Poľovačka na huby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Poľovačka na huby
Tретья охота

Autor Vladimir Alexejevič Solouchin
Pôvodný jazyk ruština
Krajina vydania ZSSR
Dátum 1. vydania originálu 1968
ISBN 1. vydania originálu ISBN 978-1-4020-5362-7

Poľovačka na huby (rus. Tретья охота – Tretia ochota – doslova: Tretia poľovačka) je kniha ruského spisovateľa Vladimira Alexejeviča Solouchina (1924 – 1997), ktorú napísal v roku 1967 a bola vydaná v roku 1968.[1] Slovenský preklad vyšiel v roku 1976 vo vydavateľstve Obzor.[2]

Originálny názov je inšpirovaný výrokom ruského spisovateľa Sergeja Timofejeviča Aksakova (1791 – 1859), že prvá poľovačka je poľovačka na zver, druhá na ryby a tretia na huby.[3]

Autor v nej opisuje svoje celoživotné skúsenosti so zbieraním húb. Na viacerých miestach nepriamo kritizuje sovietsky systém, so sympatiami hodnotí obdobie pred Októbrovou revolúciou. Vyzdvihuje napr. pozemkovú reformu Piotra Stolypina.[1]

Uvádzam informáciu z knižky Hubárska historka: „Celá generácia rostovských záhradníkov — Gračevovcov — pestovala pred revolúciou šampiňóny ako výnosnú kultúru." Ľahko si predstavíme, ako by bol podnik Gračevovcov prekvital dnes a koľko ich šampiňónov by sa predávalo v moskovských obchodoch. Gračevovcov zrejme stihol za ich podnikavosť trest, a ak aj nie, isté je, že sa pri Rostove dnes nič so šampiňónmi nepodniká.[1]

Istá roľnícka rodina si kedysi zobrala v rámci stolypinskej pozemkovej reformy „odrub" — niekoľko desatín pôdy — a začala gazdovať. Dnes by z toho bolo pravdepodobne už riadne gazdovstvo.[1]

V závere knihy uvádza, že nazbieral prudko jedovatý ušiak obyčajný v domnení, že ide o smrčok jedlý a s manželkou ho skonzumoval bez následkov, dedukuje tým, že po dôkladnom povarení je jedlý.[1] Slovenský spisovateľ a hubár Ján Majerník však vo svojej knihe Rastú! uvádza predpoklad, že v skutočnosti Solouchin skonzumoval príbuzný druh ušiakovec obrovský alebo ušiakovec zväzkovitý (podľa súčasnej terminológie: ušiak obrovský, resp. ušiak zväzkovitý[3] – v tých časoch boli ušiakovce považované za jedlé, dnes sa žiadne druhy z rodu ušiak neodporúčajú zbierať). Podľa literárneho vedca Ivana Kusého sa touto knihou Solouchin prejavil ako „maliar prírody“, ktorý svoju dôkladnú odbornú pripravenosť nestavia na obdiv.[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e SOLOUCHIN, Vladimir. Poľovačka na Huby. [s.l.] : Obzor, 1976.
  2. databazeknih.cz, [cit. 2017-02-28]. Dostupné online.
  3. a b c MAJERNÍK, Ján. Rastú!. Bratislava : Smena, 1980. 73-094-80.