Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/40

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Štefan Jánoš (* 22. december 1943, Kuchyňa, Slovensko) je slovensko-švajčiarsky fyzik a univerzitný profesor, zakladateľ fyziky veľmi nízkych teplôt na Slovensku.

Život[upraviť zdroj]

V rokoch 1950 – 1958 navštevoval základnú školu v Suchohrade a Záhorskej Vsi. Zmaturoval v roku 1961 na strednej škole v Malackách. V rokoch 1961 - 1966 absolvoval štúdium na Českom vysokom učení technickom, Fakulte technickej a jadrovej fyziky ČVUT v Prahe. V roku 1966 obhájil diplomovú prácu na tému Špecifické teplo FeCo zliatín v teplotnej oblasti 1,4 K až 4,2 K.

Na jednoročnú vojenskú službu nastúpil v roku 1966 do Výskumného a skúšobného strediska Ministerstva obrany v Brne. V roku 1967 nastúpil na post odborného asistenta na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach. V roku 1970 absolvoval štúdijný pobyt vo Fyzikálno-technickom ústave fyziky a techniky nízkych teplôt Ukrajinskej Akadémii vied v Charkove u prof. B.N. Eselsona. Venoval sa tam vplyvu 3He atómov na supratekutý stav 4He pri 0,3 K. V roku 1971 postavil v Laboratóriu nízkych teplôt v Košiciach prvý 3He-refrigerátor na Slovensku, ktorý dosiahol teploty v okolí 0,4K. Refrigerátor sa používal pre merania tepelnej vodivosti tuhých látok a pre bodovo-kontaktnú spektroskopiu. O dva roky neskôr absolvoval ďalší študijný pobyt na Aalto Univerzite v Helsinkách v laboratóriu nízkych teplôt u prof. O.V. Lounasmaa, zaoberal sa viskozitou v kvapalnom 3He pri milikelvinových teplotách.