradám ide v prípade periodického hodnotenia o jedno z najobjektívnejších hodnotení, aké sa na Slovensku doposiaľ uskutočnili. O konkurencieschopnosti Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v rámci vedeckého výkonu informoval aj jej prorektor Ján Híveš, ktorý rovnako ocenil, že hodnotenie prebehlo nezávisle v réžií medzinárodných hodnotiteľských panelov.

Jozef Masarik (prorektor Univerzity Komenského v Bratislave) vníma výsledky periodického hodnotenia pozitívne, najmä v kontexte miery financovania vedy na Slovensku. Hodnotenie podľa neho ukázalo, že svetovú kvalitu dosahujú 4 percentá vedeckých inštitúcií, významnú medzinárodnú kvalitu 18 percent, medzinárodnú kvalitu 33 percent a národnú kvalitu 29 percent inštitúcií. Napriek celkovo nízkej úrovni financovania zo štátnych zdrojov Masarika prekvapilo, že disponujeme dostatočným počtom výstupov svetovej kvality. Podľa Masarika je percentuálne zastúpenie výstupov svetovej a významnej medzinárodnej kvality v porovnaní so zahraničím (Veľkou Britániou, Spojenými štátmi americkými, či Nemeckom) nižším, avšak ak by sa toto zastúpenie prerátavalo s ohľadom na výšku financovania vedy, tak by bol slovenský vedecký ekosystém schopný konkurovať aj zahraničiu.

Problémom rozvoja slovenskej vedy a výskumu je podľa Jozefa Masarika miera zdrojov, ktoré štát vkladá do ich financovania, ako aj nestabilita tohto financovania. Problémom je podľa neho aj zastaralá vedecká infraštruktúra, ako aj kvalita ľudského potenciálu v niektorých výskumných odboroch. Rozvoju tak bráni aj fakt, že je ťažké prilákať množstvo slovenských odborníkov, ktorí študovali v zahraničí, naspäť do slovenského výskumného ekosystému. Za limit pre rozvoj vedy môže byť podľa Masarika považovaný aj fakt, že najmä po finančnej stránke nie sú perspektívy mladých absolventov v niektorých oblastiach vedy (napr. lekárstvo, či informatika) dostatočne lákavými v porovnaní s perspektívami v rámci praxe. Problematickým pre rozvoj vedy na Slovensku môže byť podľa Masarika aj presvedčenie politických predstaviteľov o tom, že slovenské vysoké školy a slovenská veda nie je dostatočne kvalitnou. Práve periodické hodnotenie v podaní nezávislých, zahraničných odborníkom je dôkazom toho, že tomu tak nie je, a že v prostredí slovenských vedeckých inštitúcií sa produkuje kvalitná veda.

Ponaučením z periodického hodnotenia podľa Jozefa Masarika je fakt, že hoci slovenský výskumný ekosystém disponuje svetovými výsledkami, častokrát tieto výsledky nemajú dosah na svetovú vedeckú komunitu kvôli spôsobu publikovania slovenských vedcov – a to najmä vplyvom publikovania v domácich vedeckých časopisoch. V tomto ohľade môže byť limitom aj nepripravenosť (nevybavenosť) slovenských grantových schém pri poskytovaní podpory pre vedcov pri publikovaní v rámci Open Access.

V periodickom hodnotení podľa Jozefa Masarika uspeli jednotlivci a tímy, ktoré disponujú spoluprácou so zahraničnými partnermi, prípadne ktorí disponujú zahraničnými grantami, ktoré im umožňujú vylepšiť finančnú situáciu na ich domácich pracoviskách. Rovnako v hodnotení podľa Masarika uspeli tímy venujúce sa lokálnym štúdiám, ktoré tak majú svetový význam pre poznanie v niektorých oblastiach výskumu (napr. v oblasti výskumu histórie a archeológie).