Portál:Politika/Odporúčaný článok/20 2006
Vojna za nezávislosť alebo prvá arabsko-izraelská vojna bola vojna, počas ktorej vznikol Izrael ako nezávislý štát. Zvyšné oblasti, ktoré dovtedy patrili pod britský palestínsky mandát, boli rozdelené medzi Egypt a Transjordánsko. Izrael z vojny vyšiel ako víťaz. Podarilo sa mu odraziť útok arabských štátov, ochrániť svoju nezávisloť a rozšíriť svoje územie o ďalšie oblasti.
Korene konfliktu[upraviť zdroj]
Po porážke Osmanskej ríše v 1. svetovej vojne Liga národov ustanovila britskú a francúzsku dočasnú správu pre časti Osmanskej ríše na juh od dnešného Turecka. Tieto dve mocnosti vytvorili na troskách porazenej ríše nové hranice, čím vytvorili 4 spravované územia. Tri z nich - Irak, Sýria a Libanon existujú do dnešných dní.
Štvrtá sekcia bola vytvorená z krajiny vtedy známej ako „južná Sýria“. Oblasť bola oficiálne pomenovaná Britský mandát v Palestíne, nazývaný "Falastin" v arabčine a „Palestina-Eretz-Israel“ v hebrejčine. Británia niekoľkokrát zmenila tvar hraníc. Počas vlády Winstona Churchilla bol región rozdelený pozdĺž rieky Jordán, čím vznikli ďalšie dva administratívne celky. Časť na východ od rieky Jordán sa v tom čase označovala ako Transjordánsko a neskôr sa z nej stalo Jordánske kráľovstvo. Oblasť na západ od Jordánu si zachovala meno Palestína.
Vznik Izraela[upraviť zdroj]
14. mája 1948 vznikol samostatný Izrael zaniknutím britského mandátu nad územím Palestíny. Podľa OSN na území Palestíny mali vzniknúť dva štáty, židovský a arabský. Po vyhlásení samostatného židovského štátu Izrael ihneď bola vytvorená dočasná vláda. Prvým prezidentom nového štátu sa stal Chaim Weizmann. Ešte v túto noc začali egyptské letecké nálety. Po odchode britských vojsk došlo k invázii arabských armád. Otvorený konflikt medzi Arabmi a Židmi začal.